Zmyslom života človeka na zemi je duchovný vzostup!  Vzostup jeho poznania a uvedomenia, smerujúci čo najpriamejšou cestou nahor, ku Svetlu!

  Táto priama cesta tu vždy bola a doposiaľ aj je a poskytuje nám vo svojej jednoduchosti a prostote tú najdôležitejšiu  oporu pre celé naše bytie. Žiaľ, ľudia vo svojej domýšľavosti a pýche chceli byť múdrejší. Pravá cesta k Svetlu sa im zdala príliš prostá a jednoduchá. Dychtivosť ich rozumovej túžby po poznaní spolu so spomínanou pýchou ich hnali k snahám nájsť vlastnú cestu nahor, spoliehajúc sa pritom iba na vlastné sily a vlastný rozum.
  Tým sme sa však vzdialili od skutočnej, prostej a jednoduchej cesty k Svetlu. Mnohí samozvaní duchovní vodcovia utkali neprehľadnú sieť rôznych duchovných náuk, v ktorej nakoniec uviazli oni sami, ako i tisíce ich prívržencov. Jestvujú stovky, ba tisíce rôznych duchovných majstrov, ktorí usilovne a pyšne spriadajú svoje siete, aby do nich nachytali na ľudskú márnomyseľnosť, pohodlnosť a dychtivosť po senzáciách čo najviac obetí.

  Áno, žiaľ práve na domýšľavosti, pohodlnosti a dychtivosti po duchovných senzáciách a stále nových a nových informáciách je postavené takmer všetko, čo sa označuje súhrnným pojmom „ezoterika“. Ezoterika, ponúkajúca nesmierne široký výber rôznych duchovných prúdov a smerov. Túto takzvanú „ezoteriku“ možno pokojne nazvať bulvárom duchovna, plným prázdnych senzácií, ktorých jediným účelom je krátenie voľného času sprostredkovávaním rôznych informácií, ktoré však nedávajú hľadajúcim nijakú oporu v ich skutočnom duchovnom napredovaní. Dávajú im kamene namiesto chleba!

  Prečo? Keď sa totiž nejakému človeku podarí vymaniť z materialistického ponímania života a ním spôsobeného vonkajšieho i vnútorného zmätku, upadne zrazu, na prahu brány k duchovnu, do úplne rovnakého zmätku, ktorý sa nazýva „ezoterikou“.

  Ak potom duchovne hľadajúci neprejaví skutočnú, pravú a hlbokú túžbu po Pravde, ak sa v ňom prebudí domýšľavosť, ak skĺzne k pohodlnosti a dá sa hnať vlastným rozumom, dychtivým po stále nových a nezvyčajných duchovných informáciách, potom uviazne na tejto bludnej ceste tak dokonale, že sa nakoniec niekedy stane až protivníkom a osočovateľom Pravdy. Pravdy, ktorá neprichádza s lichotením ľudskej márnivosti, neprichádza so senzáciami a novinkami na spríjemnenie voľnej chvíle! Skutočná Pravda prichádza iba so samými požiadavkami, s ktorých najdôležitejšiu je požiadavka vlastného, vážneho, dôsledného a samostatného myslenia.

  Je však samozrejme omnoho pohodlnejšie čítať lacný bulvár, pri ktorom netreba vôbec myslieť, ako napríklad serióznejšie noviny a v nich hlbšie analýzy, pri ktorých  treba trochu rozmýšľať. Z tohto dôvodu preto patria prázdne bulvárne časopisy k tým najčítanejším na našom trhu. Takí sú už ľudia vo svojej lenivosti, plytkosti  a pohodlnosti.

  Ale presne rovnaký princíp platí aj v oblasti duchovna! Aj tu sa ľudia správajú navlas rovnako. Je pre nich pohodlnejšie a zaujímavejšie donekonečna surfovať v plytkých, nenáročných informáciách rôznych ezoterických stránok, smerov a diskusných fór, ako s vážnym úmyslom pátrať po Pravde.

  Povinnosťou a poslaním človeka na zemi je však kráčať čo najpriamejšou cestou k Svetlu a hľadať jedinú Pravdu! Človek, a zvlášť v dnešnej dobe, nesmie strácať drahocenný čas na falošných cestách, na ktorých mu navyše hrozí riziko trvalého uviaznutia, bez možnosti niekedy ešte vôbec nájsť pravý smer.

  „Aj beznohý, vlečúci sa správnym smerom, dôjde do cieľa skôr, ako jazdec, uháňajúci po bludných cestách“ – hovorí jedno arabské príslovie, ktoré je nanajvýš aktuálne aj v tomto prípade. Aj mnohí z duchovne hľadajúcich sa  nechávajú unášať dychtivosťou svojho rozumu po stále nových senzáciách, ako divokým koňom po bludných cestách, bez výhľadu na dosiahnutie skutočného cieľa.

  Pravda však jestvuje a možno ju na zemi nájsť! Stojí ale na vysokej skale a jedinou cestou k nej je poctivá, úprimná a silná túžba po jej nájdení. Kto však tieto vnútorné vlastnosti v sebe neprechováva a ani sa ich nesnaží nadobudnúť, ten nikdy Pravdu nenájde a nepochopí.

  A čím je človek bez Pravdy? Úplne ničím! Je tým najväčším úbožiakom, ktorý premárnil svoj život prázdnou honbou za bezcennosťami.

