Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.
                              (Lk9,23-24)

Hľa, tvoj kríž, Pane!
      Že tvoj kríž...akoby to bol tvoj kríž!
Ty si predsa nemal svoj kríž,
      ale prišiel si,aby si prevzal tie naše.
Zo svojho života a vo svojom utrpení
bral si na seba všetky hriechy sveta.
Teraz kráčaj, krč sa pod ním a trp,
      ale vždy choď vpref
      kríž sa musí niesť.

Pane, ty kráčaš a mlčíš.
Je teda pravda, že je čas hovoriť a čas mlčať?
Je pravda, že je čas zápasiť a čas ticho prijať
     všetky naše i celého sveta hriechy?
Pane, ja by som sa s krížom radšej bil,
     ale niesť ho - to je ťažké.
Čím ďalej idem, čím viac zla vidím vo svete,
tým viac ma kríž tlačí na plecia.

Pane, daj mi pochopiť
     že ani najušľachtilejší čin nie je ničím,
     ak nie je tichým vykúpením.
Ty si chcel, aby som šiel dlhou cestou kríža,
     preto ťa prosím, pomôž,
     aby som na túto cestu každé ráno
        vždy znova vykročil.

(Tvojimi očami)

Kristus ešte nedokončil svoju smrť. Ľudia v našom okolí každodenne trpia a umierajú. To on sa v nich naďalej obetuje Bohu za spásu sveta. Krížová cesta je vlastne cestou života. Ozastný kresťan na to nikdy nezabúda.

1.Ježiš odsúdený na smrť

  Ani ja, keď som prišiel k vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vidieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.(1 Kor 2,1-5)

Pane, teraz je neskoro odmlčať sa:
     priveľa si rozprával.
Už je neskoro nevšímať si ich:
     priveľa si sa s nimi bil.
Nebol si rozumný, preháňal si,
     a preto muselo k tomuto dôjsť.
,,Vážených" ľudí si navzal hadím plemenom
     a ich srdcia že sú obielené hroby,
         tak si im povedal.
Dotýkal si sa malomocných,
     rozprával si sa s cudzincami, nežidmi,
         bez hanby.
Jedol si s verejnými hriešnikmi
     a pobehlice vraj budú prvé v raji,
         tak si to povedal.

Mal si záľubu v chudobných,všivavých a mrzákoch
Nezachovával si predpisy,
     aj Zákon si ináč vykladal.
Zjednodušil si ho na jediný príkaz:milovať!

Dnes ti snujú pomstu.
Zakročili proti tebe, udali ťa vrchnosti,
     zaviedli opatrenia.

Pane, viem, i mňa budú súdiť,
     ak sa pokúsim žiť podľa tvojho vzoru.

Bojím sa. Už na mňa prstom ukazujú.
Jedni sa len uškierajú,druhým som na posmech.
Niektorí sa pohoršujú a priatelia ma idú zradiť
Bojím sa zastať v ceste.
Bojím sa počúvať múdre reči ľudí:
     treba vraj začať pomaly,
     nebrať všetko vážne
     a s protivníkom sa radšej dohodnúť.

Pane, ja predsa dobre viem, že v tebe je pravda
Pomôž mi v boji, pomôž mi v reči.
Daj, aby som prežíval tvoje evanjelium
     až do konca,
     až k bláznovstvu,
     až k bláznovstvu kríža.

Z knihy Tvojimi očami

Prinášali mu deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal,Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojďe doň.
                              (Mk 10,13-15)

Milujem deti, vraví Ježiš,
     a chcem, aby ste sa im podobali.
Starcov nemám rád, iba ak sú ako deti.
Vo svojom kráľovstve chcem mať len deti,
     tak som sa rozhodol od večnosti.
Aj tie scvrknuté,zhrbené, vráskavé a sivobradé,
     deti všetkých farieb, ale deti, len deti.
Nemožno ináč, tak som ustanovil,
pre iných miesta niet!

Mám rád deti, vraví Ježiš,
   lebo môj obraz v sebe neskalili.
Neskrivili moju tvár,
nové sú,čisté,bezpoškvrny.
Vidím sa v nich,
   keď sa k nim s láskou skláňam.

Mám rád deti,
   lebo začínajú rásť, alebo rastú,
   lebo vykročili na cestu a kráčajú vpred.
S dospelými, vraví Ježiš,
   sa nedá nič robiť.
Dozreli, už nerastú, ustrnuli.
Je nešťastím, keď si dospelí myslia,
   že už celkom dospeli.

Veľké deti mám rád, vraví Ježiš,
   lebo tie bojujú, lebo ešte hrešia.
Pochopte správne, nie preto, že hrešia,
   ale preto, že si uvedomujú viny,
   priznajú ich a snažia sa im vyhnúť.
Dospelých však nemám rád,
   nikdy nikomu neublížili
   a nemajú si čo vyčítať.
Nič im nemôžem odpustiť, lebo sú bez viny,
   ani priznať sa k čomu nemajú.
   A to je protivné, bo pravda je iná.

Ale nadovšetko, vraví Ježiš,
   nadovšetko mám rád deti pre ich oči.
   V ich pohľade aj ich vek spoznávam.
V mojom kráľovstve budú len päť ročné oči,
   pretože nič nieje krajšie ako detský pohľad
Nečudujte sa, vraví Ježiš,
   veď sám v nich prebývam
   a vykláňam sa z okienok ich duší.
Ak stretnete čisté detské oči,
   to sa ja budem z nich na vás usmievať.
Nič však tak nermúti, vraví Ježiš,
   ako vyhasnuté oči na tvári dieťaťa.

Okná sú dokorán, no dom zíva prázdnotou.
Dve čierne jamky, ale bez svetla,
   dve oči, ktoré nevidia.
Sedím smutný na prahu, pri dverách,
   trasiem sa od zimy, čakám a búcham.
   Chcel by som vojsť.
To dieťa je vnútri samo, opustené.
Rastie, zdužnie, uschne a zostarne.
Úbohý starec, vraví Ježiš.

Aleluja, Aleluja, vraví Ježiš,
   otvárajte, mladí starci!
Váš Ježiš zmŕtvychstalý vo vás dieťa vzkriesi!
Náhlite sa, teraz je vhodný čas!
Chcem vám pričariť detskú tvár
   a čistý pohľad v nej...
Bo rád mám deti a chcem,
aby ste im boli podobnì.

Z knihy Tvojimi očami