Zoznam prírodných katastrof, ku ktorým došlo v priebehu niekoľkých augustových dní roku 2010: V Ruskej metropole Moskve sa následkom okolitých lesných požiarov prudko zhoršila kvalita ovzdušia. Oxid uhoľnatý vysoko prekračuje všetky normy. V jednej z moskovských kliník, kde priemerne denne zomiera 8 ľudí zomrelo za deň 60 ľudí. Márnice už kapacitne nestačia a preto v nich musia skladovať mŕtvoly v zvislej polohe.

  Veľkými záplavami boli postihnuté severné Čechy, Poľsko a Nemecko. Hovorí sa o tisícročnej vode. Poľské mesto Bogatyň sa stalo synonymom skazy – bolo v ňom nenávratne zničených obrovské množstvo domov, mostov a ciest.

  Záplavy v Pakistane si vyžiadali 1600 obetí. Milióny ľudí sa ocitli bez prístrešia. U tých čo prežili sa začínajú objavovať žalúdočné problémy, začína sa šíriť cholera a iné nákazlivé choroby, pretože ľudia sú nútení používať bahnom kontaminovanú vodu. Humanitárnu pomoc potrebuje 5 miliónov ľudí.

  Záplavy v Číne si vyžiadali 700 obetí a veľké  záplavy sú hlásené i z Indie. Na Sri Lanke došlo po intenzívnych dažďoch k veľkým zosuvom pôdy, ktoré mali za následok obete na životoch i značné materiálne škody.

  K tomu môžme pripočítať i dianie na Slovensku, ktoré bolo doslova devastované záplavami, ľadovcom a veternými smršťami. Spomeňme záplavy na Hornej Nitre, konkrétne  najmä v Handlovej a Prievidzi, ďalej záplavy v Martine a mnohé iné prírodné katastrofy po celom území Slovenska.

  Vždy, pri podobných živelnom dianí sa zvykla situácia zľahčovať tvrdením, že záplavy, požiare, zemetrasenia, či iné prírodné nešťastia postihovali ľudstvo permanentne a od nepamäti. Je však naozaj normálne a bežné, že k takému veľkému počtu prírodných katastrof dochádza v tak krátkom časovom rozmedzí niekoľkých dní? Nedeje sa náhodou niečo mimoriadneho? Niečo, čo tu doteraz ešte nebolo?

  Do určitého obdobia svojho vývoja žila ľudská civilizácia v relatívnej spätosti a v súlade s prírodou. V minulých časoch existovalo mnoho ľudí, ktorí práve pre svoju mimoriadnu spätosť s prírodou dokázali vidieť a vnímať bytosti prírody, starajúce sa o bezchybný chod veľkého prírodného diania. Rozprávky o vílach, rusalkách, elfoch, gnómoch, trpaslíkoch a podobne nie sú žiadnym výmyslom, ale reálnou skutočnosťou, ktorú mohli spomínaní ľudia celkom jasne vnímať. Všetky tieto bytosti možno súhrnne nazvať akousi skrytou inteligenciu prírody, ktorá vedome formuje a usmerňuje celé prírodné dianie.

  Takýto, aspoň do určitej miery prirodzený vzťah medzi ľuďmi a prírodou pretrvával až do obdobia technickej revolúcie, čiže približne do začiatku 20. storočia. Potom došlo k prudkému nástupu technického rozvoja, ktorý so sebou priniesol množstvo negatív. Spomeňme iba tri najzásadnejšie:

  1. Ničenie prírody
  2. Postupné odtrhnutie ľudí od prírody
  3. Vznik pýchy a domýšľavosti v takzvané neobmedzené ľudské možnosti

  K bodu č.1:
  Ľudia pri svojich technických vynálezoch zväčša nezohľadňovali a ešte aj dnes iba v minimálnej miere zohľadňujú ich škodlivý dopad na prírodu. Pre ľudí boli totiž vždy rozhodujúce úplne iné činitele a z nich samozrejme na prvom mieste peniaze.

