Toľkí ľudia opustili Cirkev, ale vždy sa im po odchode
cnie za jednou vecou. Hovoria, že mnohé veci v Cirkvi
bolo ľahké opustiť, ale bolo ťažké vzdať
sa "chodenia na prijímanie". Ich intuícia o tejto
strate je absolútne správna.
  ... niečo osobné, praktické a bezprostredné.
Niektorí to volajú obrad prijímania,
iní omša a ďalší eucharistia, ale dôležité je,
že metóda je tu zároveň posolstvom.
V eucharistickom pokrme nám Ježiš dal veľmi
dômyselnú "pantomímu", ..... . vďaka ktorej
môžeme stále zakúšať jednotu na bunkovej úrovni
namiesto rozprávania o tom, či sa vtelenie,
vyvolenie a "zbožštenie" /theosis, ako to nazývajú
pravoslávni/ skutočne môže udiať.
  Dal nám niečo, o čom nepovedal, že "o tom máme uvažovať"
alebo "sa na tom dohodnúť", "pozerať sa na to",
dokonca ani "uctievať to" on jednoducho povedal:
"Robte to!" Bol to úkon, audiovizuálna pomôcka,
posvätný obrad spoločenstva, postavený na židovských
základoch, ktorý v sebe zahŕňa celé večné
posolstvo pre tento svet.
  Keď odídem, hovorí Ježiš, robte tieto úkony,
kým znova neprídem. Tak sa naučíte, čo to znamená
byť kresťanmi, a nevesta bude pripravená stretnúť
sa so svojím ženíchom:
1. Vezmi celý svoj život do svojich rúk,
  tak ako to robím ja dnes večer a budem robiť
  aj zajtra. /Vo veľmi fyzickom a škandálom židovskom
  jazyku chlieb na stole je "moje telo" a alkoholické
  víno je "moja krv"./
2. Vzdaj vďaku Bohu /eucharisteo/, ktorý je
  počiatkom tvojej dobroty. Vyvoľ si vďačnosť, blahobyt
  a uznanie presahujúce tvoje ja od zamerania na seba.
  Tvoj život je čistý dar a musí byť založený na
  postoji vďačnosti.
3. Zlom ho, nechaj ho zlomiť, rozdaj ho a nechráň si ho.
  Delenie o svoje malého ja vedie k objaveniu pravého ja
  v Bohu. "Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie,
  ostane samo" /Jn 12,24/. Odumreté zrno sa stáva
  rozlomeným chlebom.
4. Teraz toto požuj a tamto vypi! "Vezmite", "jedzte a pite,
  kým sa nevrátim", a objavíte podstatu posolstva,
  "novú zmluvu" založenú na láske a zjednotení s Bohom.
  Keď ješ a piješ, robíš to, čo Pavol:
  "na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu
  utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev" /Kol 11,24/
  Teraz vieš, že máš účasť na samom živote Boha.
  Teraz máš správne zodpovedanú otázku "kto?".

Eucharistia je v skutočnosti homeopatický liek,
pretože v nej dopredu jeme a pijeme našu vlastnú smrť
v milujúcej jednote s jeho smrťou namiesto neustáleho
domáhania sa smrti ostatných. Preventívne kráčame
priamo do tajomstva smrti a ako on dôverujeme jej druhej
strane, ktorou je vzkriesenie.
"Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich,
zvestujete Pánovu smrť" /Kor 11,26/ -
a zároveň aj svoju smrť, ktorou túžite prejsť rovnako!
  Pamätajte si, že homeopatický liek vždy obsahuje
malý podiel tej choroby, z ktorej má vyliečiť.
Zakaždým, keď jeme a pijeme, dávame súhlas na svoju smrť
spolu s ním, v ňom, pre neho a kvôli nemu.
Samotný úkon jedenia dáva nášmu telu signál,
že naše životy nie sú naším majetkom a že
"môj život nie je o mne"!
Keby sme nemali takéto tajomstvo vtelenia,
ktorým je eucharistia, museli by sme si niečo
podobné vytvoriť.

