Ruth Bell Grahamová raz povedala: „Je nerozumná žena, ktorá od svojho manžela očakáva, že jej bude tým, čím jej môže byť len Ježiš Kristus: pripravený odpúšťať, úplne chápavý, nekonečne trpezlivý, neustále nežný a milujúci, nikdy nechybujúci, predvídajúci každú potrebu a starajúci sa v plnej miere o všetky záležitosti.“
23.04.2018 00:00
Ak si niekedy kládla na svojho manžela takéto očakávania, ruku hore.

OK, ja už dávam ruku dole, a ak si ju zdvihla aj Ty, tiež ju môžeš zložiť.

To, čo manželky musia prestať robiť, je očakávať, že ich manželia budú plniť úlohu, ktorú môže zvládnuť iba samotný Kristus.

Svojho muža zo srdca milujem, ale je v mojom živote na druhom mieste. Na prvom a prednostnom mieste je môj Spasiteľ, ktorý je v každom zmysle slova dokonalý. Jeho milosť nezlyháva a Jeho trpezlivosť nekončí. Michael by sa tomu nikdy nemohol vyrovnať a ja by som to od neho nemala očakávať.

Čo vidím, je muž, ktorý sa vzmáha v milosti, a ten pohľad sa mi veľmi páči.

Ale nie vždy som ho videla takto. Vlastne si pamätám, že úplne prvýkrát, keď sme sa pohádali, som bola zdrvená. Bolo to pár rokov nato, ako sme sa vzali - áno, trvalo nám tri roky, kým sme na seba vybehli. A keď sme sa už pohádali, zostal som úplne zmätená.

Ako sa vôbec mohol ku mne správať tak netrpezlivo, ak ma skutočne miluje? Prečo nepríde a neospravedlní sa? A predovšetkým, prečo ma jeho slová tak strašne bodali?

Pravdepodobne som sa ja mala pýtať samej seba, prečo som taká netrpezlivá, ale to som nespravila. Možno som mala sebe položiť otázku, prečo nie som práve v druhej izbe a neospravedlňujem sa, ale ani to som neurobila.

Prečo? Pretože som od neho očakávala, že bude silnejší než ja. Chcela som, aby sa mi slúžilo, a nie vyjsť zo seba a slúžiť.

Očakávala si niekedy, že tvoj muž bude silnejší než ty? A pýtala si sa niekedy v duchu, prečo nesiaha ani po päty tomu mužovi, ktorého si z neho ty chcela mať?

Vec sa má takto.... nemáme moc zmeniť iného človeka, veď sotva dokážeme zmeniť samých seba. Ako vôbec môžeme dúfať, že ich pretvoríme? Nedokážeme to, ale ako manželky máme príležitosť

veľmi mocne ovplyvniť svojich manželov.

„Vplyv“ pochádza z latinského slova „influere“, ktoré znamená „prelievať sa do“ (Internetový etymologický slovník).

Keď niekoho ovplyvňujeme, vdychujeme do nich život. Vylievame zo seba povzbudenie. Neúnavne sami zo seba dávame. Denne sa za nich modlíme. Plníme ich emocionálne nádrže láskou.

Je to ako jemne vtlačiť ruky do plastelíny a zanechať tam svoje odtlačky.

Vplyv je opakom egoistickej lásky, ktorá očakáva, že bude po každej stránke uspokojovaná. Sebecká láska očakáva, že budú slúžiť jej, kým dokonalá láska túži slúžiť.

Takže kam máme ísť, keď potrebujeme naplnenie? Kam utekať, keď nás treba povzbudiť?

Mali by sme ustavične utekať do náručia nášho Spasiteľa, tráviť čas so Slovom a užívať si čas pri modlitbe. Práve tam nájdeme plnosť radosti. Tam objavíme Jeho dokonalú a pevnú lásku.

Je ako strom, zasadený pri vode,
čo si vystiera k potoku korene,
nebojí sa, keď prichádza horúčosť,
lístie mu ostáva zelené.
V suchom roku nemá starosti
a neprestáva rodiť ovocie. (Jer 17,

Zdroj: https://www.slovoplus.sk/clanok/tvoj-manzel-nie-je-jezis

„Takže... už ste sa zasnúbili?“ s úsmevom sa kaderníčka spýtala klienta. Sedela som na druhej strane miestnosti, no len čo som to začula, oči sa mi rozžiarili. Toto môže byť veľmi zaujímavá konverzácia! (Áno, priznávam sa, odpočúvam rozhovory.)
14.04.2018 00:00
„Nie,“ odpovedal vyšportovaný blondiak.

„Čo? A ako dlho už ste spolu?“

„Štyri roky,“ odpovedal ležérne.

To je hodne času – pomyslela som si.

„Už sa ťa na to priateľka pýtala?“

„Hej...“

„No tak, mladý muž, dni utekajú a my nemladneme,“ podpichla ho.

„Ja viem, ja viem. Mal som dvadsaťosem, keď sme sa stretli. Teraz mám tridsaťdva.“

Dobre, pane, už nie ste najmladší. Prečo si dávate tak načas? A prečo, prepánajána, je ona ešte stále s vami?

