Toto je moje svedectvo ktoré som predniesol pred veriacimi viac ako dva roky nazad. Dnes už je všetko inak. Ale som vďačný, že sa zachovalo, teraz môžem vidieť ako som rozmýšľal pred tým, dúfam že vás to povzdbudí a dodá inšpiráciu!                    

                          SVEDECTVO O SDM 2011

             „Konaj svoje dielo Pane, zošli svojho Ducha.“

Drahí veriaci.
Možno si kladiete otázku, prečo tu vlastne dnes pred vami stojím. Som tu preto aby sa moje svedectvo o Svetových dňoch mládeže (SDM) a o sile ducha ktorú som zažil, dostalo až k vám. Pán ma povolal, aby som povedal čo mi zjavil. Možno sa niekomu nebude páčiť že takto rozprávam, čo si vlastne o sebe myslím keď takto hovorím. Ale ja som tu nie z vlastnej vôle ale z Jeho vôle. Modlil som sa, aby som nerozprával zo seba a dúfam že mi Pán pomôže. To čo vám teraz poviem môže byť moje mudrovanie alebo Božie slovo pre vás, ktoré z toho to je, musíte zistiť sami.
Na začiatok vám poviem niečo o SDM. Založil ich pápež Ján Pavol II. ,preto aby ukázal mladým veriacim živého Krista. Ježiša ktorý znáša s nimi ich ťažkosti. Ktorý nie je len nejaký vzdialený Boh, ale predovšetkým živá skutočnosť. To je cieľom založenia SDM. Mnohí vraveli svätému otcovi, že to nemá zmysel, že je to zbytočné. Lenže on svojim mladým veril. Veril že je v nich niečo viac, ako sa prejavuje teraz.
Teraz keď sme sa dozvedeli o zmysle a cieli svetových dní, podám vám moje osobné svedectvo. Na SDM som šiel z motívom zistiť, či je Rimskokat. Cirkev tá správna. Asi vás to trochu udiví ale je to tak a Pán vie že som vtedy viac pochyboval ako veril. Vo svojom živote som sa dostal do konfliktu z rôznymi vieroukami a už som prestával veriť že tá moja je tá správna, veľmi som sa bál že tým čo robím urážam Boha. Ale skutočná pravda sa mi odkryla až keď som si povedal, že ju nájdem bez ohľadu na to aká je. Bez ohľadu na moje očakávania. Keď sa pravda stala dôležitejšia ako všetko ostatné. Potom som sa dozvedel o SDM a pomyslel som si že je to skvelá možnosť ako sa dostať pod povrch mojej falošnej nábožnosti. Lebo vo vnútri som cítil že musí byť niečo viac, ako som v tej chvíli vedel o cirkvi.
Keď sa spýtate väčšiny mladých kresťanov, akú majú predstavu o Rímskokatolíckej cirkvi, tak vám povedia približne stále verziu ich názoru. Myslia si že cirkev je zložená z Babiek ktoré stále „bezvýznamne“ omieľajú ruženec a potom pred kostolom ohovárajú. Myslia si že cirkev sú Kňazi čo na všetko nadávajú a potom si len užívajú peňazí ktoré vyzbierajú od veriacich. Je to smutné ale je to tak. No mali by sme sa zamyslieť nad sebou či im niekedy aj nedávame dôvod aby si toto mysleli.
No aby som sa tu sám nehral na svätého a nemyslel si že toto čo vám hovorím sa mňa netýka opíšem trocha aj seba aký som bol resp. aj teraz som. Ten názor mladých ktorý som práve od prezentoval musím sa priznať, som zdieľal aj ja. Keď som sa díval na ľudí v kostole tak som ich obviňoval že toto robia. Mysliac si aký sú ti ostatní zlý, ale ešte že ja nie som  taký.
