Žijeme v univerze, ktoré má duchovný rozmer. Život v ňom podlieha evolúcii, čiže vývoju od jednoduchšieho k čoraz dokonalejšiemu, ako nám o tom hovorí Darwinova teória.    Zároveň v ňom však prebieha i veľká evolúcia ducha, čiže postupný vývoj od duchovne nevedomého k duchovne čoraz vedomejšiemu a od duchovne nezrelého k duchovne čoraz zrelšiemu. Toto dianie je možné považovať za prirodzený proces, podporovaný všetkými zákonitosťami univerza.

  Čo však akýmkoľvek spôsobom odmieta akceptovať prirodzený vývoj k čoraz vyššej duchovnosti a duchovnej zrelosti je tými istými zákonitosťami univerza odsúvané bokom, na vedľajšiu koľaj, ako duchovne neperspektívne a preto nevyhnutne smerujúce k záhube.

  No a žiaľ, práve toto je stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza Európa.

  A pri tom Európa kráčala po celé stáročia relatívne správne! Bola totiž kresťanskou a  hodnoty kresťanstva sa jej obyvatelia snažili vnášať do svojich životov. Samozrejme že viac, alebo menej efektívne, pričom nemožno nespomenúť i mnohé negatívne javy, akým bola trebárs inkvizícia, alebo náboženské konflikty a vojny. Každopádne však Európa, aj napriek všetkým svojim chybám predsa len stála v prirodzenom prúde duchovne evolučného vývoja univerza.

  Žiaľ, zásadná trhlina v tomto vývoji sa začala objavovať koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia nástupom priemyselnej revolúcie. Množstvo technických výdobytkov vyvolalo totiž obrovské nadšenie z toho, čo všetko človek dokáže. Vyvolalo nadšenie z ľudských rozumových schopností a možností.

  Duchovné začalo byť považované za čosi prežité, spiatočnícke a nemoderné. No a výsledkom tohto novo nastúpeného trendu je súčasný materializmus a ateizmus. Výsledkom je vznik nového náboženstva konzumu a užívania si. Náboženstva plného brucha a plných peňaženiek.

  Ako však už bolo povedané na začiatku, všetko, čo nastúpi deštruktívny trend straty duchovnosti je samotné smerované k deštrukcii, pretože rozklad duchovnosti a s ňou neoddeliteľne spojenej mravnosti sa nevyhnutne, skôr alebo neskôr transformuje do podoby rozkladu vonkajšieho. Ak totiž v národoch stráca duchovnosť význam, z hľadiska duchovnej podstaty univerza stráca význam existencia takýchto národov, pretože sa odvrátili od chceného evolučného vývoja.

  Európa sa v súčasnosti podobá starovekému Rímu tesne pre jeho pádom. Rímu, v ktorom v jeho začiatkoch vládol určitý poriadok a určitá morálka, zatiaľ čo pod vplyvom blahobytu a peňazí prúdiacich z provincií prepadol na svojom sklonku dekadencii, zvrátenosti, zvrhlosti a nemravnosti. Až nakoniec, kvôli svojmu hlbokému vnútornému hodnotovému rozvratu prestal byť schopný čeliť nájazdom barbarov.

  I súčasná Európa sa zmieta v nemravnosti a najrozličnejších zvrátených trendoch, ktoré  európske inštitúcie presadzujú ako normu. Nech už je to gender ideológia voľnej zámeny pohlaví, registrované partnerstvá, predčasná sexualizácia mládeže a podobne.

  A rovnako, ako za čias Ríma začína byť aj Európa atakovaná novodobými barbarmi, ktorí prichádzajú, aby ju zrazili na kolená.

  V evanjeliách sa píše: kde je telo, tam sa zhromaždia supy. To znamená, že všetko iba čisto hmotné, bez úsilia o duchovné je v skutočnosti mŕtve a ako mŕtve musí byť odstránené. A tak sa teda v súčasnosti v podobe migrantov a agresívneho islamu zlietajú do Európy supy, aby túto duchovnú mŕtvolu odstránili z povrchu zemského.

  Migranti k nám prinášajú islam s jeho živelnou duchovnosťou. S duchovnosťou stredovekým spôsobom krutou, ale predsa len duchovnosťou, na rozdiel od duchovne vyprázdnenej, materialistickej, ateistickej a konzumnej Európy. Do popredia sa teda jednoznačne tlačí to, čo je schopné niesť ďalej štafetu duchovnosti, zatiaľ čo to, čo duchovnosť stráca je zákonitosťami univerza odsúvané bokom, smerom k úpadku a absolútnemu rozvratu.

