......
  Vo svetle preťaženia informáciami ľudia hľadajú
niekoľko istôt, ktoré im pomôžu definovať seba samých.
U mnohých náboženských vodcov vidíme dokonca
fundamentalizmus, ktorý slúži ich kultúrnemu
alebo politickému ponímaniu sveta.
Toto sledujeme aj na najnižších stupňoch náboženstva,
kde sa Boh používa na ospravedlnenie násilia,
nenávisti, predsudkov a presadzovania vlastných metód.
  V súčastnosti to asi zreteľnejšie vidíme v islame
ako u nás, ale v skutočnosti je to všade.
Myseľ fundamentalistu je rovnaká v židovstve,
kresťanstve, islame aj u sekulárnych fundamentalistov,
ako sú ateisti, militaristi a tí, čo si myslia,
že trhová ekonomika spadla z neba.
  Fundamentalistická myseľ má takú záľubu v odpovediach
a vysvetleniach, že svojhlavo ignoruje proces,
ktorým dejiny k týmto vysvetleniam dospeli,
ako aj to, že tieto vysvetlenia sú väčšinou samoúčelné.
  Na druhej strane veľká spiritualita vždy hľadá rovnováhu
medzi protikladmi, veľmi nenápadnú, ale kreatívnu rovnováhu.
Ako povedal William Johnston: "Vierou objavujeme hlbokú
ríšu ľudskej duše, ktorá prijíma paradox s pokorou."
Keď sa príliš vychýlime do jednej či druhej strany,
budeme buď príliš spravodliví, alebo príliš skeptickí
či cynickí. Musí existovať zdravá stredná cesta a ja verím,
že tú cestu spolu hľadáme tým, že sa snažíme obsiahnuť
potrebné svetlo a nevyhnutnú tmu.
  Pevne verím, že sa nebudeme snažiť uspokojiť náš zmätok
predstieraním, že máme absolútne a isté odpovede,
keď ani Biblia nám ich nikdy veľa nesľubovala.
  ......
  Európa bola tým kontinentom, o ktorom sme si mysleli,
že ho ako kresťania máme vo vrecku. Pozrime sa dnes
na naše prázdne kostoly! Ľudskú zmätenosť nemôžeme uspokojiť
predstieraním, že máme všetko pod kontrolou, ale len tým,
že ľudí naučíme úprimnému a pokornému procesu učenia sa
a počúvania. ..... Iba vtedy ľudia dosiahnu múdrosť
s pokojom a súcitnosťou. Potom sa vyhneme hnevlivým
prehnaným reakciám voči autorite a múdrosti, ktorá bola
ľuďom nanútená bez možnosti spoznať proces,
ktorý k nej viedol. Vonkajšia autorita musí stáť
na základe vnútornej autority.
  Pavol v Liste Rimanom cituje:"Blízko teba je slovo,
v tvojich ústach a v tvojom srdci" /10,8/
ako odpoveď na výzvu z Knihy Deuteronómium,
ktorú by som rád zopakoval: "Nehovor vo svojom srdci:
Kto vystúpi do neba?, totiž priviesť dolu Krista"/10,6/.
Tajomstvo vtelenia je práve toto premiestnenie Boha
sem dolu na zem raz a navždy.
Náboženstvo s kontinuálnou vertikálnou hierarchiou
len vytvára veľmi pasívne, pasívne závislé
a pasívne agresívne kresťanstvo.
  Boh prekonal túto priepasť tým, že do nás vložil
organický zdroj: "Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam,
nie je pre teba vysoký ani ďaleký; nie je v nebesách,
aby si mohol vravieť: ,Ktože vystúpi za nás do neba
a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť,
aby sme ho plnili?´ Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral
a nepovedal: ,Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho
prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!´
Naopak, veľmi blízko sú tie slová; /sú/ v tvojich ústach,
v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil" /Dt 30, 11-14/.
Židovsko-kresťanská tradícia nemala byť záležitosťou
podávanou zhora nadol, ale naopak, organickým stretnutím
vnútornej Vedomosti, ktorú môžeme nazývať Písmo a Tradícia.
Naše rozpory týkajúce sa Písma a Tradície pramenia z toho,
že sme sa súbežne nenaučili rovnako dôležitému
procesu modlitby.