Veci skryté
Richard Rohr

Často sme pokúšaní nedôverovať Bohu, ale
dôverovať našej tradícii viery a dôvery v Boha.
Nie je to to isté! Naša viera je neraz našou tradíciou,
v ktorej môžeme hovoriť o svätcoch a teológoch z minulosti,
čo dôverovali Bohu. To je veľmi šikovný spôsob,
ako sa vyhnúť vlastnej skúsenosti, desivým stretnutiam
so živým Bohom,prebiehajúcemu vteleniu.
Máme sklon dôverovať minulosti pre ňu samu,
akoby Boh prišiel na zem nato,
aby ochránil ľudské tradície, alebo akoby minulosť bola
nejakým spôsobom svätejšia než prítomnosť.
Ježiš výslovne hovorí, že to nie je pravda./porov. Mt 15,3/
  Musím povedať, že milujem tradíciu.
Hovorím však o tradícii odovzdanosti tomu úžasnému
a obrovskému tajomstvu Boha.
V tom zmysle to vždy bude Tradícia nevedomosti.
To je to, čo nazývame apofatickou tradíciou
alebo "oblakom nevedomosti".
Sloboda nevedieť je základným konceptom viery,
pretože "teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem
poznať tak, ako som aj ja poznaný"/1Kor 13,12/.
Potrebujeme dostatok poznania, aby sme mohli udržať
a uniesť tajomstvo nepoznania.  .....
  Je úžasné, ako náboženstvo prevrátilo túto biblickú
myšlienku viery naruby a vytvorilo tradíciu presného
poznania, zdanlivej predvídateľnosti a úplnej istoty
o tom, koho Boh má či nemá rád.
Ako by sme si mysleli, že máme Boha vo vrecku.
Vieme, čo sa Boh chystá povedať, pretože si myslíme,  
že naša denominácia má v tom všetko úplne jasno.
V takomto systéme Boh nie je slobodný a musí dodržiavať
naše pravidlá a nasledovať naše rozhodnutia.
Ak Boh  nie je slobodný, my máme problém,
pretože zakaždým, keď Boh odpúšťa alebo prejavuje
milosrdenstvo, porušuje vlastné pravidlá,
čím sa dopúšťa strašného rozporu!
  Úžasná vec o Hebrejoch je, že nepotláčali svoju realitu.
Odmietali sa nechať ovládať poverčivými mýtmi.
Určitým spôsobom sa Izrael nikdy nezriekol svojich
vlastných protirečení života, hororov a priepastí ľudských dejín,
ktoré sa nakoniec stali "krížom" v Ježišovi.
Tieto ťažké skutočnosti sa však ukázali už v Jóbových príbehoch,
v ich vlastných skúsenostiach z exodu a exilu,
ako aj v tých neustálych napádaniach a okupáciach
cudzími veľmocami. Často museli mať na jazyku podobné slová
ako tie, ktoré vraj vyslovila Terézia z Avily:
"Ak sa takto správaš k svojím priateľom,
nechcem vidieť tvojich nepriateľov."

prevzaté: Veci skryté
Richard Rohr
Písmo ako spiritualita

Pavol nám v liste Rimanom 7,8 hovorí,
že hriech využíva zákon, aby dosiahol svoje ciele.
Čo tým myslí?
Náš neobrátený a prirodzený egocentrizmus /"hriech"/
používa náboženstvo, aby získal rešpekt.
Ak chcete niekoho nenávidieť,
chcete byť zlomyseľní alebo pomstychtiví,
krutí alebo zákerní,
poradím vám,
ako to urobiť a necítiť ani štipku viny:
urobte to z náboženských dôvodov!
Urobte to a myslite si pritom,
že sa riadite zákonom,
že poslúchate jedno z prikázaní
alebo nejaký verš z Biblie.
Funguje to veľmi dobre.
Váš nedotknutý egocentrizmus chce využívať
náboženstvo na to, aby ste sa cítili
nadradení a "spravodlivý".
Je to bežný jav.

prevzaté z knihy Veci skryté
Richard Rohr