„No, budem do teba dobiedzať, až kým ju nepožiadaš o ruku. Takže kedy vyslovíš tú otázku?“

Pekne, pani kaderníčka! Povzbudzujte ho. Potrebuje sa zaviazať a spraviť ďalší krok.

„Ja... nie som si istý,“ povedal neobratne.

Čože? Nie si si istý po štyroch rokoch?

Kaderníčka vycítila, že sa necíti príjemne, a tak hneď zmenila tón na upokojujúcejší: „Prepáč, viem, že to nie je jednoduché. Je to veľké rozhodnutie a treba o tom vážne porozmýšľať. Dávam ti zabrať, čo?“

No, on potrebuje, aby mu niekto dal zabrať!

„Hej, no... Ale práve sme si kúpili šteniatko!“ Keď to povedal, tón jeho hlasu sa zmenil – akoby toto spoločné staranie urobilo z ich spolužitia záväzok.

Fajn... Tak jeho záväzok sa dostal až k spoločnej starostlivosti o šteniatko. Toto je také spiatočnícke! Uteč, dievča, uteč od neho!

„Vážne? Som na teba hrdá!“ zvolala kaderníčka.

Pokrivené názory spoločnosti

V angličtine existuje jedna známa riekanka:

Dvaja mladí na strome,
bozkajú sa vzájomne.
Najprv láska príde,
potom svadba vzíde
a aj dieťa v jej lone.

Myslím, že dnes by sme ju mohli prepísať nejako takto:

Dvaja mladí na strome,
bozkajú sa vzájomne.
Najprv ich byt príde,
potom šteňa vzíde
a aj predmanželský spis.

Chcem tým povedať, že táto by oveľa viac vystihovala dnešnú spoločnosť. No nie? Počas dvoch generácií počet párov, ktoré spolu bývajú, narástol enormnou rýchlosťou zo 439 000 na 5,4 milióna. Kultúra chce, aby sme uverili tomu, že by sme to mali prijať ako niečo normálne.

Spoločné bývanie sa ale neobmedzuje len na neveriacich. Podľa Barna Group –spoločnosti, ktorá sa zaoberá prieskumom verejnej mienky, sa až tridsaťsedem percent mladých, ktorí spolu bývajú, hlási ku kresťanstvu. A nedávne prieskumy ukazujú, že až štyridsaťdeväť percent mladých od trinásť do sedemnásť rokov, ktorí boli minulý týždeň na bohoslužbe, súhlasí so spolužitím pred svadbou. Kultúra sa nám snaží nahovoriť, že takéto spoločné bývanie je vo vzťahu ten najlogickejší krok.

Dokonca to podporujú aj televízne kanály určené pre deti! Nedávno som videla Disney rozprávku, kde sa dievča, ktoré chodí na základnú, pýtalo svojej staršej sestry – tínedžerky, či sa cíti dostatočne zviazaná so svojím priateľom na to, aby začali bývať spoločne. Bola som ohromená, keď som tieto slová začula práve z úst mladej herečky. Prečo práve ona dala tvár tomuto názoru? Dievča, ktoré chodí len na základnú školu? To nie je normálne.

Túto normu dnešnej spoločnosti ale nemusíme akceptovať. Vlastne, nemali by sme, pretože to nie je nič viac než len kopec klamstiev:

Veľké klamstvo 1: Žiaden chlapec ťa nebude mať rád, kým sa k nemu nenasťahuješ.
Tento bod si musíme pozorne premyslieť. Biblia sa k téme spolužitia vyjadruje jasne: „Lebo je to Božia vôľa, vaše posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha“ (1 Sol 4, 3-4).

Ak od teba chlapec žiada, aby si sa k nemu nasťahovala, nerešpektuje buď Boha, alebo teba, a teda nie je hodný tvojho záujmu. Silný a čestný kresťanský muž by to od teba ani neočakával, ani nežiadal, ale rešpektoval by biblické normy sexuálnych hraníc.

Takže keď chce chlapec ukončiť váš vzťah len preto, že si s ním odmietla bývať pred svadbou, je to muž, s ktorým by si naozaj chcela byť?

Veľké klamstvo 2: Ak spolu budete bývať, zmeníš ho k lepšiemu.
Keď začnete zdieľať tú istú adresu, nezmení sa akoby mávnutím čarovného prútika. Prečo by ešte považoval za potrebné očariť ťa, keď ťa už dostal tam, kde ťa chce mať? Jedna múdra žena mi raz povedala: „To, čo vidíš, je to, čo dostaneš. Veľmi sa nezmení po tom, čo sa zoberiete a začnete spolu bývať v jednom dome. Takže skôr, než urobíš toto rozhodnutie, zamysli sa nad tým, s kým máš tú milosť byť, a rozhodni sa múdro. Na to, aby si urobila toto rozhodnutie, nepotrebujete bývať v jednom dome.“

Veľké klamstvo 3: Nasťahovanie sa k nemu ho donúti požiadať ťa o ruku.

