Prednedávnom som sa na internete stretol s textom, ktorý hovoril o možnostiach prežitia po kolapse civilizácie. Článok bol napísaný formou testu a podľa počtu získaných bodov dostal čitateľ určitý komplexný obraz o možnostiach svojho osobného prežitia, alebo neprežitia podobnej krízovej  situácie.

  Otázky v teste sa týkali oblastí, ako je fyzická kondícia, jedlo a zásoby, prístup k pitnej vode, zdravotnícka zručnosť a vybavenosť, možnosť tepla a úkrytu, momentálne dostupná finančná hotovosť, či zbraní a ochrany bezpečnosti.

  Ak sa trochu hlbšie pozrieme pod povrch svetového diania, musíme chtiac nechtiac priznať, že žiaľ podobné články majú svoje  opodstatnenie. Že ľudia by jednoducho mali byť pripravení a počítať aj takouto alternatívou.

  Čo je ale potom na tom tak iritujúceho?

  Všetky informácie podobného druhu, ktoré žiaľ vzhľadom k stavu súčasnej spoločnosti môžu mať svoju cenu sa predsa len vyznačujú určitým druhom slepoty. Slepoty, spôsobenej obmedzeným vnímaním života, zameraného iba na hmotné. V našom konkrétnom prípade v obmedzení záchrany iba na záchranu čisto hmotného druhu. Čiže iba na čisto fyzické prežitie.

  Mnohí si teda na jednej strane uvedomujú, že naša civilizácia sa rúti ku kolapsu, avšak na druhej strane sú schopní uvažovať o svojom vlastnom prežití jedine takým istým spôsobom, kvôli ktorému sa ku nám kolaps približuje. Čiže iba spôsobom hmotným, materiálnym a fyzickým.  

  A práve v tomto tkvie oná, nesmierne iritujúca, ba až poburujúca skutočnosť. Ľudia sa totiž vôbec nepýtajú na príčiny, ktorých poznaním a elimináciou by sa ešte dalo mnohé zachrániť. Ľudia uvažujú jedine o zachovaní vlastného života neuvedomujúc si, že práve ich dlhodobo egoistický a materialistický spôsob uvažovania má prichádzajúce zrútenie na svedomí.

  Nadchádza však čas, kedy si budeme musieť konečne uvedomiť, že takto to ďalej ísť nemôže. Kedy si budeme musieť uvedomiť, že človek vždy bol a je predsa len viac, ako hmota a telesné funkcie. A preto jeho myslenie, snaženie a životné úsilie nemôže a nesmie byť zamerané iba na hmotu. Takýto druh obmedzenosti a osobnostnej  degradácie v nás totiž aktivuje iba samé negatívne vlastnosti, akými sú sebectvo, chamtivosť, bezohľadnosť, egoizmus, konzumnosť, plytkosť, nečestnosť, nespravodlivosť a mnohé iné.

  A to potom vyvoláva konflikty, nedorozumenia, spory, násilie a vojny. Ľudstvo drancuje Zem a prírodu, znečisťuje vodu i vzduch. Preferovaním pomýlených hodnôt spejeme vo svojej slepote, obmedzenosti a bezohľadnosti k veľkému celosvetovému kolapsu.

     Človek však, ako už bolo povedané, vždy bol a vždy bude viac ako hmota. Človek je totiž bytosť duchovná. No a práve v našom vzďaľovaní sa od hodnôt ducha a zameriavaní sa iba čisto na hmotné sa skrýva pravá príčina toho, že sme to ako civilizácia napokon dotiahli až k hranici katastrofického zrútenia.

  Táto príčina teda tkvie v našom vzďaľovaní sa od hodnôt ducha, tvoriacich najelementárnejší pilier samotnej ľudskosti. Tkvie v odkláňaní sa od najprirodzenejšej ľudskej túžby po hľadaní čohosi vyššieho a vznešenejšieho, čo hmotu presahuje.