prevzaté a krátené
Richard Rohr
Veci skryté
Písmo ako spiritualita

... , neexistuje nič, čoho by sme sa na Bohu mali báť.
Veď aj jeho dych je totožný s odpustením a božským
šalom /porov. Jn 20, 20-23/.
Ak je zmŕtvychvstalý Ježiš konečným zjavením
prirodzenosti Božieho srdca, potom odrazu zistíme,
že žijeme v bezpečnom a nádhernom svete.
Nie Boh sa však zmenil alebo že by bol hebrejský
Boh iný ako Boh Ježiš, to my rastieme,
keď  prechádzame týmito textami a prehlbujeme
svoju skúsenosť. Boh sa nemení, ale to my potrebujeme
dlhý čas premien, kým budeme pripravení na stretnutie
s takýmto Bohom. Zostaňte verní textu a svojmu
vnútornému životu s Bohom a vaša kapacita pre Boha
sa zväčší a prehĺbi. Ak však pri čítaní hľadáte
určité výroky, ktoré vás rýchlo presvedčia o vašom
"falošnom ja", akoby každý riadok v Biblii
bol dogmatickým vyhlásením, nielenže sa zastaví váš
duchovný rast, ale stanete sa pre seba samých
aj pre ostatných toxickou osobou.
  Tak ako nás Biblia prevádza rôznymi stupňami
vedomia a dejín spásy, aj my sami potrebujeme dlhý čas
na to, aby sme sa preniesli cez našu potrebu byť
dvojtvárnymi, posudzovať, osočovať, zastrašovať,
obviňovať, žiť v egocentrizme a zásluhovosti.
Text v pohybe odráža a mapuje naše vlastné ľudské
znovuzrodenie a zobrazuje  všetky tieto stupne vývoja
prostredníctvom Biblie!
Ponúka zrelé aj nezrelé odpovede takmer na všetko
a my sa musíme naučiť rozpoznať medzi nimi rozdiel.

Prevzaté
Richard Rohr
Veci skryté
Písmo ako spiritualita

Úžasný zázrak biblického zjavenia, ... ,
je, že Boh je úplne iný, ako sme si predstavovali.
Parafrázou výroku istého kvantového fyzika na tému
univerza to možno vyjadriť takto:
"Boh nie je len zvláštnejší, ako si myslíme,
on je zvláštnejší, ako si dokážeme predstaviť."
Boh nie je zlou správou, práve naopak,
on je neuveriteľne potešujúcou a dobrou správou.
  Walter Brueggemann vo svojej knihe
Theology of the Old Testament /Teológia Starého zákona/
to nazýva "krédom piatich adjektív",
ktoré sa neustále opakujú v hebrejskom Písme.
Tento Boh, tak ako ho Izrael a Ježiš spoznali,
sa opisuje ako "milosrdný, milostivý, verný, zhovievavý,
a láskavý". Trvalo nám dlhý čas vôbec uveriť,
že by to mohlo byť možné, ale jedine
tí to skutočne spoznajú, ktorí úprimne hľadajú,
modlia sa a často trpia.
To je tá "ostrá čepeľ zážitku", ...
Bez vnútorného zážitku je tých päť adjektív
len päť nábožných slov. Bez tvojho vnútorného zážitku
s takýmto Bohom bude väčšina náboženstiev len rituálmi
a doktrínami, ktoré ťa neurobia šťastným.
  ... budem opisovať Bibliu na základe
pomenovania historika, sociológa a literárneho kritika
Reneho Girarda ako "text v pohybe".
Samotný text manévruje raz smerom vpred,
potom zasa naspäť, presne ako ľudia.
Inými slovami, neposkytuje nám jednoduché závery,
ale vytvára jasnú sériu tvarov a dotyčníc.
A našou úlohou je navzájom pospájať tieto body.
Podľa môjho názoru je to možné len na základe
vnútorného zážitku, a nie na základe overených textov
alebo vonkajších systémov viery. Duchovne povedané,
nie je dobré dávať ľuďom rýchle závery skôr,
ako sami prejdú svoju vnútornú cestu.
Tieto závery budú vždy nepochopené alebo zneužité
a "zabránia úžasu".
  Obávam sa, že aj vy sami ste takýmto prijímačom
a nijaký pápež alebo biblický citát vám nezoberie
toto pozvanie ani vás nezbaví tejto zodpovednosti.
Našťastie, ak ide o skutočné evanjelium,
je to "zdieľaná vedomosť" a vy ste len jedným prijímačom,
ktorý dostáva malý podiel na tajomstve.
To by nás všetkých malo udržiavať v pokore.