  Ak do obdobia začiatku technickej revolúcie bolo možné nazvať prírodu na našej planéte panenskou, je doslova desivé uvedomiť si, čo s ňou ľudstvo dokázalo urobiť za sto rokov. Je niečo obludného na tom, ako sme za takú krátku dobu zničili našu planétu. Tým, ktorí čo i len trošku uvažujú musí byť jasné, že spôsob takzvaného vedecko technického pokroku, aký sme praktizovali za posledných sto rokov nie je jednoducho trvalo udržateľný. Ak totiž budeme takto jednať aj v budúcnosti, z našej zeme urobíme neobývateľnú púšť.

  K bodu č. 2:
  Technický pokrok viedol k vzďaľovaniu sa ľudí od prírody. Viedol k budovaniu obrovských mestských aglomerácií, v ktorých sa žije v umelom prostredí. V umelom a neprirodzenom odtrhnutí od prírody.

  Umelé a neprirodzené prostredie a spôsob života majú za následok umelý a neprirodzený spôsob myslenia, pretože človek si v mestách vybudoval určitú vlastnú realitu a v tejto realite je nútený žiť, myslieť a jednať.
  Takzvaný moderný človek už však nemyslí normálne, čiže prirodzene! Už nesúznie s prírodným dianím, už za ním nevyciťuje pôsobenie skrytej, vedomej inteligencie, zosobnenej prírodnými bytosťami. Je mu to iba na smiech a tieto bytosti odsunul do ríše rozprávok.

  Chudák „moderný“ človek  však nechápe, že práve on sám je na smiech! Že on sám svojim „moderným“ spôsobom myslenia stratil schopnosť vnímať a vyciťovať tieto veci! Že u neho samotného došlo k zúženiu  duševného obzoru a k poškodeniu zdravého spôsobu myslenia! Nechápe, že vysmievanie sa existencii prírodných bytostí svedčí o jeho vlastnom posune mimo realitu života a bytia!

  K bodu č.3:
  Skutočnosti, spomínané v dvoch predchádzajúcich bodoch mali za následok rozkvet  ľudskej domýšľavosti, pýchy a až arogancie, s ktorou sa ľudstvo stavia proti prírode. Nátlakom a proti všetkým prirodzeným prírodným zákonitostiam si ľudstvo chce nasilu vynucovať splnenie svojej vlastnej vôle. Človek sa vo svojej pýche, arogancii a domýšľavosti dovoľuje stavať proti prírodným zákonom, ktoré však v konečnom dôsledku vždy budú a vždy zostanú silnejšími, ako on sám.

  Výsledkom podobného jednania nemôže byť nič iného, ako tragédia! Pýcha totiž predchádza pád! A pád, veľký celosvetový pád modernej civilizácie je bodom, ku ktorému smerujeme vo svojom zúfalom odtrhnutí od prírody a vo svojej slepej a pyšnej domýšľavosti, ktorá nám to znemožňuje vnímať. Požiare, záplavy, zemetrasenia, veterné smršte a mnoho iných vecí svedčí o tom, že príroda sa začína stavať proti človeku. Áno, ľudstvo začína byť prírodným dianím tlačené ku okraju priepasti, ale ono sa vo svojej slepote a obmedzenosti pyšne chystá vykonať ďalšie, prevratné kroky vpred.

  Ako zvrátiť tento nepriaznivý stav? Zmenu k lepšiemu je možné privodiť iba zmenou seba samého! Kto sa bude spoliehať na politikov a mocných tohto sveta, že to snáď oni urobia za nás, ten sa veľmi mýli! Oni, ako určitá spoločenská elita, sú akoby zosobnením všetkej ľudskej  pýchy, namyslenosti a viery v ľudský rozum a práve z tohto dôvodu zostávajú hluchými a slepými.

