V tomto blogu by som chcela priniesť osobné svedectvo ruského biskupa Pitirima Tvorogova, ktorý ochorel na Covid-19.
Prednedávnom sa tu v diskusii nadväzujúcej na jeden z blogov viedla polemika o tom, či je možné nakaziť sa v kostole počas omše, či je dodržiavanie protiepidemických opatrení správne, alebo či je prejavom údajne malej viery kresťanov a bola tu i výzva na protesty proti protiepidemickým opatreniam, medzi ktoré donedávna patrilo aj uzavretie kostolov pre verejnosť.
Medzitým boli síce niektoré opatrenia uvoľnené a prístup verejnosti do chrámov počas bohoslužieb je znovu povolený, ale vzhľadom na to, že sa v predošlej diskusii nastolili viaceré vážne otázky, napríklad, či dostatočne silná viera zabráni človeku v tom, aby sa nakazil infekciou, či je osobná sloboda a presadzovanie individuálnych práv človeka dôležitejšie ako ochrana života a zdravia obyvateľov – považujem za dôležité dať do pozornosti svedectvo biskupa Pitirina, v ktorom môžeme nájsť odpovede na viaceré z týchto otázok.
V jeho svedectve môžeme vidieť, aké ničivé dôsledky na život a zdravie kňazov môže mať fanatické dožadovanie sa svojich „náboženských práv“ u veriacich laikov. Týmto blogom nechcem nikoho uraziť ani sa nikoho dotknúť, berte ho prosím ako malú snahu o triezvy a racionálny pohľad na súčasnú pandemickú situáciu.
Nech je aj tento blog pre ľudí mementom, kam až môže viesť nedodržiavanie protiepidemických opatrení a vzbura ľudí proti cirkevným predstaveným – môže viesť žiaľ až k ich smrti.
Dodržiavanie základných hygienických opatrení, ktoré majú zabrániť v šírení epidémie, nepovažujem u kresťanov za prejav malej viery, ale za prejav zdravého rozumu.
Určite nie je dobré a zdravé žiť každý deň v neustálom strachu, ale nie je dobré prepadnúť ani opačnému extrému a stratiť úplne obozretnosť a opatrnosť.

Biskupa Pitirima (Tvorogova) z ruskej Pravoslávnej cirkvi hospitalizovali pre ochorenie Covid-19. Biskup ponúkol svoje zamyslenie, ako reagovať na túto pandémiu. Žije v Trojicko-sergijevskej lavre (kláštore), kde sa koronavírusom nakazilo veľa kňazov a mníchov. Zároveň je aj rektorom Moskovskej teologickej akadémie v Sergijevskom Posade.

Vysvetľuje, ako sa to stalo:

17. apríla 2020:
Je veľmi ľahké sa nakaziť. Ja som sa nakazil v kostole počas služby – napriek tomu, že sme striktne dodržiavali hygienické normy. Nakazil som sa prostredníctvom kvapôčkovej infekcie.
Tu je moja odpoveď pre všetkých, ktorí pochybujú o tom, že v kostole je možné sa nakaziť.
Samozrejme, že v kostole sa môžete nakaziť ! Pri prvých príznakoch som sa dal otestovať a výsledok testu na koronavírus bol pozitívny. Potom som sa utiahol do veľmi prísnej samo-izolácie.

..........................

24. apríla:
Už môžeme začať vyvodzovať prvé závery z hrôzy koronavírusu, ktoré nás postihli.
..........................
Musíme mať pochopenie, trpezlivosť a pokoru. Nuž, a čo je najdôležitejšie – pokánie. Moji priatelia, v poslednej dobe sme sa stali veľmi rozmaznanými; zabudli sme na živého Boha, nahradili sme ho pravidelnou Eucharistiou, sviatkami a príjemnými pôstmi, obradmi, krížovými sprievodmi a púťami. To všetko je, samozrejme, veľmi dobré, ale čo je ich cieľom? Cieľom je naša spása. Preto nás dnes Pán obrátil naspäť k jedinému cieľu, o ktorý by sme sa mali usilovať.“

25. apríla:
Druhá a najdôležitejšia lekcia z pandémie. Bol som veľmi kritizovaný za to, že som prišiel s výzvou, aby ľudia nechodili do kostolov počas pandémie. Dokonca odo mňa požadovali presvedčivé dôkazy, že som bol infikovaný v chráme a nie niekde inde.
V tomto okamihu je história môjho ochorenia presne stanovená, skúsme sledovať genézu.

