"Keď som prvýkrát počula, že mám byť "indiferentná" ohľadom svojho manžela, považovala som to za smiešne!" vysvetľovala Paula. "Ale s pribúdajúcimi rokmi si stále viac uvedomujem, že nech je náš vzťah akokoľvek krásny, nemôže byť dôležitejší než môj vzťah s Bohom, pretože jedného dňa sa skončí. Nedá sa byť úplne závislým od niekoho a upínať zrak k jedinej osobe v nádeji, že naplní všetky naše potreby. To nikto nedokáže." Paula tento náhľad často predkladá vysokoškolákom, s ktorými pracuje, lebo často majú sklon urobiť zo svojho dievčaťa alebo chlapca stredobod svojho života.
"Keď si urobila stredobodom svojho života Boha, zostalo ti menej lásky pre manžela?“ spýtal som sa. „Vôbec nie“, zareagovala okamžite. „Ak je Boh stredobodom, je tam dosť miesta pre ostatných. Ba, je tam viac miesta.“

Shelton vo svojom článku poznamenáva, že dobrý priateľ je taký, ktorý sa dokáže podeliť o skutočné pocity a počúvať o pocitoch iných, aj keby to bolo nepríjemné. Je dobré položiť si otázku: komu natoľko dôverujem, aby som s ním slobodne hovoril o svojich negatívnych pocitoch? Inými slovami, pred kým môžem byť otvorený?
Úprimnosť sa začína od seba. Jedným z mojich najbližších priateľov je George, ktorý vstúpil do noviciátu rok predo mnou. V súčasnosti je väzenským kaplánom v Bostone. George mi poskytol niekoľko dobrých postrehov o tom, ako môže ignaciánska spiritualita pomôcť s priateľstvom.
„Keďže nám ignaciánska spiritualita pomáha byť úprimní sami k sebe, vnáša úprimnosť i do našich vzťahov s priateľmi,“ povedal George. „Mojimi priateľmi sú tí, pred ktorými môžem byť sám sebou: Vedia, čo som za človeka, a poznajú moje slabé stránky. Oceňujú však moje prednosti – možno viac než ja sám. Keď rozmýšľam o ignaciánskej myšlienke „Boh miluje hriešnika“, ľahko si ju prehodím na „priateľ miluje hriešnika.“
To znamená hľadieť na seba i na priateľov s porozumením. „Väčšie porozumenie voči sebe,„ hovorí George, „mi dovoľuje mať viac porozumenia pre priateľov.“

„V napredovaní veľmi pomáha mať priateľa, ktorý má výsadu, že môže poukazovať na naše chyby.“ Svätý Ignác z Loyoly

..
„Podľa Ignácovho uhľa pohľadu Boh pôsobí na osobu priamo,“ povedal Bob. „A spôsob, ako sa toto deje, je často cez našich priateľov. Takže priateľstvo, tým, že nám pomáha, a aj tým, že sú s ním spojené neraz ťažkosti, je jednou z hlavných ciest na objavovanie Boha. Zisťujeme, že sme milované bytosti a zisťujeme to prostredníctvom našich priateľov.“
Povedal, že túžba po priateľstve pochádza od Boha. „Je túžbou zistiť, čo sa deje s niekým iným. Je to túžba po nekonečne, ktorá pochádza od Boha. Túžbu mať podiel na nekonečne dokáže uspokojiť jedine Boh, ktorý je naším priateľom.“

Zdroj: James Martin SJ: Jezuitský návod (takmer) na všetko, str. 300 - 302

Čisto milovať
V poslednej dobe sa tu v mnohom preberala čistota. Čistota je krásna, je nádherná, je súčasťou lásky a slobody, súčasťou lásky k Bohu, lásky k milovanej osobe, lásky k ľuďom, jej ponímanie a uplatnenie je šľachetné vo všetkom, kde je.
Rada by som sa s Vami podelila o niekoľko múdrych myšlienok čistoty trochu v jej inom vyjadrení, v láske ako takej. Vyberám výňatky z knihy James Martin SJ: Jezuitský návod (takmer) na všetko.