  Zmena môže prísť iba zdola a to tak, že precitnú ľudia – jednotlivci! Jednotlivci, ktorí svoje myslenie a cítenie, i všetko svoje konanie nasmerujú k pravým hodnotám: K túžbe po poznaní skutočného zmyslu vlastného bytia, ktoré nemá iba hmotný rozmer. K snahe o zachovávanie čistoty a ušľachtilosti svojho vnútorného života – čistoty a ušľachtilosti vlastného myslenia a cítenia, ale aj všetkého vonkajšieho jednania. K odstráneniu egoizmu, ktorý človeku zabraňuje, aby presiahol obmedzené hranice vlastného „ja“ a myslel na prospech iných viac, ako na svoj vlastný. K nahradeniu súčasného princípu bezohľadnej konkurencie vzájomnou pomocou a spoluprácou medzi ľuďmi. Toto sú teda princípy, na základe ktorých sa môže stať náš život zdravým a prirodzeným!

  Jedine prostredníctvom nájdenia tejto prirodzenosti možno totiž  nájsť spojenie s prírodou i stratenú úctu k nej. Potom budeme myslieť a konať v súlade s prírodným dianím, ako aj v súlade s jeho skrytou inteligenciou, ktorá nám bude pomáhať a podporovať nás v našom snažení.

  Všetko, čo v súčasnosti dosiahla civilizácia takzvaného moderného veku bolo dosiahnuté zväčša na úkor prírody a v protichodnom pôsobení voči nej. A zdá sa nám to veľké a úžasné, i keď to nemôže mať dlhého trvania. Aké veľké a úžasné veci by však mohli ľudia dosiahnuť vo vedomej harmónii a spolupôsobení s prírodou a bytosťami v nej činnými? Až potom by nastal skutočný pokrok, o ktorom sa nám ešte teraz ani len nesníva.

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

Náš svet vo všeobecnosti, a v teplých letných dňoch zvlášť, úplne podlieha kultu nahoty! Telesné odhaľovanie rôzneho stupňa možno vidieť všade, kde sa len pozrieme: na uliciach, na kúpaliskách, v spoločnosti, ale aj vo filmoch, v časopisoch, na internete a tak ďalej a tak ďalej. Ženy prekračujú v tomto smere takmer všetky hranice, ale ani muži nie sú výnimkou. Morálne bahno a špina, ktoré sa medzi ľuďmi šíria sú nepredstaviteľné!

  Ľudia dneška sa budú asi podobným konštatovaniam iba vysmievať a to hlavne preto, lebo sa stali povrchnými a neschopnými vnímať hlbšie a jemnejšie súvislostí bytia. Stali sa neschopnými vnímať a vyciťovať nesmierne skazu, ktorú spôsobuje mor všeobecnej nemravnosti v skrytej, citovej a v mentálnej úrovni. Práve tu totiž neustále vznikajú a bujnejú energetické zhluky neuveriteľnej špiny a nízkosti, zaťažujúce a znečisťujúce vnútorný život väčšiny ľudí na našej zemi.

  Lebo žiaľ, ľudia absolútne nič netušia o tom, že povinnosťou každého človeka je dbať o udržiavanie čistoty a ušľachtilosti svojho osobného, vnútorného života, svojho myslenia a cítenia, čím jediným je možné zaručiť skutočne ľudský rozmer bytosti, ktorá sama seba nazýva človekom.

  Bez snahy o udržiavanie krbu svojich myšlienok čistým totiž padáme hodnotovo prudko nadol, klesnúc neraz hlbšie, ako zviera. Každé zviera má totiž vo svojom pohlavnom pude určité hranice, kým ľudstvo, nedbajúce na čistotu svojho vnútorného života a samozrejme i na čistotu svojich vonkajších prejavov už v tomto smere takmer žiadne hranice nemá.

  Pohlavnou pudovosťou je presiaknuté takmer všetko, čo ľudia vytvárajú, či už móda, literatúra, výtvarné umenie, dramatické umenie, hudba a piesne, reklama, vtipy, bežné rozhovory, myslenie a mnoho, mnoho iného. To, čo sa deje vôkol nás a čo sme každodenne nútení prežívať však už dávno nie je hodné pravého človečenstva!

