Citavam zamyslenia na Cesta+... toto ma vazne zaujalo

Percitajte si, mozno potesi

http://www.cestaplus.sk/baterka/datum/23-03-2014

Čakám... čítam... odpisujem...

UŹ sa chcem pobrať a zrak mi padne na ňu.

Spomienky... fotky (nie, nechcem ich vidieť, nechcem si to pripomínať)...

Aj tak si ich pozrieš... neodoláš... viera Ťa stále neopustila?

Čo keď?

Možno...

Zase sa chceš dostať silou mocou tam, kde si už toľkokrát bol? Tam kde sa Tvoja duša zvíjala v klbku kúsajúcich vreteníc? Kde sa každá myšlienka na ňu stala utrpením a zároveň nevieš prestať myslieť... na čo vlastne?

Na samého seba... celá láska, celý vzťah, všetko zle - založené na pochybnom šťastí seba samého... čo z toho, pokiaľ nemá byť šťastná ona...

So, let her go...

Jasne, jednoducho sa to povie, x-krat som si to povedal... a stále vo mne vŕtal ten červ pochybností...

Čo keď?

a možno...

Možno by som sa mal uvedomiť, možno, možno, možno.... šibe mi z toho, už sa to nedá počúvať,nedá sa to zniesť, pukne mi hlava, a prečo to všetko, čo som zle urobil...

Prečo by si mal niečo zle urobiť? Čo zlé urobilo ležiace Slniečko v Kochanovciach, že je také ako je (prečo Ti ho bolo ľúto a plakal si nad ním?).

Nič...

A predsa trpí, ale možno vďaka svojej mentálnej retardácii je ušetrené vnímania súcitných pohľadov, falošnej ľútosti (a komentárov typu: "nezodpovední rodičia, mali ísť na potrat".

Ničím nie je vinné.

Necíť sa vinný.

Je to život! Plynie ďalej, ako voda, ktorú môžeš usmerniť, ale vždy pôjde podľa Newtonovho jablka.

Neobráti sa späť... niekedy sa možno zleje s iným životom (na to čakáš, však?), ale vždy pôjde ďalej a ďalej.

Neobracaj sa. Nevracaj sa späť do minulosti a nemuč sa spomienkami. Hľadaj pokoj v rytme búšiaceho srdca, ktoré Ťa bude klamať znova a znova. Raz sa nájde... druhá rieka, ktorá sa zleje s Tvojou a vytvoríte spolu prameň pre ďalšie riečky, potoky, veľtoky...

Dúfaj, ver... a nespoliehaj sa na to - ži svoj život naplno, pre seba, pre druhých, pre kohokoľvek, kto má o to záujem ale nie nasilu...

Možno sa raz tok mojej rieky stočí a navštívi ešte raz miesta, kde som bol. Nebude to však už to isté miesto, čas beží a miesta i pohľady na ne sa menia...

Spi sladko, moja láska... v kútiku srdca uspaná, aby mohla raz blčiac ukázať svoju silu a rozpáliť srdce Hviezdy...