Prvú adventnú nedeľu sme boli konfrontovaní podľa mnohých s kontroverzným pastierskym listom. Pre mnohých však bol kontroverzný práve preto, pretože obsahoval vysokú dávku moralizmu, čo je dnes prežitý archaizmus.
Koho predsa baví počúvať nejaké morálne drísty, však Cirkev je úpadková inštitúcia, samé prachy, čo mne bude kto hovoriť čo je dobré a čo nie. Ja verím iba v Boha a to mi stačí, to je aj Bohu milé a Cirkev sa nemá do toho čo miešať...nuž, podobné názory mal aj Martin Luther, i keď jeho pôvodné názory neboli zlé, chcel, aby Biblia nebola luxusom 3 stavov, ale aby bola prístupná všetkým. Nakoniec sa jeho myšlienky začali radikalizovať, keď vyhlásil, že nikto nestojí medzi človekom a Bohom - ani Cirkev, ani pápež. A keď jeho učenie prerástlo do krviprelievania a vlastných prívržencov nazval diablami, vidíme kam to dospelo...

Možno nie je správne odsudzovať názory biskupov prezentované v pastierskom liste. Mnohí Hejslováci (to sú tí, ktorí sú múdri ako rádio vrátane médií)začali varovne dvíhať svoj morálny prst (lebo veď komu chutia tieto tvrdé slová v dnešnej nihilizovanej dobe)a poukazovať na pápeža Františka, ktorý podľa nich (a niektorých médií)ľudí zbližuje, povzbudzuje, dáva im nádej, vyzýva na toleranciu. Na jednej strane krásne slová, na druhej strane na čo sú nám, ak ich nedokážeme aplikovať do praxe.
Slová Františka sú kompatibilné s myšlienkami pastierskeho listu. Svätý Otec neprišiel meniť zásady, paradigmy a dogmy Cirkvi, on na ne ponúka v dnešnej dobe nový pohľad - pohľad očami lásky a tolerancie. Dokážeme aj my rešpektovať našich biskupov? Dokážeme rešpektovať ich názor bez toho, aby sme relativizovali každú myšlienku pastierského listu, ale miesto toho sa radšej zamysleli, čo pozitívne si môžem z toho zobrať pre svoj život? Dokážeme si uvedomiť, že aj oni sú ľudia? Dokážeme sa spýtať, čo som dnes priniesol pre tento deň okrem kontraproduktívnej kritiky?
Ak toto dokážeme..potom žijeme filozofiu Svätého Otca. Tolerancia a láska. Presne to, čo on hovorí a na čo sa radi odvolávame.

Kultúra smrti naozaj existuje. Robím v nadnárodnej spoločnosti a sami mnohí poznáte ako to chodí v týchto open-office-ových firemných kultúrach. Vysoké pracovné nasadenie, teambuildingy, firemné párty, kolegovia, žúrky, pijatika, aféry, platonickosť atď... Manželstvo a rodina sú v dnešnej dobe postavené na takú skúšku ako neboli nikdy inokedy pred tým. Komu sa dnes chce plodiť deti, keď máme toľko príležitostí a možností. Byť single je dnes in. Latentné (neprejavujúce sa navonok) útoky na rodinu a na inštitúciu manželstva sú markantné a signifikantne rastú. Toľko schizofrenikov, toľko osamelých ľudí čo je dnes nebolo nikdy.
Ľudia sú chorí potrebujú niekoho, ale nie sú schopní nájsť nikoho.
Cez to všetko treba byť optimistom, nebáť sa a modliť sa.
Treba vedieť preukázať toleranciu a rešpekt veď predsa Boh súdi.
A koniec koncov, kto je bez hriechu, aby mohol po niekom hodiť kameň? Ja ho radšej tiež položím na zem, priznávam sa...