Poviem vám o jednej pasci ktorá sa nastaví vtedy keď chcete byť trocha lepší, keď nie ste spokojný sami zo sebou. Keď nechcete žiť mŕtvu vieru. Tá pasca je pýcha, keď ste zlí tak si to veľmi neuvedomujete. Ale keď sa snažíte byť lepší tak sa pravdepodobne chytíte, ako som sa chytil ja. A za tomuto vďačím SDM že som si to vďaka nim uvedomil v plnšej miere ako pred tým. Lebo pokiaľ si budeme myslieť ja som dobrý, ja všetko viem najlepšie, trebárs aj len preto, že som starší ako ostatný. Pokiaľ budeme stále trvať na svojej pravde a nie na pravde Božej. Potiaľ sa neposunieme totálne nikam a zostaneme uväznený v pasci pýchy. A keď tam zostaneme, tak nemáme počuť Pánovo volanie, lebo naše uši sú akoby zapchaté. Lebo svetská múdrosť je ohavnosťou v Pánových očiach. Keď som nastúpil do autobusu ktorý smeroval na púť SDM, tak som začal zisťovať že som slabší ako ostatný. Čím to je že sú lepší či už vo viere alebo v teológii. Snažil som sa zistiť v čom spočíva ich múdrosť. A prišiel som na to. Oni zahodili vlastnú múdrosť, tú múdrosť ktorú som ja nedokázal. Jednoducho príjímajú pravdu ktorú Boh zjavil. A nehľadajú v Božom Slove svoju múdrosť ako ja. A preto ich boh povýšil. Zdajú sa slabí ale sú omnoho silnejší ako ostatý. A to je paradox oproti dnešnej dobe. Lebo keď na tomto svete niečo robíte vždy ste lepší, vždy vás ohodnotia. Lenže keď kráčate s Bohom stále viac a viac tak ste čoraz častejšie takzvaným „chudákom“. Zistil som že čo mne trvá roky im trvá minúty. Lebo aj Božie bláznovstvo je omnoho vyššie ako naša múdrosť. Viera nespočíva v zložitosti ale precíznej jednoduchosti. Tou jednoduchosťou je láska. Veď celá viera sa dá opísať jednou vetou: „Nik nemá väčšej lásky ako ten čo položí život za svojich priateľov“. A to najdôležitejšie vo vzťahu z Bohom je pokora. Ktorá je v priamom rozpore zo svetom a z našim telom. Veď aj písmo hovorí: Modlitba pokorného preniká oblaky“.
A na záver by som vám chcel povedať o jednom z mnohých zážitkov, ktorých bolo veľa ale z časových dôvodov vám nemôžem povedať všetky.
Na letisku v Madride sa konala večerná vigília zo Svätým otcom. Veľa nás tam znudene sedelo a počúvalo Pápeža. A potom sa stalo niečo nevydané, hovorí sa že tam prší 10 dní do roka a zrazu prišli oblaky a začalo pršať. Ľudia zrazu začali vstávať, poskakovať a kričať „My sme Pápežova mládež“. Bolo to niečo úžasné, ešte som nikdy nevidel aby boli ľudia tak spojený v jedno. Veľmi tam bolo cítiť ducha. A potom ma veľmi dojalo keď nám Svätý Otec povedal niečo ako „Ďakujem vám moji drahí“. A ešte jedna zaujímavosť sa stala. Že cez vigíliu začalo pršať ako náhle začala adorácia tak prestalo a fúkal teplý vietor a potom po skončení adorácie zase začalo pršať. Ktovie možno náhoda....
Tak toto je moje svedectvo, neporozprával som veľa o tom čo sa mi stalo v Madride. Pretože pokiaľ ste tam neboli tak to len veľmi ťažko pochopíte, slová vravia až príliš málo.
Ďakujem vám za pozornosť, a pokiaľ som niekoho pohoršil, tak sa ospravedlňujem.
Povedal som to čo mi bolo dané, ani som veľa nad tým nepremýšľal išlo to spontánne.