Za prvé: Ste ochotní pripustiť, že váš život nie je v poriadku?
Za druhé: Vy sa z toho nechcete vyslobodiť. Nechcete sa dostať z toho chaosu.
Za tretie: Váš život nie je v poriadku, pretože máte chybné predstavy.
To neznamená, že by bolo niečo s vami samotnými. Vy aj ja sme v poriadku.
Všetci sme v poriadku, nič nám nie je. Ale nasadili vám do hlavy nesprávne predstavy. Niekto to urobil. Nemrhajte časom, na chytenie vinníka.
Ale v podstate ide o to, že máte chybné predstavy. Iste, je to priamo v Biblii, ale len veľmi málo ľudí si to prečítalo.
Myslia si, že Bibliu čítali, ale podstatu nepochopili. Ani ja som ju nepochopil.
Možno som riadne veľký idiot, ale časom som spoznal, že je nás takých mnoho.
Nepochopili sme podstatu. Tak dobre, o čo vlastne ide? Použijem najjednoduchšie slová. Najjednoduchší návod zo všetkých, formulovaný s priezračnou čistotou. Teda:
„Svet je plný utrpenia. Korene všetkého utrpenia sú v túžbach. Utrpenie zanikne,
keď sa zbavíte túžob.“
Teraz si predstavujem vaše tváre. Napadne vás, že je to úžasné. Myslíte si: „To je skvelé, to je skvelé,“ ale potom si pomyslíte: „Nesprávne. To je hrozné.“
Ha, ha, nie je to vynikajúce?
V mysli sa mi vynára spomienka, ako som ja sám reagoval. Svet je plný utrpenia.
Výborne, správne, súhlasím. Korene všetkého utrpenia sú v túžbach. No dobre, v poriadku. Ale, čo z toho vyvodíte? Utrpenie zanikne, ak sa zbavíte svojej túžby.
Tak to potom zo mňa bude apatický robot? Pýtam sa, ako môžem žiť bez túžob?
Tu je lepšie riešenie. Pokúsim sa vám to lepšie vysvetliť. Vo svete je mnoho utrpenia. Koreňom utrpenia je pripútanie. Utrpenia sa môžeme zbaviť tak, že sa zbavíme pripútania. Existuje istý druh pripútania, na ktorého naplnení vaše šťastie nezáleží. Máte množstvo túžob,
túžob na ktorých vaše šťastie nezáleží. Inak by ste už boli nervóznymi troskami. Všetci máme dva typy túžob. Túžime po všetkom možnom, a sme skutočne šťastný, keď sa nám niektoré priania splnia. Keď sa nám nesplnia, mrzí nás to, ale nie sme nešťastní. Máme však aj iné priania a ..... Dobrý Bože, pokiaľ sa nám tieto priania nesplnia, sme veľmi nešťastní . Tomu hovorím pripútanie.Z čoho pramenia všetky konflikty, čo myslíte? Z pripútania. Kde sa berie chamtivosť, čo myslíte? Z pripútania. Z čoho vyplýva samota? Z pripútania. Odkiaľ prichádza prázdnota? Správne, je to rovnaká príčina. V čom spočíva pôvod strachu? No nie, v pripútaní. Žiadne pripútanie, žiadny strach. Napadlo vás to niekedy? Vezmite si váš život! Žiadne pripútanie k životu. Žijeme radi, ale spokojne sa života vzdáme. Je to možné? Viete čo?
Ľudia to dosiahli, takže je to možné. Chcete to dosiahnuť? Pripútanie. Je mi ľúto, pane, máte AIDS. Ostáva vám šesť mesiacov života. „Len šesť mesiacov? Páni, to je mnoho času, to je úžasné.“
Ten človek nie je k ničomu pripútaný. Prídete do reštaurácie.
- „Myslím, že si dám paradajkovú polievku.“ „Nie pane, paradajková polievka nie je.“ „Nemáte paradajkovú polievku? Čo je to za reštauráciu? Poďme niekde inde.“
Keď nedostanem paradajkovú polievku, nemôžem sa navečerať. Pripútanie.
