Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud...

História modlitby ruženca
ruzenec01Legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila Dominikovi vo sne. Dala mu reťaz s guľôčkami, na ktorej sa mala recitovať modlitba ruženca a povedala mu, že modlitba a meditácia nad životom jej syna porazí bludy a utrpenie.

Aj keď táto legenda je veľmi milým príbehom, vznik ruženca je o čosi zložitejší. V prvých storočiach existencie Cirkvi mnísi recitovali žalmy. Bolo to jedným z pravidiel ich života. Keďže modlitba žalmov bola možná len tým, ktorí vedeli čítať, bolo treba nájsť spôsob modlitby pre negramotných bratov. Na tento účel sa použila modlitba Pána – Otče náš – bratia recitovali 150 krát túto modlitbu, čo korešpondovalo s počtom žalmov.

Pri odpočítavaní modlitby sa používali malé kamienky. Neskôr boli nahradené guľôčkami. Začiatkom druhého tisícročia s nárastom zbožnosti voči Panne Márii vzniká modlitba Zdravas´ Mária, ktorá sa stáva veľmi rozšírená a populárna. Postupne bola pripojená k tejto modlitbovej tradícii.

V rokoch 1410 – 1439 Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, predkladá veriacim Mariánsky žaltár (žaltár – pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. Nápad tohto kartuziána sa uchytil. V rôznych regiónoch vnzikali adaptácie takéhoto Mariánskeho žaltára a počet urývkov z evanjelia dosahoval až 300.

Dominikán Alain de la Roche (1428-147 vydal jednotné vydanie tohto Mariánskeho žaltára, ktorý sa počas jeho života začal nazývať “Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”. Zjednotiť túto formu modlitby sa mu podarilo vďaka jeho kázaniu a Mariánskym bratstvám, ktoré zakladal. Ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu. Konečná tradičná forma ruženca vznikla počas pontifikátu pápeža Pia V. (1566-1572), ktorý ho štandardizoval a uviedol pre celú Cirkev.

Neskôr boli vykonané už len dve úpravy v tejto modlitbe – v roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba “Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…” a za pontifikátu Jána Pavla II. boli pridané desiatky ruženca svetla.

Keď sa pozrieme spätne zistíme, že sv. Dominik túto modlitbu pravdepodobne vôbec nepoznal. Jej šírenie sa síce spája s rehoľou dominkánov, ktorú sv. Dominik založil, ale šíri sa až od čias Alaina de la Roche, ktorý žil v 15. storočí. Konečnú podobu ruženec dostáva v druhej polovici 16. storočia.

(podľa The Catholic Encyclopedia)

Prečo ruženec?
Dnes sme svedkami veľkej módy meditačných techník rôznych filozofických, náboženských a žiaľ i okultných smerov.Snažia sa u nás udomácniť a zaujať miesto v myslení, spôsobe životného štýlu, nazerania na Boha, praktizovaní náboženského života. Ujímajú sa veľmi ľahko, lebo i dnešný človek prirodzene túži po nadprirodzenom. No často sú to smery, ktoré priamo alebo nepriamo útočia na Rímsko-katolícku cirkev. Modlitba Svätého ruženca je vzácna perla meditatívnej modlitby katolíckej cirkvi. Tak je len na nás, či si naberieme z jej hlbokej studnice darov.

ros03Prísľub Panny Márie pre tých, čo sa budú modliť ruženec:

1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.

2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.

3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.

4. Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.

5. Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú.

6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.

7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi.

8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým.

9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.

10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.

11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.

12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.

13. Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia Ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.

14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.

15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.

Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec. Povedala mu: „(…) nesmierne veľa kníh by bolo treba napísať, aby v nich boli zaznamenané všetky zázraky môjho posvätného ruženca.“

(z knihy Ruženec, S Máriou kontemplovať Krista,
Dominikánske mariánske centrum, Košice 2005, str. 13–14)

ros07Pápež Benedikt XVI, ešte ako známy teológ a kardinál J. Ratzinger, napísal vo svojej knihe o svojom osobnom vzťahu k modlitbe ruženca, kde poukazuje, ako je táto „ľudová zbožná úcta“ základným prameňom pre dušu, ktorá z neho čerpá vnútorný pokoj a tichosť.

Modlitba ruženca je meditačná niť. Jej rytmické opakovanie ukolíše dušu, prenáša na ňu pokoj, kým sústredenie sa na slová, najmä na Máriinu postavu a na obrazy Krista, ktoré sa postupne otvárajú pred našimi očami, zbavujú dušu starostí a umožňujú jej pozdvihnúť pohľad k Bohu.