Podľa môjho zvyku som slúžil všetky liturgické obrady počas Veľkého pôstu. V posledných týždňoch pôstu slúžili spolu so mnou jerodiakoni Innocent a novo vysvätený mních Michej – naši najhorlivejší mnísi.
Páter Innocent ochorel ako prvý, potom som ochorel ja a potom ochorel mních Michej. Prvou nakazenou osobou v našej akadémii bol postgraduálny študent, ktorý spieval v kláštornom speváckom zbore. Najväčší počet študentov bol nakazený v speváckych zboroch, kde sú ideálne podmienky na šírenie infekcie.
Kňazi sa vystavovali a vystavujú veľkému riziku pri spovedaní. Najväčšie riziko podstupujú tí, ktorí sa ľuďom nevyhýbajú a pokorne sa ponúkajú za obeť chorobe v slabej nádeji, že nakazení farníci zostanú doma. Tá sa však nenaplnila.

Pondelok ráno Veľkého týždňa. Brány Trojicko-sergijevskej lavry sú zatvorené. Pred nimi stojí nahnevaný dav, ktorý sa dožaduje, aby lavru otvorili. Protestujúci sa správajú veľmi agresívne, nadávajú a preklínajú. Vladyka Paramon lavru otvorí na celé obdobie Svätého týždňa a Paschy.
Nákaza vypukla na Veľký piatok. Naši najlepší kňazi ochoreli, niektorí vážne. Vladyka Paramon (opát lavry) tiež ochorel; ochorel som aj ja a ďalší mnísi, tiež jeden z našich v teologickej akadémii. Príhodne, na Veľký piatok, nás všetkých pribili na kríž. A rovnako príhodne pod krížom stál dav, ktorý žiadal zázrak. A zázrak sa nestal.
Kritizovali nás, že sme opustili ľudí. Nie je to pravda. Mohli sme odpovedať iba jediným spôsobom – tým, že sme ochoreli sami. Aby ľudia, vidiac naše utrpenie, mali súcit s tými, ktorí zostali zdraví; so svojimi biskupmi, kňazmi a kantormi.

Ležiac na Jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS), umierajúc od bolesti a udusenia (dnes som videl takto kriticky chorých pacientov stonajúcich od bolesti a lapajúcich po dychu) v tichosti prosíme našich farníkov: „Majte súcit s nami ako aj s tými, ktorí sú ešte stále nažive a zdraví. Majte súcit s lekármi a zdravotníckymi pracovníkmi, umierajú v službe od vyčerpania, nešetria sa. Majte s nimi súcit !
Kto vás bude duchovne viesť, kto vám bude dávať sväté prijímanie, kto vás bude liečiť vo vašej chorobe, kto vás bude potešovať krásnym chrámovým spevom, keď časť z nás zomrie a druhá časť z nás sa stane invalidmi s pľúcami poškodenými fibrózou ?

Ja som mal síce ľahšiu formu ochorenia Covid-19, no napriek tomu sa dnes na CT snímkach ukázalo, že mám čiastočnú fibrózu pľúc. (Pozn.prekl.: Ide o trvalé neliečiteľné poškodenie pľúc).
A čo sa stane tým, ktorí sú kriticky chorí ? My - kňazi a služobníci v cirkvi – sme častejšie chorí ako ostatní. Majte s nami súcit !

Po tomto nám všetkým Pán Boh povedal: „Chcem milosrdenstvo a nie obete !“

S obrovskou ľútosťou sme sa dozvedeli o smrti viacerých dobre známych kňazov a služobníkov v Ruskej pravoslávnej cirkvi z dôvodu komplikácii ich ochorenia na Covid-19. (Ďalej v článku nasleduje zoznam mien niektorých kňazov, ktorí zomreli na Covid-19 a ktorí sú hospitalizovaní v nemocniciach – mená si môžete pozrieť v anglickej verzii originálu textu na konci článku.)

Prosíme našich čitateľov o modlitby za pokoj pre tých, ktorí zomreli a o modlitby za skoré uzdravenie tých, ktorí ešte stále trpia dôsledkami koronavírovej infekcie, a o modlitby za zdravie všetkých kňazov a chrámových zborov.

1.5.2020  Biskup Pitirim Tvorogov

Dodatok: Autorkou časti prekladu je S. Gajdošová z konzervatívneho denníka Postoj, časť prekladu som doplnila ja. V blogu kvôli dĺžke textu uverejňujem skrátenú verziu prekladu, kto by si chcel prečítať celé znenie originál textu biskupa Pitirima v ruštine nájde ho tuto: ruský originál textu

Celý text v angličtine nájdete tu: anglický preklad textu