  Ak ale niekto o týchto, pre nás všetkých tak nedôstojných a ponižujúcich skutočnostiach otvorene a verejne prehovorí, väčšina berie okamžite do rúk pomyselné kamene a doslova zúrivo napádajú toho, kto si ich dovolil vyrušiť z ich slastného váľania sa v morálnom bahne.  

  Okrem otvoreného napádania a nenávisti sa však nájdu aj takí, ktorí sa snažia veci obhájiť inteligentnejším, či dokonca duchovným spôsobom. Žiaľ, takmer všetko, čím sa budú títo ľudia snažiť argumentovať na obhajobu súčasného stavu v oblasti nemravného odhaľovania ľudského tela, všetky ich argumenty sa stanú svedectvom toho, ako hlboko a nimi samotnými nepoznateľne zasiahol tento mor ich vlastnú osobnosť. A to žiaľ aj vtedy, keď sa ich slová budú zdať na prvý pohľad ako plne opodstatnené, či dokonca duchovne ušľachtilé.

  Jedným z podobných, záludných argumentov bývajú slová, že vraj čistému je všetko čisté. Že človek, ktorý je duchovne zrelý a snaží sa udržiavať čistotu svojho cítenia a myslenia, že takýto človek zostáva nedotknutý a čistý i pri pohľade na nahotu a že teda nakoniec nie je vôbec dôležité, ako chodíme oblečení, alebo aké filmy pozeráme a podobne. Celkom postačí, keď sme vnútorne čistými. Zostaneme nimi potom vraj aj vtedy, keby všetci okolo nás chodili nahí. Keď je teda človek čistým vo svojom vnútri, už necíti potrebu meniť svoje okolie a vôbec mu netreba bojovať za zmenu vonkajších pomerov.

  Naozaj to znie krásne, duchovne a ušľachtilo, avšak takéto myšlienky sú v skutočnosti jedom! Prečo? Má to viacero dôvodov.

  Keď napríklad Kristovi kedysi niekto povedal: „Učiteľu dobrý ...“, on sa voči tomu ohradil slovami, že dobrý je jedine Boh. Kristus, Syn Boží považoval teda nie seba, ale jedine Stvoriteľa samotného za skutočne dobrého. V jeho pokore je neuveriteľná a ľuďom nepochopiteľná veľkosť!

  Lebo na rozdiel od Syna Božieho jestvujú mnohí ľudia, ktorí sami seba považujú za dobrých a čistých. A myslia to úplne vážne! Aké velikášstvo, aká domýšľavosť a aká pýcha! Kto z ľudí môže sám seba považovať za naozaj čistého? Za natoľko čistého, že by s ním vnútorne nepohli absolútne nijaké pokušenia?

  A predsa sú na zemi takí, ktorí si to o sebe dovolia tvrdiť a podľa názoru ich „vyzretej“ osobnosti je súčasne uctievanie kultu nahoty úplne neškodné. Všetko je podľa nich v absolútnom poriadku, stačí iba, aby bol človek vnútorne čistým.

  Tu treba povedať dve veci. Za prvé: Ak si niekto sám o sebe myslí, že na neho odhalená ľudská telesnosť a  zmyselnosť nijako negatívne nepôsobí je to klam. Lebo ak by to aj na neho nepôsobilo vedome, veľmi rozkladne a negatívne to na neho pôsobí podvedome a podprahovo, podobne ako pri reklame.

  Za druhé: Osvedčením skutočnej duchovnej výšky človeka nie je jeho odolnosť voči vnímaniu nahoty, ale úplne niečo iného! Miera jeho studu!

  Čím intenzívnejšie je totiž človekom pociťovaný stud, tým ušľachtilejším a čistejším spôsobom sa stavia voči vlastnej pudovosti a tým v skutočnosti vyššie duchovne stojí. Medzi mierou intenzity studu a reálnou duchovnou zrelosťou človeka je priama úmernosť! Práve toto treba považovať za jedno z rozhodujúcich kritérií pre posúdenie osobnostnej úrovne človeka. Tí, ktorí sami seba považujú za duchovne veľmi vysoko stojacich, ale vnútorne, alebo navonok nespĺňajú toto rozhodujúce kritérium nie sú teda vôbec natoľko vnútorne zrelými, ako sa snažia nahovoriť iným, alebo sami sebe.