  Týmto spôsobom sa začala vytrácať skutočná ľudskosť, stojaca na hodnotách spravodlivosti, cti, ohľaduplnosti, skromnosti, jednoduchosti, ušľachtilosti a prirodzenej duchovnosti.

  Príklonom ľudí iba k hmotnému začali naopak bujnieť a rozrastať sa všetky, už raz spomínané negatívne ľudské vlastnosti, s takouto obmedzenosťou spojené, ako sú nespravodlivosť, nečestnosť, bezohľadnosť, egoizmus, konzumnosť, chamtivosť, povrchnosť, neušľachtilosť, nízkosť, skazenosť a mnohé iné.

  Tak bola nastúpená cesta, ktorá ani nemôže viesť nikam inam, ako k totálnemu zrúteniu. No a v tušení nevyhnutného konca sa ľudia opäť mylne domnievajú, že prežije iba človek svalov. Človek hmoty. Človek, ktorý bude mať najlepšiu kondíciu, najviac zásob a bude aj po ostatných stránkach dobre materiálne pripravený.

  Všetko bude ale úplne inak! Tam totiž, kde je len telo, sa zhromaždia supy! To znamená, že iba čisto telesné a materiálne nebude môcť tentokrát obstáť. Tentokrát bude totiž môcť skutočne obstáť iba to, čo v sebe ponesie i hodnoty ducha!

  Kto totiž hodlá zachrániť iba svoj hmotný život, stratí ho, čo znamená, že každý človek bez hodnôt ducha je už teraz v podstate mŕtvy. Avšak na druhej strane, keby snáď niekto hoci aj fyzicky zomrel, na základe jeho vnútorného naladenia k hodnotám ducha bude žiť.

  K vysokým a ušľachtilým duchovným hodnotám vzhliadajúci človek nemôže preto v nadchádzajúcej dobe absolútne nič stratiť, zatiaľ čo človek materialistický stratí svojou fyzickou smrťou absolútne všetko.

  Nikto samozrejme nechce tvrdiť, že sa nemáme i hmotne zodpovedne pripraviť na možnú eventualitu fyzického prežitia v prípade veľkého celosvetového kolapsu. Avšak naša príprava nesmie v nijakom prípade zostať iba čisto hmotnou, pretože ak sa zodpovedne nepripravíme aj duchovne, nebude nám to nič platné. Dominantné rozhodujúce budú totiž tentokrát predovšetkým hodnoty ducha.

  A je tu ešte jedna veľmi vážna vec, ktorá je zvlášť iritujúca na všetkých predpovediach kolapsu civilizácie. Je ňou skutočnosť, že ich šíritelia si vôbec nekladú otázku, ako by sa ešte dalo tomuto kolapsu zabrániť, či prípadne, ako by sa v dnešnej dobe ešte dali minimalizovať jeho dôsledky na najnižšiu možnú mieru. Lebo ak už aj ľudstvo vo svojej slepote a tupej materialistickej obmedzenosti premeškalo možnosť odvrátenia kolapsu svojej pokrivenej civilizácie, možnosť minimalizácie jeho účinkov tu stále ešte je!  A táto možnosť spočíva v obrate čo najväčšieho počtu ľudí k duchovným hodnotám.

  Je preto doslova trestuhodné, ak nám niekto hovorí o prichádzajúcom zrútení civilizácie a o tom, aby sme sa naň dobre materiálne a fyzicky pripravili, ale nehovorí nám o tom, že stále ešte existuje veľmi výrazná možnosť, ako toto zrútenie minimalizovať.

