Z knihy Andrej Patka: Svätý Ján Vianney

..“ Všemožne sa usiloval predovšetkým prelomiť tvrdú škrupinu na svedomí svojich farníkov. Aby sa tam mohlo dostať trochu milosti a lásky Božej. Poukazoval na ošklivosť hriechu a na jeho následky. Povzbudzoval, aby si vykonali dobrú sv. spoveď, kým je čas.

Viďme niekoľko myšlienok z jeho kázní a o tomto predmete: Hriech je katanom dobrého Boha a vrahom duše. A predsa ho ľudia milujú! Keby sme náležite pochopili strašné následky hriechu, mali by sme pred ním takú veľkú ošklivosť, že by sotva bolo možné niekedy sa ho dopustiť.

Keby šlo o naše pozemské šťastie, všetko možné by sme urobili, aby sme sa z biedy vytrhli, ale že ide len o našu dušu, zostávame v blate s nepochopiteľnou ľahostajnosťou a slepotou.

Mnohí, hovorí sa, chodia na spoveď, ale málo sa ich obráti. Možno to ľahko vysvetliť: máloktorí sa spovedajú so slzami úprimnej ľútosti.

Keď hrešíme, pohŕdame dobrým Bohom, križujeme ho. Ach, duše, ktoré ste stáli nášho Pána toľko múk, nevrhajte sa predsa samy do záhuby!

Čas, ktorý nám Boh dožičuje, aby sme si zabezpečili spasenie, užívame na to, aby sme sa uvrhli do skazy.
V hodinu smrti povie nám dobrý Boh: Povedz mi teda, prečo si ma urážal, keď som ťa ja miloval?!

Raj, peklo, očistec sú istým spôsobom už tu v tomto živote. Očistec je v dušiach, ktoré odumreli samy sebe, peklo je v srdciach bezbožníkov, raj je v srdciach nábožných, úzko spojených s Pánom Bohom.
Keby sme nehrešili, nebolo by nešťastného človeka na zemi.

Duša, ktorá je v stave ťažkého hriechu, je stále smutná. Nech robí čokoľvek, je neprestajne plná nepokoja a nemá radostnej chvíle. Naproti tomu duša, ktorá je spojená s dobrým Bohom, je pokojná, nerušene veselá, plná radosti a pokoja. Krásny je jej život i smrť.
Hrozná a otriasajúca je myšlienka, že pre hriech je človek Bohom prekliaty.
Aký smútok nás zachytí, keď uvidíme svojich známych vchádzať do neba a na nás sa vrhnú diabli! Do pekla nás nevrhá Boh, my sami sa doň vrháme hriechami.

Odkladáme so svojím polepšením až do smrti, ale kto nás ubezpečí, že budeme mať ešte čas a silu v tej hroznej chvíli, ktorej sa všetci svätí toľko obávali, keď sa peklo spojuje, aby na nás urobilo útok v podvedomí, že je to rozhodujúca chvíľa.
Kto žije v hriechu, berie na seba zvyky a spôsoby zvierat. Zviera nemá rozumu, pozná len svoje zmyselné žiadosti. Človek, ktorý sa stavia na roveň zvieratám, vzdáva sa užívania rozumu, necháva sa viesť len hnutím tela.

Povedzme, že by dieťa vykríklo: Otecko, len raz ťa ešte udriem a potom ťa už budem prosiť o odpustenie. Tak robíme s Pánom Bohom. Hovoríme: Boh nie je zlý, ako to kňazi hovoria. Nie, Boh nie je zlý, ale je spravodlivý. Myslíte, že sa bude ustavične správať podľa vašej vôle? Myslíte, keď ste ním za celý život pohŕdali, že vám potom s radosťou padne okolo krku? Čo by ste povedali o otcovi, ktorý by celkom rovnako zaobchádzal s dvoma deťmi, z ktorého jedno je dobré a druhé zlé? Zaiste by ste povedali: Ten otec je nespravodlivý! Nože, ani Boh by nebol spravodlivý, keby nerobil rozdiel medzi tými, ktorí mu slúžia, a tými, ktorí ho urážajú.

Hoci nezaslúžiš trest za to, čo si dnes urobil, zaslúžiš ho za to, čo si včera urobil zlého. Zaslúžiš ho za ostatné svoje hriechy a mal by si ďakovať dobrému Pánu Bohu, že ti dáva príležitosť odpykať si ich.

Hriech je chorobou duše. V ľahkej chorobe si sami pomôžeme, v ťažkej však hľadáme pomoc u lekára- kňaza. Keby úbohí zatratenci mali ten čas, ktorí my tak ľahkomyseľne utrácame, ako by sa usilovali dobre ho využiť. Spoveď je veľkým prejavom lásky božej. Jedna polhodina by stačila zatratencom na pokánie – a peklo by sa vyprázdnilo. Ale to je už nemožné z pekla sa dostať. Zatratenci sú obkľúčení hnevom Božím ako ryba vodou. Nikdy nebol nikto zavrhnutý, pretože spáchal mnoho zlého, ale mnohí sú v pekle pre jediný smrteľný hriech, ktorí nechceli oľutovať. Zatratenec stratil najkrajšiu schopnosť ľudského srdca: môcť milovať. Zatratenec už len nenávidí.
Najbolestnejšie padne Pánu Bohu uvrhnúť do pekla človeka. Tak to pripadá Bohu, ako keď odsúdia matku, aby zabila svoje milované dieťa.

Treba sa dobre vyspovedať. Hriechy, ktoré zatajíme, prídu najavo všetky. Kto chce dobre skryť svoje hriechy, musí sa z nich úprimne vyznať.
Keď vykonáme dobre sv. spoveď, uviažeme diabla na reťaz.“ ..