Milovaný môj starký,
práve cestujem domov a doľahol na mňa taký zvláštny nedýchateľný smútok. Čím som bližšie, tým viac krásnych spomienok sa mi vynára a je pre mňa nepredstaviteľnejšie, že ty tam už nebudeš...

Práve teraz vstupujem do obdobia, keď mi tak skutočne, prakticky chýbaš. Až teraz mi padajú tie naozajstné, každodenné slzy. Keď sa mi darí, keď som šťastný... a chcem sa Ti pochváliť. Keď mám kopu noviniek, ktoré zrazu nemôžme spolu prebrať. Keď sa nemôžem tešiť na to, ako sa pri nich asi zatváriš. Či potešia aj teba, alebo mi dlhým skúmavým pohľadom a zdvihnutým obočím naznačíš, čo si o tom v skutočnosti myslíš.
Keď už nemám byť prečo nervózny z tvojich pochybovačných otázok, ktoré len dokazujú, ako ma máš rád. Keď si už nemôžem vychutnať ten pocit, že si rozumieme aj bez slov a že to, čo cítim, mi čítaš z očí....Keď už na mňa nemôžeš spiklenecky žmurknúť... Tak by som Ti porozprával čo nové, že sa mi darí v práci... A ty nato niečo v zmysle, že v dvanásťhodinovom sedení vo vlaku musím byť určite preborník., o tom niet pochýb. Teraz si tieto tvoje vtipné komentáre musím domýšľať...
Dnes, v dobe rozvrátených rodín, som ja mal starkého, ktorý ma ľúbil tak, že si dátum každej mojej skúšky pamätal naspamäť. A pritom mať celý čas na tvári úsmev a chuť rozoberať všetko možné... Ani nevieš, starký, ako veľmi som sa tešil na maturitu, kde by si si konečne vychutnal ovocie za to všetko... Bol by som strašný macher a ty na mňa taký pyšný... A dobiedzal by si, že tomu nemôžeš uveriť – leňoch ako ja skončil strednú... No ja by som napriek tomu videl, že sa ti lesknú oči a potešilo by ma to ako nič na svete. Samozrejme, slzu by si nakoniec nepustil. Veď si predsa chlap Starký, ktorý nikdy nezabudol na narodeniny, ani na meniny... A taký, že som sa s ním vedel nasmiať ako s málokým. Starký, ktorý mal na všetko odpoveď a s ktorým jediným ma bavilo štrngať si s domácou a rehotať sa pritom na plné hrdlo. Veľmi som sa tešil, ako raz vykrútiš moju nastávajúcu na mojej svadbe... Ako sa nahodíš, budeš veľký fešák... Ako mi je ľúto, že som Ti nikdy priamo nepovedal, ako veľmi Ťa ľúbim a vážim si Ťa. Ako mi je ľúto, že si odo mňa nepočul, čo všetko pre mňa znamenáš. Chýbaš mi starký, veľmi. A stále Ťa nosím v sebe.