Krajina

čo vidím, čo ma teší i trápi - o mojom malom svete

O Vianociach

Sme 25 kilometrov od seba. A predsa sú naše svety tak vzdialené. Ja sedím v miestnosti, kde vonia vanilka je teplo a aj pomerne čisto. On sedí doma, no doma sa tam necíti. Necíti, že patrí do osady, jednej z najväčších na Slovensku. No, je to prirodzená súčasť jeho života. Je ťažké pre neho pochopiť prečo je iný, prečo nerozmýšľa, ako oni.
Sedíme čajovni a hráme Story cubes.Takú tú hru, kde hodíte 9 kociek a vymýšľate, rozprávate príbeh, podľa obrázkov na nich. Rozprával o chlapcovi, ktorý vedel čítať a preto sa mu smiali Každý z nás chce prirodzene niekam patriť, byť s niekým, niekomu dôverovať a niekoho môcť ľúbiť. Aj keď my si to často neuvedomujeme. Sedíme v kancelárii a zaznie veta, škoda, že sa nevenujete iným deťom. Tie by si to zaslúžili viac. A ja mám v hlave a na perách otázku. Nezaslúži si každý z nás rovnako niekoho, kto ho bude milovať, prijímať a chrániť?
Vždy pred Vianocami sa zdvihne vlna pomáhania deťom žijúcim mimo svoju rodinu. No oni nepotrebujú hračky, či oblečenie. Potrebujú nájsť prístav lásky a prijatia.
A tak pri mojom vianočnom stole bude tých deti päť.
Krásne Vianoce !
Pridal lenicka117 dňa 21.12.2019 15:24 1 komentáre

Šuflíková story

Poznáte ten pocit, keď vám chýbajú šuflíky, také tie v hlave. Ten pocit mám občas pri ňom. Prvýkrát som zúfalo behala medzi tými pomyselnými zásuvkami, keď sa spýtal, prečo je v domove od dvoch rokov, keď vedľa ležiaci kamoš prišiel, až keď mal šesť.  V podstate ma núti k mentálnej rozcvičke úplne pravidelne. Má množstvo problémov a asi len jeden sen, mať rodinu. Takú tú normálnu. Takú, kde ho mama pritúli a otec pošle spať, keď je čas. Vlastne ju hľadá u skoro všetkých dospelých. No drvivá väčšina, nie úplne rozumie  tomu, že keď na neho niekto kričí, on sa smeje, nie preto, že chce provokovať, ale preto, že sa necíti bezpečné. Robí zle veci aj ľuďom, ktorých má rád. Ale to všetko ide akosi mimo neho. Celý život "spôsoboval" problémy tou túžbou byť v bezpečí a niekam patriť . A tak sa mu dostávalo pomoci tým, že ho systém posúval medzi zariadeniami. Domov na sviatky nechce ísť lebo cíti, že tam nepatrí z decáku uteká, lebo ani tam nepatrí. Kam teda teda ? Pýtam sa aj ja a v hlave vytváram šuflík pre túto otázku.
Pridal lenicka117 dňa 02.12.2019 23:41 3 komentáre