Ruženec nám v skutočnosti vracia tú pôvodnú múdrosť, ktorá dobre vie, že opakovanie je dôležitý komponent modlitby a meditácie. Tento rovnaký rytmus nás ukolíše a upokojí. Nie je dôležité, aby sme sa sústreďovali na každé slovo, ale aby sme nechali pôsobiť pokoj, ktorý jednotvárny rytmus prináša. Nejde tu iba o prázdne slová, pretože prinášajú našim očiam a našej duši veľké obrazy a videnia, predovšetkým postavu Márie a cez ňu aj postavu Krista.

Tí, čo sa kedysi ruženec modlievali, obvykle celý deň tvrdo pracovali a po práci neboli schopní konať veľké intelektuálne modlitbové úkony. Potrebovali modlitbu, ktorá by im vrátila pokoj, aj ich trochu rozptýlila, zbavila ich starostí a poskytla útechu a posilu.

Skúsenosť s opakovaným rytmom zborovej modlitby ma priam unáša a napĺňa mi dušu. Túto starodávnu skúsenosť kresťanstvo úplne prijalo, nie div, že sa modlitba ruženca stala takou populárnou pre každého, pre vzdelancov a pre jednoduchých ľudí.

Na začiatok treba povedať, že Písmo Sväté sa musí vykladať v súlade s celou náukou Cirkvi tak, ako to Cirkev prijala. Ani jedno miesto nemožno vykladať oddelene od celého Písma. Ak niekto vykladá Písmo Sväté tak, ako sa mu chce, potom tam môže "objaviť" čokoľvek a je vzdialený od pravdy.
Preto je toľko rozličných cirkví, denominácií a siekt, ktorých členovia sa odvolávajú na Písmo Sväté, každý si myslí, že má pravdu a navzájom učia úplne rozdielne teórie.
Nemožno vykladať Písmo akokoľvek, ale vždy v súlade s tým, ako sa to zhoduje s pokladom viery, ktorý prechádza z generácie na generáciu. Riadením Ducha Svätého Cirkev prijíma a odmieta niektorý výklad a ten, kto na to neberie ohľad, môže byť originálnym, ale nie je pravdivým.

Predobraz Panny Márie v pramatke Eve
Predpoveď víťazstva Panny Márie v Protoevanjeliu(Gn 3,15)
Predobraz Panny Márie v Abrahámovi
Predobraz Panny Márie v Arche zmluvy
Predobraz Panny Márie v Šalamúnovej matke Betsabe
Prenesenie archy zmluvy do chrámu
Kráľovná Ester zachraňuje vyvolený národ
Predpoveď panenského počatia Ježiša Krista u proroka Izaiáša
Predobraz Panny Márie v Makabejskej matke

Predobraz Panny Márie v pramatke Eve

O Eve nám hovorí kniha Genezis 2,18-25 a 3,1-22.
V čom je predobrazom Panny Márie? V tom, čo majú obidve spoločné: Obidve vyšli z Božích rúk krásne, čisté, nepoškvrnené. Obidve Boh obdaril svojou milosťou, milosťou posväcujúcou a mal v nich veľké zaľúbenie. Obidvom zveril veľkú úlohu. Adam dobre poznal úlohu svojej ženy a dal jej meno, ktoré dobre vystihovalo túto úlohu - Eva - matka živých. Mala svojim potomkom dávať život, nielen život telesný, ale tiež život milosti, život božích detí.
Tiež Mária je duchovnou matkou celého ľudstva. Tiež jej veľkou úlohou je sprostredkovávať život milostí všetkým ľuďom.
Obe - Eva i Mária -poli podrobené skúške. Evina skúška bola celkom ľahká. Eva žila v raji, mohla jesť všetky rajské plody, len z jedného stromu v raji nesmela jesť a tým dokázať svoju poslušnosť Bohu.
Skúška Panny Márie je oveľa ťažšia. Celý svoj život má prežiť v bolestiach a utrpení. A ako najväčší dôkaz svojej lásky prijíma zo stromu kríža božský plod - umučeného Ježiša. Eva a Mária sa ale nepodobajú v tom, ako obstáli v skúške. Eva padla a priniesla na svet hriech, bolesť a smrť. Mária obstála a sprostredkovala ľuďom nový život.

Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu (Gn 3,15)

Sväté Písmo Starého i Nového zákona a úctyhodné podanie dávajú čoraz zreteľnejšie najavo úlohu Matky Spasiteľa v poriadku spasenia a nám ju takmer stavajú pred oči. Knihy Starého zákona nám opisujú dejiny spasenia, ako sa pomaly pripravuje príchod Kristov na svet. A tieto prvotné dokumenty, ako sa v Cirkvi čítajú a ako sa chápu vo svetle ďalšieho a plného Zjavenia, pozvoľna čoraz očividnejšie ukazujú postavu ženy, matky Vykupiteľa. V tomto svetle sa ona prorocky naznačuje už v prísľube, danom našim prarodičom po páde do hriechu, o víťazstve nad hadom (porov. II. vat. koncil, Lumen Gentium, č.55)
Žena naznačuje matku Vykupiteľa, ktorá dôverne prežíva ten istý zápas a to isté víťazstvo ako budúci Vykupiteľ proti hadovi zla. Je to zjavné prejavenie Božej vôle, aby žena prežívala rovnaké nepriateľstvo medzi sebou a hadom, ako jej vykupiteľský potomok. Tento zápas a víťazstvo proti hadovi naznačuje veľkolepé dielo vykúpenia vykonané Spasiteľom sveta, ako aj dôvernú spoluprácu matky Vykupiteľa na tomto akte spásy. Mária sa naozaj prorocky naznačuje už v tomto prísľube.
Mária bola od večnosti v úplnom a absolútnom protiklade voči satanovi, preto skrze svojho syna Vykupiteľa a s ním mala dôverný podiel na úplnom vykupiteľskom víťazstve nad satanom.
Cirkevní otcovia prvotnej Cirkvi dali bezprostredné potvrdenie o tomto písomnom proroctve predložením obrazu matky Ježišovej ako "Novej Evy". V ich učení Panna Mária bola Novou Evou, ktorá mala dôvernú účasť s "Novým Adamom", Ježišom Kristom, v obnovení nadprirodzeného života milosti, ktorý Adam a Eva stratili.
Dôverná a jedinečná úloha Márie, Ženy s potomkom Vykupiteľom, začiatok víťazstva nad hadom, sa už prorocky zjavuje na začiatku Písma Svätého.
V tomto proroctve je skryte obsiahnutá pravda o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Medzi hadom, satanom a Máriou je nepriateľstvo, hlboká priepasť, takže satan nemôže nijako poškvrniť jej dušu, ktorá nie je poznačená ani dedičným hriechom ani osobnými hriechmi.

Predobraz Panny Márie v Abrahámovi

Abraháma si vyvolil Boh. Boh ho vyzval, aby všetko opustil a išiel do neznámej krajiny (Gn 12,1-4). Uveril v Božie prisľúbenia a preto sa stal praotcom vyvoleného národa. Ale skúšky Abraháma stále rástli, až natoľko, že Boh od neho žiada, aby mu obetoval vlastného syna (Gn 22,1-14). Abrahám je aj toto ochotný urobiť, ale Boh to nakoniec od neho nežiada.
Rozjímajme o živote Panny Márie. Má svoje životné plány, ako chce slúžiť Bohu. Ale zrazu sa všetko mení. Boh zasahuje do jej života. Všetko bude inak, ako si ona predstavovala. Anjel jej hovorí, že bude mať syna, nevie, ako to dopadne s manželstvom, nevie, čo ju čaká.
Ale dôveruje Bohu. Boh sa postará, on všetko zariadi.
Ale najväčšia skúška ju čaká pod krížom. Boh žiada, aby prijala kríž svojho Syna, aby ho obetovala za spásu sveta podľa vôle Otca. Teraz už nebeský Otec nezadrží ruku, ktorá prebodne srdce jeho Syna i Máriinho Syna. A Mária sa nerúha, nepreklína, nezlorečí, ale aj v tejto chvíli dôveruje v Boží plán spásy.
Ak sa Abrahám nazýva otcom vyvoleného národa, kto by mohol protestovať, že Máriu nazývame Matkou Cirkvi?

Predobraz Panny Márie v Arche zmluvy

Archa zmluvy bola zhotovená presne podľa Božieho návodu (Ex 25,10-22). Bola vykladaná zlatom a drahými kameňmi, na jej zhotovenie boli použité najcennejšie veci, ktoré v tom čase Izraeliti mali. V arche bolo Božie slovo - 10 Božich prikázaní, ktoré dostal Mojžiš, v arche bola manna - predobraz Eucharistie, v arche sídlila Božia velebnosť (Ex 29,43-46).
Keď sa Mojžiš alebo kňazi potrebovali radu, s veľkou úctou pristúpil k arche a dostal to, o čo žiadal (Ex 33,7-11).
Archa zmluvy chránila izraelský národ pred nepriateľmi, ale keď ju nepriatelia ukoristili, nepriniesla im šťastie, skôr naopak, preto ju čo najskôr vrátili(1 Sam 6,1-9).
Keď na vyhotovenie archy, kde boli uložené predobrazy Božieho Syna, boli použité najcennejšie predmety, aká krásna musí byť Mária, ktorá pod srdcom nosila pravého Božieho Syna? Napísané Božie slovo bolo uložené v prekrásnej arche, živé Božie Slovo muselo byť ukryté v najkrajšej zo stvorených bytostí, v prečistej Panne z Nazareta. Archa zmluvy bola vytvorená bez akejkoľvek chyby, z toho plynie, že nemôžeme pochybovať, že Panna Mária bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu.
Keď Boh prikázal, že Izraeliti majú prichádzať s prosbami k arche zmluvy, prečo je niekomu ťažké uveriť, že Boh si žiada, aby sme so svojimi prosbami prichádzali k Márii.
Keď archa pomáhala v boji proti nepriateľom Izrala, určite nám Mária bude pomáhať v boji proti satanovi a jeho spojencom tu na tejto zemi.

