Oddych a relax

Moje fantazie a halucinacie - len tak pre oddych

DesIrE

Vrátiť sa... a zostať tam navždy...
... alebo aspoň pokiaľ ma to bude baviť. Pokiaľ budem cítiť dážď radosti vlažiaci popukané pery vysušené prázdnom svojho vnútra...

... a možno to nemá zmysel, len bludičky ma vábia hlbšie do močiara... zatiaľ len po kolená, ale čo keď to raz bude po krk a ja rukami nedočiahnem na pevný breh alebo konáre pomoci visiace nie moc ďaleko. Netuším, čo ma tam čaká.

Do biela odeté agáty rozvoniavajú až sem a budia spomienky a túžbu. Áno, presne tú, ktorú napĺňa ten pocit užitočnosti existencie z ktorej čerpám všetko, čo môžem dávať. Je to akoby uzavretý kolobeh, ako zákon zachovania energie, pokiaľ dostávam, môžem dávať, pokiaľ dávam, potom aj prijímam.

Kvitnúce gaštany lákajú horúcu hlavu schladiť v svojom tieni, oslobodiť od prudkých pobláznených lúčov zohrievajúcich vzduch do vlniaceho tanca fatamorgány. Poď, nechaj sa uniesť jemným vánkom a utekaj trávou do nekonečna omámený parfémom prírody, tou najkrajšou vôňou... neopakovateľnou, jedinečnou. Buď voľný ako vták, veď tie tiež nesejú a predsa žnú... bezstarostne sa môžeš vyváľať v tráve a užívať si voľnosť bytia pod lipami a dubmi chváliacimi Boha nemým výkrikom zelene a života.

Spomienky vysychajú a treba ich zalievať, rady sa množia, staré odumrú a vytvoria živnú pôdu pre nové, krajšie, radostnejšie, plné svetla, lúčov medzi konármi hrajúcimi sa s tieňmi nekonečnú naháňačku. Sú plné ľudí, ktorí sa vedia tešiť zo života a sú vďační za každý nový púčik dňa... vykvitne a prinesie ovocie, postupne, trpezlivo... žiadne nočné mory ani strach, žiadne telefonáty a naháňanie a to najdôležitejšie... pokoj.

Pokoj... pokoj duše, ktorá sa vydrží v Božom chráme prírody pozerať hodiny na pavúka spriadajúceho sieť... pozorovať šantiace veveričky na stromoch preskakujúce z konára na konár bez strachu a starostí... skúmať kvet za kvetom, či taký už poznám a v čom je tento iný.

Pokoj v hlučnom tichu prírody... nie však zvukov umelých ale zvukov malebných pre ucho... zvukov, z ktorých viem v hlave poskladať obraz celého okolia... spev vtákov, šum lístia, kvapky dažďa, pukanie konárikov pod nohami, vietor preháňajúci sa v konároch stromov, zurkot vody z prameňa..

Túžim... túžim sa tam vrátiť... splatiť dlh, ktorý sa splatiť nedá...
Pridal jeanledius dňa 02.08.2015 10:39 1 komentáre