  Čistému je všetko čisté! Pozrime sa na pláže a kúpaliská, kde kvitne vonkajšia, ale aj vnútorná zmyselnosť a nečistota a skúsme teoreticky pripustiť, že sa tam predsa len nachádzajú aj úplne čistí ľudia, s ktorými takéto niečo vnútorne absolútne nič negatívneho nerobí. Položme si však otázku: Aký počet takýchto ľudí by sme tam naozaj našli? Koľko ľudí vôbec niečo tuší o nevyhnutnosti udržiavania čistoty a ušľachtilosti vlastného cítenia a myslenia? Koľkí ľudia o tom vedia a koľkí ľudia o to naozaj usilujú? Aké percento z celkového počtu kúpajúcich sa na jednej pláži budú tvoriť takýto čistí ľudia?

  Ak celú vec posúdime naozaj objektívne, odpoveď bude veľmi jednoduchá: Takýchto ľudí tam takmer vôbec niet a ak by sa tam niekto taký náhodou aj nachádzal, išlo by o celkom mimoriadnu výnimku. Takáto a nie iná je pravda! Pravda o človeku, o jeho vnútornej a vonkajšej čistote i o jeho skutočnej duchovnej zrelosti!

  Spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré bolo v minulých dobách vždy prísne oddelené, pretože ľudia minulých dôb mali predsa len ešte stud a teda stáli duchovne vyššie, než je tomu v súčasnosti, toto spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré sa stalo výsadou našej „modernej“ doby je v skutočnosti jedným z obrovských zdrojov, vonkajšej a vnútornej nečistej zmyselnosti, prostredníctvom ktorej vznikajú celé mračná negatívnej citovej a mentálnej energie. Táto energia, ako každá energia sa nestráca, ale obaľuje a obklopuje celú našu zem a zase spätne negatívnym spôsobom ovplyvňuje myslenie a cítenie všetkých ľudí na celej našej planéte. A nie je to samozrejme len spoločné kúpanie, ale obrovské množstvo mnohých iných vecí.

  Jestvuje veľa ľudí na tejto zemi, ktorí hovoria o Bohu. Boh, nech už ho nazývajú akokoľvek, je však stelesnením dobra, lásky, spravodlivosti, ušľachtilosti a  ...čistoty! Čistota je jedným zo základných pilierov, na ktorých stojí celé naše stvorenie! Cesta k Bohu, cesta k duchovnému vzostupu, ale čo je pre mnohých treba zvlášť zdôrazniť i cesta k čisto pozemskému pokroku, k šťastiu, mieru a spokojnosti vedie jedine cez dodržiavanie a zachovávanie princípu čistoty! Čistoty vlastného vnútorného života, čistoty cítenia a myslenia! Ak je táto snaha o čistotu v človeku naozaj úprimná a vnútorne živá, musí sa nevyhnutne viditeľne prejaviť aj navonok. Navonok v jednaní a vystupovaní človeka, v jeho odievaní, v tom aké knihy číta, aké filmy pozerá, akú hudbu počúva, čo hovorí a ako koná. Jedine toho, kto sa snaží byť vnútorne čistým a takýmto spôsobom aj jednať, jedine toho možno považovať za plnohodnotného človeka!

  Takéto je teda kritérium Stvoriteľa na úroveň pravého človečenstva a treba podotknúť, že blízka, veľmi blízka budúcnosť bude na tejto zemi patriť iba skutočným a pravým ľuďom. Iba čistým ľuďom! Všetkým ostaným sa prostredníctvom Božej Spravodlivosti dostane presne takej odplaty, akú si podľa miery svojho osobného odklonu od vesmírneho princípu Čistoty právom zaslúžia. Boj sa Boha pozemské ľudstvo!

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/