Predobraz Panny Márie v Šalamúnovej matke Betsabe

Každý zbožný Žid zachovával štvrté Božie prikázanie:"Cti otca svojho i matku svoju!" Vliv matky kráľa na kráľovskom dvore bol veľmi veľký. Keď prišla Betsabe niečo prosiť od svojho syna (1 Kr 2,13-20), kráľ sa postavil, postavil ju po svojej pravici a bol pripravený vypočuť jej prosbu. Betsabe nepýta múdru vec, preto Šalamún odmieta, ale úctu svojej matke preukazuje až do smrti.
Nemôže nás prekvapiť, že milióny kresťanov prosia o príhovor Matku Ježiša Krista. Betsabe je v tom predobrazom Márie.
Keď prichádza Mária, Ježiš jej povie:"Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa." (1 Kr 2,20) Mária, plná milosti, nežiada nič, čo by nebolo v súlade s vôľou jej Syna. Aj keby sme my žiadali niečo zlé, ona nám vyprosuje predovšetkým milosť poznať Božiu vôľu a plniť ju.
Príbeh Betsabe nás uisťuje o sile príhovoru Panny Márie, ktorá je väčšia ako u ostatných svätých, preto ju právom nazýva Boží ľud svojou Orodovnicou.

Prenesenie archy zmluvy do chrámu

Po postavení chrámu prenášajú s veľkou radosťou a slávou archu zmluvy do chrámu. Je všetkým jasné, že archu treba postaviť do veľsvätyne (1 Kr 8,1-11).
Panna Mária nemôže inak ukončiť svoju životnú púť na tejto zemi, ako prechodom do naozajstnej svätyne svätých - do nebeskej slávy. Archa sa prenesením do chrámu nezničí, ani máriine telo sa nerozpadne v zemi, ale je vzaté do neba.

Kráľovná Ester zachraňuje vyvolený národ

V knihe Ester čítame o mladej žene, ktorá pomáha vyvolenému národu. Ester je kráľovnou, nie pre svoje potešenie, ale preto, aby mohla zachrániť svoj ľud pred pomstou nepriateľa.
Toto nám pripomína Pannu Máriu v jej úlohe voči nám. Zlý duch na nás útočí, chce nás zahubiť. Ako si bol Mordochaj istý, že príhovor Ester môže národ zachrániť (Est 4,14), tak aj my sa môžeme s istotou spoliehať na to, že príhovor Panny Márie u nebeského Otca nám vymôže odpustenie hriechov a obohatí nás všetkými milosťami, ktoré potrebujeme.

Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! (Iz 7,14)

Prorok Izaiáš v 8.st. pred Kristom predpovedá narodenie syna niektorej mladej žene na dvore kráľa Achaza ako znamenie pre kráľa. V hebrejskom texte je slovo, ktoré znamená mladú ženu. Nevieme presne, koho tým prorok myslel. Evanjelista Matúš, pod vplyvom Ducha Svätého cituje tento text v gréckom prekladá, dáva do neho slová panna počne (Mt 1,23) a poukazuje jednoznačne na počatie Ježiša v lone Panny Márie. Panna Mária počala z Ducha Svätého a Ježiš je Boží Syn.

Predobraz Panny Márie v Makabejskej matke

Obdivujeme matku siedmych synov, ktorá ich posilňovala, keď mali zomrieť za Bopžie zákony (2 Mech 7,27-29).
Panna Mária vidí zomierať svojho jediného Syna. Nevieme, či niečo povedala pod krížom, ale určite verila, že obeta jej Syna je dôležitá pre spásu sveta. Keď počula rúhavé slová:"Zostúp z kríža!", určite v aspoň v duchu hovorila:"Syn môj, splň vôľu nebeského Otca až do konca!"
Ako Makabejská matka, ba ešte oveľa viac, verila, že Boh vzkriesi jej Syna, tak ako to Ježiš predpovedal. V nedeľné ráno Mária neprichádza pomazať Ježiša lebo verí, že jej Syn už v hrobe nie je.

http://www.maria.sk/predobrazy-panny-marie-v-pisme-svatom-stareho-zakona