Prevzaté a krátené
Richard Rohr
Veci skryté
Písmo ako spiritualita.

Z historického hľadiska väčšina náboženstiev očakávala,
že k Bohu sa dostaneme, keď budeme vyhľadávať duchovné miesta,
dodržiavať presné rituály a vyslovovať správne slová.
Naše bezchybné správanie alebo morálka nás privedú k Bohu
alebo Boha k nám. Vlastne takmer všetci začíname tu -
hľadáme tie správne mapy, dúfame, že prejdeme akýmsi
kozmickým prijímacím pohovorom. Základnou domnienkou je,
že keď budeme mať správne odpovede, Boh nás bude mať rád.
Božia láska sa vždy pokladala za veľmi náhodnú a víťazmi
boli vždy tí chytrí. Biblia však nepodmieňuje premenu
chytrosťou, ale tou vlastnosťou,
v ktorej sa Boh najradšej a najúčinnejšie ukrýva -
pokorou,
/prečítaj si prvých päť blahoslavenstiev - Mt5, 1-12/.
Práve chudoba v duchu je to, čo podľa Ježiša strácame,
keď dozrievame do takzvanej dospelosti.
/porovnaj Mt 18, 2; Mk 9, 3-6/
  Genialitou biblického zjavenia je to, že prichádzame
k Bohu prostredníctvom toho, čo budeme volať "prítomnosť",
tu a teraz, alebo celkom jednoducho to, čo je.
Biblia nás posúva od posvätného miesta
/preto musel zaniknúť chrám/
alebo posvätného činu
/preto musel byť relativizovaný Zákon/,
alebo rozumových systémov viery /preto Ježiš v tomto
smere nekládol nijaké podmienky/
do času ako takého, do posvätného času.
"Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta,"
znie posledný verš Matúšovho evanjelia.
  Čas samotný a trpezlivosť s ním nám zjavuje vzory milosti,
a preto väčšine z nás trvá tak dlho, kým sa obrátime.
Naša pozornosť sa postupne prenesie zo zamerania na dokonalé
činy akéhokoľvek typu na prostú prítomnosť
/môžeme to nazvať "modlitba"/.
Ježiš to často volá "opatrnosťou", "videním" alebo
"bdelosťou". Keď bdieš a si prebudený, sám získavaš vedomosť.
V skutočnosti "bdejte" bolo jedno z posledných slov,
ktoré Ježiš dva razy zopakoval apoštolom predtým,
ako ho odviedli na zabitie. Potom však prijal ich
neschopnosť a povedal im, ako hovorí aj nám:
"Prišla hodina" /porovnaj Mk 14, 35-41/.
  Eckart Tolle v knihe The Power of Now /Sila prítomnosti/
poukazuje na to, že sa nemusíme nachádzať na určitom mieste
alebo byť dokonalými ľuďmi, aby sme mohli zažiť Božiu
prítomnosť. Boh sa vždy dáva, je vtelený v každom okamihu
a prítomný pre tých, ktorí vedia byť prítomní.
Podivuhodné je, že často práve nedokonalí ľudia a ľudia
žijúci v pomerne sekulárnych podmienkach zažijú
"Prítomnosť" /Parousia, "plnosť/.
Táto schéma je zreteľná v celej Biblii.
  Povedzme si to jasne: jednou z veľkých myšlienok
biblického zjavenia je, že Boh sa zreteľne prejavuje
v bežných, aktuálnych, každodenných veciach, tu a teraz,
v konkrétnych vteleniach života.
To je opakom obrazu Boha, ktorý vyčkáva na čistotu,
duchovnosť, tú správnu myšlienku alebo to ideálne niečo.
Toto je dôvod, prečo Ježiš stavia náboženstvo na hlavu!
My katolíci sme v tomto svetle dokonca zvykli hovoriť
o "aktuálnej milosti". Preto hovorím,
že práve naše zážitky nás pretvárajú,
ak sme ochotní prežiť ich naplno.

Prevzaté z knihy
Richard Rohr
Veci skryté
Písmo ako spiritualita.