Sv. Ignác hovorí, že lásku treba viac klásť do skutkov. Niekoľko spôsobov postavených na tomto výroku:
Po prvé, chápavo počúvať. Bez skutočného, chápavého a pozorného počúvania by ďalšie kroky – rady, odporúčania, útecha – boli nanič, pretože sme nemali čas pochopiť druhého.
Chápavé počúvanie je tiež možnosť dať najavo, že si druhého človeka vážime a máme ho radi. Mať niekoho, kto dokáže chápavo počúvať aj o našich najzahanbujúcejších chybách, nám pripomína, že v našich zápasoch nie sme sami, čo je veľký dar.
Počúvať v časoch radosti je tiež dôležité. Dovoliť človeku, ktorého máme radi, podeliť sa s nami o dobré správy – i keď sa týkajú niečoho, čo sa nás netýka – môže znásobiť jeho radosť.
Po druhé, byť prítomný. Veľakrát nedokážeme vyriešiť problém, ale najlepší spôsob ako prejaviť lásku je byť s blízkym. Woody Allen povedal: „Deväťdesiat percent života je proste ukázať sa tam, kde treba.“ Tichá prítomnosť pomáha na ceste k uzdraveniu a dáva niečo navyše – pocit lásky, viac ako keby niekto zatelefonoval alebo napísal.
Po tretie, urobiť niečo praktické. Okrem počúvania a prítomnosti je niekedy potrebné na druhej strane aj niečo urobiť. „Láska sa musí klásť viac do skutkov než do slov.“ Tu je namieste položiť si otázku: Akým spôsobom môžem vo svojom živote prejavovať čistú lásku? Čo tak tieto: Pomôcť staršej pani upratať dom. Povarovať dieťa unaveným mladým manželom. Vziať priateľku na večeru, aj keď nemá narodeniny ani nie je osobitný dôvod. Napísať niekomu, o kom vieme, že je osamelý. Zagratulovať niekomu k narodeninám a povedať mu, že si ceníme jeho priateľstvo. Toto sú všetko spôsoby prejavovania lásky.
Po štvrté, milovať bez nárokov. Jedna z najťažších vecí na láske je nechať druhého, aby nás miloval tak, ako dokáže, nie tak, ako chceme my. Pristihli ste sa niekedy, ako premýšľate, že človek, ktorého milujete, by mal urobiť toto alebo tamto? Keby ma skutočne mal rád, povieme si, urobil by to. Často očakávame, že milovaná osoba nemá v hlave nič, len naše potreby. Ale oná osoba nemusí byť schopná robiť presne to, čo chceme my. V niektorých manželstvách partner očakáva od druhého, že bude úzkostlivo dbať o napĺňanie jeho potrieb. Vyžadovať to (či už nahlas, alebo mlčky) oberá blížneho o slobodu. Môže to zničiť láskyplný vzťah.
Prijať iných, akí sú, nielen znamená dôverovať ich láske, ale i rešpektovať spôsob, akým sa rozhodnú prejavovať ju. Dať ľuďom slobodu byť tým, čím sú, je formou lásky. Hovorí sa: „ Mám ťa rád takého, aký si, nie takého, akého ťa chcem mať.“ Tým preukazujeme úctu Bohom stvorenej osobe.
Po piate, odpúšťať. Aj tí, čo nás najviac milujú, nás občas zrania. Niekedy povedia niečo zbytočne tvrdé, niekedy nás sklamú nepremysleným činom, niekedy nás dokonca zradia. Dokážeme im odpustiť? Medzi najnešťastnejších ľudí, akých som kedy stretol, patria tí, čo nedokážu odpustiť manželskému partnerovi alebo niekomu z rodiny. Žijú vo svojom zatrpknutom svete a neustále sa vracajú k činu, ktorý zapríčinil ich stav.
Odpustenie oslobodzuje vinníka od jeho pocitu viny a nám pomáha zbaviť sa nášho hnevu. Nebýva ľahké, ale je skutkom lásky, ktorá v konečnom dôsledku lieči odpúšťajúceho i vinníka. To môže byť dôvod, prečo Ježiš Nazaretský počas svojho pôsobenia tak často zdôrazňoval odpustenie.
Po šieste, modliť sa. Prosme Boha, aby tým, ktorých máme radi, pomáhal. Prosme, aby pri nich stál. Ale nadovšetko prosme Boha, aby sme iných videli takým spôsobom, akým ich vidí On.
Keď láska začína byť ťažká, pomáha, ak vieme, že Boh chce, aby sme milovali, a je vždy s nami, keď tak robíme.
..tieto prejavy môžu byť jednými z najsilnejších znakov lásky, aké len človek môže dať.