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

Po rokoch komunistického režimu k nám zavítala sloboda. Veľké problémy v rôznych oblastiach spoločenského života však spôsobuje pokrivené chápanie tohto pojmu, ktorý si mnohí zamenili za svojvoľnosť. Za možnosť robiť si čo chcem.

  No a žiaľ, takéto nezrelé a nesprávne uchopenie pojmu sloboda sa veľmi negatívnym spôsobom premietlo i do celkovej atmosféry na našich školách a prejavilo sa  úbytkom úcty a rešpektu k autorite učiteľa, vychovávateľa, ale i rodiča.

  Pojem slobody, osobnou nezrelosťou prekrútený v svojvoľnosť a nezdravý demokratizmus má u mládeže všetkých vekových kategórií za následok vzrast neúctivosti, ba niekedy až arogancie k dospelým, ktorí by pre nich mali byť vždy určitou prirodzenou autoritou.

  S dospievajúcou mládežou bývali samozrejme problémy stále, v každom spoločenskom systéme, avšak dnes, z hľadiska vyššie uvedených, negatívnych faktorov sa situácia stáva takmer neúnosnou. Prejavuje sa to tak, že vyučovanie vo vyšších ročníkoch základných škôl sa pre mnohých učiteľov stáva doslova utrpením. Rušitelia poriadku a disciplíny sú si totiž veľmi dobre vedomí svojej beztrestnosti a nepostihnuteľnosti a títo jedinci strhnú svojim zlým príkladom mnohokrát i slušných žiakov, ktorí nakoniec robia veci, aké by sami od seba nikdy nerobili. Na školách rastie agresivita, arogancia, neúctivosť a neprístojné chovanie žiakov, ktorí niekedy doslova terorizujú učiteľov. Ide o jav, ktorý pred takými dvadsiatimi, alebo tridsiatimi rokmi vôbec neexistoval. V tých časoch to bolo niečo nemysliteľné.

  Žiaľ, honba rodičov i celej spoločnosti iba za peniazmi a hmotným prospechom, rôzne nevhodné modely spoločenského správania s týmto fenoménom súvisiace, ktoré deti vidia a vnímajú v každodennom živote, nevhodné vzory a celkový, prázdny, povrchný a konzumný spôsob života, ktorý je im podsúvaný vo filmoch, na internete a podobne, toto všetko spolu urobilo svoje a veľmi negatívnym spôsobom sa odrazilo na chovaní mladej generácie.

  Chýbajú pozitívne vzory, chýba výchova k zodpovednosti – deťom sa až príliš hovorí o ich právach, ale už menej o ich povinnostiach, chýba výchova k prirodzenej úcte k autorite dospelého, ktorú spochybnila nezdravá demokratizácia, chýbajú vysoké hodnoty a ušľachtilé ciele, ku ktorým majú byť deti vedené, jednostranne  sa kladie dôraz iba na rozvoj vzdelanosti, pričom sa zabúda na zodpovedajúci rozvoj citovo emocionálneho rozmeru osobnosti dieťaťa a tak ďalej a tak  ďalej.

  Aké kroky treba urobiť zlepšeniu tejto situácie? Ako na deti správnym spôsobom výchovne pôsobiť tak, aby sa stali opäť deťmi, spontánne a prirodzene cítiacim a prejavujúcimi úctu k autorite dospelého – k autorite rodiča, učiteľa a vychovávateľa?

  Deti musia byť vedené a vychovávané v duchu pravej lásky! No a najväčšou časťou pravej lásky je prísnosť.

  Pravá láska nedbá na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo mu prosieva. Nezáleží, či to druhému spraví radosť, alebo nie. To je pravá láska a služba.

  A ak niekto nemôže dôjsť inak k rozpoznaniu správneho od nesprávneho, treba ho aj pokarhať! Tým mu preukážeme službu. Len pri tom musí vládnuť spravodlivosť a nie svojvoľnosť, lebo pravú lásku nemožno oddeliť od spravodlivosti.

  Nemiestna ústupčivosť by totiž znamenala pestovanie chýb a ďalšie klesanie po šikmej ploche. Bolo by takéto niečo naozaj láskou?

  Uplatňovanie spravodlivého princípu pravej lásky, ktorá je aj prísna a aj karhá ak je to nevyhnutné, tak práve tento princíp by sa mal stať základným kameňom na ceste k zdravému a správnemu formovaniu osobností detí a to nie len na našich školách, ale samozrejme v prvom rade a predovšetkým v rodinách.

  Jednoduchý vzorec pre správnu výchovu detí a mládeže teda znie: Pravá láska + pravé hodnoty = pravý človek.

  Z tohto vzorca však vyplýva, že ak rodičia, učitelia a vychovávatelia s deťmi nejednajú v pravej láske a sami nevedia, aké sú pravé hodnoty, tieto hodnoty nerešpektujú a deti k nim nevedú, potom je výsledok práve taký žalostný a biedny, aký nám ukazuje chovanie dnešnej mladej generácie.

  Áno, je to tak, práve v chovaní deti a mládeže môžeme ako v zrkadle uvidieť svoju vlastnú tvár. Tvár nás rodičov, učiteľov a vychovávateľov, tvár celej našej spoločnosti, ktorá nežije v skutočnej, spravodlivej láske ľudí k ľuďom, nevie čo sú pravé hodnoty, ani o ne neusiluje. Ak sa to však nezmení, bude naša mládež čoraz horšia a nezvládnuteľnejšia, pretože ona je iba obrazom a zrkadlom nás samotných.  

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/