Vie mi niekto vysvetliť to že čim som sa viac správal k ženám o ktoré som sa zaujímal pekne, úctivo. Tím viac ma považovali za väčšieho debila. Snažil som sa zmeniť taktiku "balenia báb". Zmenou výzoru, zvyšovaním vzdelania (titul), kúpil som si auto. No žiadna technika na baby nezabrala.
Aj registrácia na tomto zoznámku mala skryty ciel. Naučiť sa komunikovať s nežnejším pohlavím. Dákou mojou bojazlivosťou alebo predsudkami voči ženám alebo je to moja sprostá sebeckosť neviem sa rozprávať o bežných veciach. Kamarát tomu hovori "ako rastie tráva"
Možno je to len v mojich očiach. Slečny čo som poznal si našli chalana čo sa k nim podla mňa nesprával najlepšie a predsa si ho vybrali za partnera.
Ja sa sklamaný zo vzťahov stávam viac a viac sebec nevrlí. Dokonca mi už vadí keď  niekto spí so mnou v jednej izbe.
Mladším závidím keď ich vidím v partnerskom objatí.
Mne je z toho všetkého do plaču že nemám sa ani komu dôverne zdôveriť tak píšem aspoň sem

Podla mňa je človek od narodenia sebec niekto viac niekto menej niekto to vie skryť. Dnešná doba tuto vlastnosť veľmi podporuje. Hlavná príčina peniaze. Deti sú od narodenia vedené k tomu že sú potrebné. Nie na to aby človek prežil!!! Užívanie si všetkého čo za peniaze ide kúpiť. Potom niektoré deti si myslia že za peniaze ide kúpiť všetko.

Zamýšľal som sa nad tím že ľudia sa tak pripútali k mamone a peniazom že si nevedia predstaviť život bez peňazí. Zavrhujú akokoľvek sociálne zriadenie ktoré potláča významnosť peňazí. V nedávnej minulosti naše štátne zriadenie sa snažilo (možno tam chýbajú úvodzovky) nastoliť sociálnu rovnosť. Niektorých oblastiach života ludi sa to aj darilo bez nátlaku a umelého podporovania. V niektorých oblastiach či už sociálneho alebo ekonomického sa štátne zriadenie dostalo až do znásilňovania a nátlaku.
Pre štat ako taký sa horšie udržuje rovnosť vo všetkých smeroch. Nielen pre rozmanitosť ľudských názorov na samotnú rovnosť ale aj pre množstvo ludi.
V minulosti bolo veľa komunít ktoré si v určitej miere udržali rovnosť členov. či už boli zriadene umelo ako napríklad kibuc alebo ako dlhoročne sa vyvíjajúce spoločenstva na poli nap. obci kde panuje susedská súdržnosť.
Sociálna rovnosť vždy stroskotáva na chamtivosti a vyvyšovaní sa jednotlivca alebo skupiny. Ktorí sa chcú buď len ukázať že oni sú iný. Dokonca nájdu sa aj taký čo chcú parazitovať na väčšej skupine s dlhodobým cieľom priživiť sa aj za cenu rozpadu skupiny.
Pri slove sociálny sa my výbavy slovo solidárny. Tieto slova v dnešnej dobe skrývajú mnoho. Od nezištnej pomoci až po vzájomnú pomoc. Tím nemyslím len peňažnú ale najme pomoc činom.
Stretol som sa s tím že ľudia račej pomôžu veľkou peňažnou čiastkou ako keby mali niekomu pomôcť čo i len 5 minútami svojho času a niekoho vypočuť.
Zamýšľal som sa ja nad voľbou. Mať veľa peňazí s pocitom ešte nemám dosť alebo voľbou mám málo a dokážem sa aj s malom podeliť.
Premietnem to do reality mladej rodiny. Žena ja na materskej s druhým potomkom. Muž nechtiac stratil prácu a má problém si nájsť trvalú prácu vo svojom bydlisku.
Má dve možnosti a)chodiť na brigády kde strávi viac ako 12 hodín denne a prísť domov zbitý ako pes alebo chodiť na týždňovky. Výsledok je rovnaký síce zarobí dostatok peňazí no z rodinou je minimálne. Časom stráca veľmi blízky kontakt s členmi rodiny. Manželia po rokoch zistia že sa natoľko odcudzili že prestali fungovať ako rodina.
b)zostať doma venovať sa deťom, žene ďalším rodinným príslušníkom. Udržiavať a rozvíjať blízke kontakty z priateľmi. Toto všetko za cenu toho že financie rodiny sú zúžene len na veľmi nutne výdavky.
Ja sam si neviem seba predstaviť ani v jednom ani v druhom extréme.
Pozorovaním ľudí som zistil že ani zlatý stred nieje ideál.