MODLITBA K SV. JOZEFOVI

K tebe sa utiekame, svätý Jozef, vo svojich súženiach a prosíme si pomoc od teba i od tvojej nevesty. S dôverou voláme k tebe, aby si nás ochraňoval.
Pre lásku, ktorá ťa spájala s nepoškvrnenou Pannou, Božou Rodičkou, a pre otcovskú nežnosť, ktorou si objímal Božie dieťa Ježiša, zhliadni na dedičstvo, ktoré svojou krvou nadobudol Ježiš Kristus, a príď nám na pomoc v našich biedach svojou mocnou podporou.
Ty, starostlivý ochranca Svätej rodiny, stráž vyvolené pokolenie Ježiša Krista, odvracaj od nás, láskavý otec, všetku nákazu bludu a hriechu.
Pomáhaj nám z neba, mocný náš ochranca, v boji s mocnosťami temnosti, a tak, ako si dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva života, obhajuj aj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom a nás všetkých prijmi do svojej trvalej ochrany, aby sme podľa tvojho príkladu a s tvojou pomocou mohli viesť svätý život, nábožne umrieť a v nebi dosiahnuť večnú blaženosť. Amen.

MODLITBA DETÍ K SV. JOZEFOVI

Svätý Jozef, buď nám otcom, v srdci svojom, tak milostnom,
daj miestečka prosbám našim, ochraňuj nás časom každým.
Vypros milosť domu nášmu, stálu svornosť v dobu každú,
by sme v láske a v pokoji, Bohu verní vždycky boli.
By nás tu vždy čnosť zdobila, k Bohu viedla každá chvíľa.
To je dnes prosba naša, čo sa k tebe vrúcne vznáša.
Medzi nami vždy ostávaj, vtedy bude u nás stále raj.
Kľúče domu tebe dáme, stoj pri nášho domu bráne.
Staraj sa vždy starostlivo, by duši i domu nič neuškodilo.
Skrývaj našich milých i nás, v srdci Pána po každý čas.
Nech žijeme v púte zemskom, jak ty v dome nazaretskom.
Amen.

Človek, ktorý víťaziac sám nad sebou skláňa sa nad ranami svojho nešťastného brata, predkladá Bohu najkrajšiu modlitbu, ktorú vytvára obeta, prežívaná a preukazovaná láska.

Viem, že všetci trpíte. Odvahu! Dôvera v našu Matku je zárukou, že nám podá svoju ruku, aby nás všetkých potešila.

V každom chorom je Ježiš, ktorý trpí.
V každom chudobnom je Ježiš, ktorý zomiera.
V každom chudobnom chorom je Ježiš, ktorý trpí a zomiera dvojnásobne.

Odpovedáme na potreby bratov čoraz lepšie, ak chceme, aby Pán Boh požehnával nás i naše rodiny.

Modlitba je najlepšia zbraň, ktorú máme. Je kľúčom, ktorý otvára Pánovo srdce.
Musíš s Pánom hovoriť nielen ústami, ale i srdcom. A v niektorých chvíľach s ním musíš hovoriť len srdcom.

Zdroj: Tarsycjusz Sinka CM: Blahoslavený páter Pio