Akú polievku máte?, Paradajkovú? „Paradajková nie je.“ „Tak aké polievky máte?“
„Máme kukuričnú, hubovú, kuraciu, a máme ....“ „V poriadku, všetky mám rád. Dám si hubovú.“
Pripojím ešte niečo. Iste, keď máte pôžitok z vône tisícich kvetov, nebude vám príliš vadiť, pokiaľ jedna bude chýbať. To vám vo vašej kultúre nik nikdy nepovedal. Alebo áno? Mne to nikdy nepovedali. Keď vám chutí tisíc jedál, nebude vám vadiť, keď jedno bude chýbať. Rozpomeňte sa, vychovával vás , niekto tak? Vidíte, o to sme prišli. Takto nás naša kultúra vychováva. Dostávame nesprávne informácie. Nezáleží im na tom, či sme šťastní. Požadujú od nás, úspech. Požadujú, aby sme boli úspešní. Požadujú, aby sme boli produktívni. Žiadajú to od nás, i za cenu toho, že z nás budú úbohí otroci a že budeme nešťastní.
„Prišla si o priateľa, no a čo. Však máš iného!“ „Ale nie, to nie je ono, ja chcem toho dôverného, jedinečného, nezameniteľného priateľa. Keď ma odmietne, budem do smrti nešťastná.“
„Tak hodne šťastia. Zbohom.“ Nebudem učiť prasa spievať, je to príliš nebezpečné.
Ale takto sme boli vychovaní. Tak to je už tisíc rokov. Človek musí mať túžby, na splnení ktorých, závisí jeho šťastie. Je to dobré pre takzvaný „pokrok.“
Poviem vám, čo je pokrok – pokrok srdca, pokrok lásky, pokrok šťastia. „Máte to?“ Ľutujem, ale toto nemáme.“ „Všetko ostatné si nechajte, aký to má zmysel?“
Poviete mi, aký to má zmysel, lietať lietadlom so srdcom plným utrpenia a prázdnoty? Povedzte mi to. Radšej budem žiť na zemi v džungli, a byť blažene šťastný. Vy azda nie? Možno nie. Neviem.
V skutočnosti máte na výber medzi životom a smrťou. Ale to, čo ľudia nazývajú život, je v skutočnosti smrť, a oni to nevedia.
Chcete mi tvrdiť, že aj keď ste k niečomu pripútaní, dokážete milovať? Toto je najväčší nepriateľ lásky: byť k niečomu pripútaní. Viete prečo? Pretože keď po vás túžim, chcem vás vlastniť.
Nemôžem vám nechať slobodu. Musím vás dostať. Pokiaľ po niekom túžim týmto spôsobom, musím ho získať. Rozumiete? V dokonalej láske neexistuje žiadny strach. Viete prečo? Lebo v nej nie je, žiadna túžba. Spýtajte sa typických predstaviteľov svojej kultúry. Ja som sa spýtal svojich. Spýtajte sa ich, či porozumejú zmyslu tvrdenia:
Tam, kde je láska, nie je túžba, túžba v zmysle pripútania. Viete, čo vám povedia? „Veď pripútanie je láska!“ Tak sú hlúpi. Čakáte, že tam nájdete život? Naopak, tam nájdete len smrť a utrpenie. Tak jednoduchá, úžasná a mimoriadna vec. Stretávam sa s ľuďmi všetkých možných náboženských vyznaní, s ateistami, katolíkmi, laikmi, kňazmi, rádovými sestrami aj biskupmi, ale málokedy stretám niekoho, kto vie, čo je láska. Majú zlé pokyny. Pripútanie znamená, že ťa musím vlastniť, že bez teba nebudem šťastný. „Keď ťa nezískam, nebudem šťastný. Bez teba nebudem šťastný.“ Toto je recept na rozvod. Toto je recept na hádky. Toto je recept na rozpad priateľstva. „Bez teba nedokážem byť šťastný. Potrebujem ťa, aby som bol šťastný. Urobím všetko, aby som ťa ovládol, aby som ťa získal.“ Láska znamená, že som dokonale šťastný i bez teba miláčik, a je to tak v poriadku. Doprajem ti všetko dobré a ponechám ťa, aby si robila, čo uznáš za vhodné. Keď ťa získam, budem mať veľkú radosť. Ale keď nie, nebudem nešťastný.
Čo ty o mne vieš? Naučil som sa byť sebestačný. Stojím na vlastných nohách, neopieram sa o teba. Keď zarobím peniaze, je to úžasné. Keď peniaze nemám,
nie som skľúčený, som šťastný. A ešte niečo. Keď odídeš, možno je to predčasné povedať, risknem to .... Nebudeš mi chýbať. Nepocítim bolesť.
Tam kde je ľútosť, nie je láska.
Povedzte mi – keď sa trápite, po čom trúchlite? Čia je to strata?
Je to sebaľutosť.
Ach, nehovorte tomu takto. Trafil ste do čierneho.
Prevzaté z knihy: Číra rakosť
Krátené
Autor ADM