  A práve toto by malo byť v dnešných dňoch prioritou! Každý z nás sa totiž môže stať veľmi výrazným nápomocným činiteľom minimalizácie nadchádzajúceho kolapsu na čo najmenšiu možnú mieru. Nápomocným svojim vlastným, vážnym vnútorným obratom k hodnotám ducha. K hodnotám pravdy, cti, dobra a spravodlivosti. K hodnotám vecí duchovných, ktoré vysoko presahujú úzke hranice racionálno hmotného obmedzenia. Toho racionálno hmotného obmedzenia, ktoré ľudstvo tlačí k okraju priepasti.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

Myslíte, že existujú nešťastní bohatí ľudia? Že existujú roztrpčení a sklamaní boháči, ktorí sú presvedčení o tom, že svoj život premrhali a prežili naprázdno? Znie to možno neuveriteľne, ale je ich oveľa viac, než by sa vôbec považovalo za možné. Tieto skutočnosti sa však na verejnosti veľmi nešíria. Ide totiž o tajomstvo, spojené s poslednými dňami bohatých, o ktorom vedia iba oni sami a ich najbližší. Tí ale nemajú záujem, aby sa čosi takého dostalo na verejnosť.

  Náhla zmena celoživotného názoru mnohých majetných ľudí tvárou v tvár vlastnej blížiacej sa smrti je totiž ich blízkymi i týmto svetom považovaná za vyšinutie. Za psychické vyšinutie spôsobené strachom, dlhotrvajúcou chorobou, či stareckou demenciou. O nič iného podľa nich nemôže ísť, pretože jeho výsledkom býva radikálna zmena vo vnímaní hodnôt a celého doterajšieho spôsobu života.

  To, čo takýto človek považoval za dôležité a venoval tomu všetky svoje sily je zrazu vnímané ako prázdne a ničotné. Ako niečo, čo vôbec nebolo hodné takej námahy a takých obetí. Vníma to teda ako čosi zlé a nesprávne, čo človeka iba odvádzalo od vecí naozaj hodnotných.

  A z trpkej pachuti beznádejne premrhaného života sa rodí jasné poznanie, ako by sa dal prežiť oveľa správnejšie a hodnotnejšie. Keby to ovšem bolo možné a keby sa to dalo.

  Keďže sa to ale žiaľ v žiadnom prípade nedá, zostáva už len možnosť varovať iných. Varovať ich pred tým, aby nepremrhali vlastný život honbou za hodnotami materializmu, hmotárstva, peňazí, majetkov, konzumu, moci a ľudskej slávy. To všetko je totiž iba ilúzia, našim svetom klamlivo považovaná za realitu. Ilúzia, ktorá veľmi rýchlo bledne pred majestátom smrti, dávajúcim človeku vytušiť a vycítiť iný svet a iné hodnoty.

  Hodnoty ducha, ktorých sa mal držať už tu na zemi! Ich preferovaním a ich prostredníctvom by mohol prežiť svoj život plnohodnotne a na jeho sklonku by nemusel s trpkosťou prežívať rozčarovanie z toho, akým bol a o čo usiloval. Rozčarovanie nad svojou zbytočnou honbou za pseudohodnotami, ktoré sa tvárou v tvár skutočným hodnotám javia ako ničotnosť.

  Tieto skutočnosti sú samozrejme dôsledne držané po pokrievkou, aby ani len kúsok svetla neprenikol k ľuďom nášho sveta, ktorí uviazli v ošiali materializmu, konzumu a svojich nikdy nekončiacich hmotných potrieb. Aby snáď nejaký malý záblesk svetla neotriasol ich scestným presvedčením a oni nezačali uvažovať, či všetko to, čo sa dnes tak vyzdvihuje má naozaj tú hodnotu, aká sa mu prisudzuje.

  Avšak v dnešnej dobe temna, ktorá sa snaží udržať svojich otrokov v nevedomosti o skutočných hodnotách predsa len z času na čas dochádza k úniku informácií o posledných chvíľach majetných a bohatých. Presne takýmto druhom informácie je i text, ktorý napísal pred svojou smrťou Steve Jobs, jeden z najbohatších mužov našej planéty. Ide o zakladateľa počítačovej firmy APPLE a jeho majetok je odhadnutý na 8,3 miliardy dolárov. Zomrel na rakovinu pankreasu vo svojich 56 rokoch.

