Dostal som dar
a znova veľkú šancu
ku Tvojim nohám
položiť dušu svoju.

Len pomáhaj mi Bože
nech nezbieram už nože
a ostrie reči mojej zatup
nech neurážam ľudí zástup
ktorým na mne záleží.

A nenechaj ma bez ženy!
Daj takú, čo ma krotiť bude
aby som neprespával v búde.
Upratať aby som si vedel
v dome i v hlave dal preč bordel
pre prácu a vždy pre rodinu
hodinu striktne oddelenú.
A pre všetkých mal vždy čas.

O to Ťa prosím Bože zas
ako rok každý...
Nech aspoň malú časť
splniť sa podarí.

Uletieť by som chcel
z marazmu dní,
mesiacov a rokov
z tých ľudských
každodenných citov
radostí, smiechu,
žiaľu i nárekov.

By duša moja
vnímala len svetlo
východ i západ
slnka žiarivého
uletieť nahor
k vetru i oblakom.

Len nemám krídla
tie nedostal som veru.
Zoderiem si nohy
kým nájdem zem svätú.

Zahľadel som sa
do čarokrásnych očí
a ostatné zmizli.
Už nejestvujú iné
hoc boli by to víly.

Zasníval som sa
realita vravela nie
ja odmietol som
ukončiť krásne snenie.

Čokoľvek by som spravil
aby sa smiali stále
Zázvor, čaj, med a citrón
sušienky a koláče.

Už nenesú ma nohy
hneď utekal by som.
Len je to teraz márne
odišla autobusom.