Vlastne, je veľmi pravdepodobné, že požiadanie o ruku sa tým oddiali – pretože dostáva všetky výhody manželky bez akéhokoľvek záväzku či zodpovednosti. A bude to takto odsúvať, pokým mu je dobre a nebude na to pripravený – ak vôbec niekedy bude. V skutočnosti štatistiky tvrdia, že takéto spolužitie zníži šance, že sa niekedy zoberiete, až o päťdesiat percent.

Veľké klamstvo 4: Nebudete vedieť, či sa k sebe skutočne hodíte, až pokým spolu nebudete žiť. Spolužitie je dobrý spôsob, ako otestovať, či by ste prežili manželstvo.
Spolužitie ako „poistenie“ manželstva je veľmi nestabilný základ – sčasti postavený na strachu a sčasti na sebeckosti. V podstate tým hovoríme: Ak naplníš všetky moje očakávania a budeš mi dobre slúžiť, potom si ťa vezmem. Doktor David Gudgel sa podelil o to, čo si myslí väčšina párov, ktoré spolu bývajú:

    Ak mi dáš pocit, že som milovaný, potom si ťa vezmem.

    Ak ma sexuálne uspokojíš, potom si ťa vezmem.

    Ak sa ku mne budeš správať s rešpektom, potom si ťa vezmem.

    Ak ma urobíš šťastným, potom si ťa vezmem.

    Ak naplníš moje potreby, potom si ťa vezmem.

    Ak budeš mať rada to, čo mám rád ja, potom si ťa vezmem.

    Ak z teba niečo bude, potom si ťa vezmem.

    Ak nebudeš robiť to, čo mi lezie na nervy, potom si ťa vezmem.

Áno, vo vzťahu je životne dôležité byť milovaný, rešpektovaný a šťastný. Ale dokazuje spolužitie naozaj súlad, alebo je to len test, či ten druhý/tá druhá spĺňa všetky tvoje požiadavky? Pozeráš sa len na to, čo môžeš zo vzťahu získať, alebo sa zaujímaš o to, ako môžete spoločne slúžiť Bohu?

Pravda je, že si nemôžete „nacvičiť“ manželstvo. Manželstvo je trvalý zväzok. A nikdy nebudeš vedieť, čo spraví ten druhý, keď dostaneš rakovinu či stratíš prácu, až pokým sa to nestane po rokoch (snáď i dekádach) vašej spoločnej cesty životom. Je to súčasť risku – súčasť dobrodružstva. Práve preto je v manželskom sľube: „Neopustím ťa ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe.“

Na záver

Štatistiky dokazujú, že spolužitie pred svadbou nie je dobré pre vývoj vzťahu. Ba dokonca môže znížiť vaše šance, že sa zoberiete, a pri pároch, ktoré sa vzali po tom, čo už spolu bývali, existuje väčšia pravdepodobnosť, že sa rozvedú. Ale mali by sme sa zaujímať o viac než len o obyčajné štatistiky. Musíme si pamätať, že ako Božie deti sme povolaní k iným štandardom. Sme povolaní byť odlišní – žiť vo svete, ale nie byť zo sveta.

Mnohí tvrdia, že Biblia je len kopa pravidiel. Ale Boží zákon morálky, ktorý je v nej vyložený, neexistuje preto, aby obmedzoval naše šťastie, ale aby nám zabezpečil plnosť života (Jn 10, 10). Boh je náš nebeský Otec a chce pre nás to najlepšie. Preto Písmo nesúhlasí so spolužitím pred svadbou. Boh nám dáva tento návod na život nie preto, aby nám odmietol potenciálny vzťah, ale aby nás uchránil od toho skazeného.

Boh nechce, aby boli jeho dcéry využívané a aby sa k nim správalo ako k pseudo-manželkám. Boh chce, aby muži jeho dcéry chránili ako poklad a aby za ne boli ochotní položiť svoj život.

Boh nechce, aby vzťah museli viesť jeho dcéry, ani aby boli zaťažené stresom a obavami či aby na chlapca museli vyvíjať nátlak, aby si ich zobral. Boh chce, aby sa o jeho dcéry zaujímali Boží muži, ktorí majú dlhodobé zámery, a aby ich aj viedli.

Boh nechce, aby si sa dala mužovi bez toho, aby sa k tomu celoživotne zaviazal.

Boh nechce, aby si sa k svojmu chlapcovi nasťahovala, pretože to nie je v tvojom najlepšom záujme. Boh ťa miluje a stará sa o teba. Nechce, aby si bola použitá, aby sa po tebe šliapalo či aby si bola zlomená.

Never týmto klamstvám, ktoré ponúka svet. Nedovoľ im, aby sa ťa držali čo len o sekundu dlhšie. Skutočný Boží muž bude nielen rešpektovať tvoje štandardy, ale bude túžiť po čistote na slávu Krista.

...

Snímka: Flickr.com (CC licencia)

Zdroj: http://www.crosswalk.com/family/singles/4-lies-culture-tells-us-about-living-together-before-marriage.html

Zdroj: https://www.slovoplus.sk/clanok/4-velke-klamstva-o-tom-preco-zit-spolu-pred-svadbou