  ,,Došiel som až na vrchol úspechu vo svete biznisu. V očiach druhých je môj život zrejme stelesnením úspechu. Avšak mimo práce mám len málo radosti. Na konci je bohatstvo len aspektom života, ktorému som privykol. Keď teraz ležím na nemocničnej posteli a premietam si celý svoj život, uvedomil som si, že všetko to uznanie a bohatstvo, na ktorom som si toľko zakladal, zbledlo a stratilo význam tvárou v tvár blížiacej sa smrti.

  V tme sa pozerám na zelené svetlá prístrojov, ktoré ma udržujú pri živote a počujem ich mechanické bzučanie. Cítim, ako sa blíži dych smrti. Teraz už viem, že keď si nahromadíme dostatočné bohatstvo, aby nám vydržalo po zvyšok života, mali by sme sa usilovať aj o niečo ďalšie, čo s bohatstvom nesúvisí. Malo by to byť niečo oveľa dôležitejšie: možno vzťahy, alebo umenie, snáď sen z mladosti ...

  Bezuzdné nasledovanie bohatstva nás premení v pokrivené bytosti, ako som ja. Boh nám dal zmysly a možnosť cítiť lásku v srdci každého, nie ilúziu ktorú prináša bohatstvo. Bohatstvo, ktoré som získal v mojom živote si nemôžem vziať so sebou. Môžem si odniesť len spomienky vyvážené láskou.

  To je skutočné bohatstvo, ktoré vás bude nasledovať, sprevádzať a dodávať vám svetlo a silu na to ísť ďalej. Láska môže cestovať tisíce kilometrov. Život nemá žiadne obmedzenia. Choďte tam, kam chcete ísť. Dosiahnite výšin, ktoré chcete dosiahnuť. Je to všetko vo vašom srdci a vo vašich rukách.

  Aká posteľ je najdrahšia na svete? Nemocničná! Môžete zamestnať niekoho, kto bude riadiť vaše auto, niekoho kto pre vás bude zarábať peniaze, ale nikdy nemôžete najať niekoho, kto by za vás niesol vašu chorobu. Stratené materiálne veci je možné nájsť. Ale je tu jedna vec, ktorá nemôže byť nikdy nájdená v prípade straty – život.

  Keď ide človek na operačnú sálu uvedomí si, že existuje jedna kniha, ktorú má ešte dočítať - Kniha zdravého bytia. Bez ohľadu na štádium života v ktorom sa nachádzate, budete každý raz čeliť dňu, kedy sa opona zatiahne.

  Ochraňujte lásku k vašej rodine, lásku k svojmu partnerovi, lásku voči svojim priateľom ... Majte radi sami seba a s láskou sa starajte o ostatných.“

  Toľko teda  Steve Jobs.

  Láska, ohľaduplnosť a úcta ku všetkým ľuďom! Česť, spravodlivosť, dobro, ušľachtilosť, skromnosť a záujem o veci vyššie, hmotnú existenciu presahujúce! To sú skutočné hodnoty, o ktoré sa má každý z nás snažiť! Hodnoty, ktoré má každý z nás postaviť na prvé miesto a až po nich a prostredníctvom nich má usilovať o svoje materiálne zabezpečenie.

  Ak budeme takto jednať, prežijeme svoj život plnohodnotne. Potom nebudeme musieť zomierať s pocitom trpkosti a z oprávnenými obavami z toho, čo nás za naše nezvládnutie pozemského života po smrti na druhom brehu čaká.

  Ak ale hodnoty materiálne postavíme nad hodnoty ducha, alebo dokonca hodnoty materiálne budeme považovať za tie jediné, čo vôbec jestvujú, beznádejne premárnime vlastný život, naše posledné dni budú bolestné a do reality ducha odídeme ako tí najposlednejší žobráci, pretože všetko naše úsilie bolo iba hmotné.

  Je vari toto skutočne tým, čo chceme? A nebolo by vari lepšie spamätať sa už teraz, ako až potom, pred našou smrťou, keď už bude neskoro a my nebudeme môcť nič zmeniť? Tak ako Steve Jobs, ktorému nakoniec nebolo nič platné ani všetko jeho bohatstvo?

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.