  O všetkých týchto skutočnostiach nehovorím snáď preto, že by som bol na strane islamu, ale preto, aby sme pochopili najhlbšie príčiny súčasného diania a tým poznali, v čom spočíva záchrana. A záchrana spočíva jedine v našom opätovnom zaradení sa do prúdu duchovnej evolúcie.

  Môžeme totiž vystavať okolo celej Európskej únie päť metrový múr a môžeme vyhostiť úplne všetkých migrantov, ak ale nezastavíme vlastný duchovný a morálny rozklad a nezaradíme sa do prúdu duchovnej evolúcie, budeme atakovaní inými rozkladnými činiteľmi, aby sme nimi boli nakoniec, ako vývojovo neperspektívni úplne zničení.

  Alláhu akbar! S týmito slovami na perách a v duši prichádzajú utečenci do Európy. A majú pravdu! Majú tisícnásobnú pravdu, pretože Boh je naozaj veľký! A jeho ignorovanie, jeho spochybňovanie, jeho zosmiešňovanie, jeho odsúvanie do ríše rozprávok sa nakoniec môže stať súčasnému, konzumnému európskemu živočíchovi osudným! V univerze, ktoré je duchovné sa totiž jednoducho nemožno vyhnúť tlaku duchovnej evolúcie, čo prakticky znamená, že máme iba tri možnosti.

  Prvá možnosť spočíva v opätovnom návrate ku kresťanským hodnotám a k jeho kultivovanej duchovnosti, ktorá plne zodpovedá nášmu prostrediu, našej tradícii a našej mentalite.

  Druhou možnosťou je, že budeme k duchovnosti donútení násilím, prostredníctvom kultúrne, ale i mentalitou absolútne inorodého islamu v jeho stredovekej podobe a s jeho stredovekými spôsobmi.

  A treťou možnosťou je naše absolútne vymazanie z povrchu zemského, ale i z celého tohto stvorenia, pretože právo na existenciu vo stvorení, ktoré je svojou podstatou duchovné má jedine to, čo smerom k duchovnému usiluje! A to platí pre každého jednotlivca osobne, ako i pre celé národy!

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š

Čím viac sa človek zaoberá históriou, tým viac si uvedomuje, ako sa až neuveriteľným spôsobom opakuje. A opakuje sa preto, lebo ľudia zostávajú vnútorne stále takými istými. To, čo vykazuje zmenu sú iba vonkajšie reálie, vonkajšie kulisy a kostýmy. Ale podstata je stále rovnaká. Súčasné dianie je možno trochu kultivovanejšie, jemnejšie a nie až tak prvoplánové, ale rozhodne také isté.

  O stredoveku sa zvykne hovoriť, ako o dobe temna. Pozrime sa však teraz na jednu z temných udalostí temného stredoveku, ktorá je  mimoriadne zaujímavá tým, že je vo svojej podstate plne analogickou s najsúčasnejším a najaktuálnejším dianím.

  Jedná sa o násilné rozpustenie rádu templárov okolo roku 1300. Išlo o rád, združujúci v sebe stav duchovný so stavom rytierskym. Jeho členovia žili ako mnísi, ale boli zároveň bojovníkmi, pretože ich poslanie spočívalo v ochrane pútnikov, smerujúcich k Spasiteľovmu hrobu.

  Išlo o rád veľmi ctený a vážený. Každý vyšší európsky šľachtický rod si považoval za česť vstup jedného zo svojich potomkov do rádu. Samozrejme, že k prírastku nových členov dochádzalo s imaním a darmi, zodpovedajúcimi ich  spoločenskému postaveniu, na základe čoho sa rád templárov stal jedným z najbohatších a najmocnejších rádov v Európe. Vlastnil mnoho hradov a veľké materiálne bohatstvo, ktoré ešte rozširoval svojimi obchodmi.

  A práve bohatstvo sa mu stalo jeho skazou. Preň sa totiž stal tŕňom v oku francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Ten sa rozhodol privlastniť si ho a naplniť ním svoju prázdnu štátnu pokladnicu.

  A tak začalo zo strany Filipa IV. bezohľadné a rafinované prenasledovanie rádu templárov, pričom práve v tomto jeho jednaní môžeme nájsť onú spomínanú, neuveriteľnú paralelu s našou súčasnosťou, kedy sa zlodej, usilujúci sa o  privlastnenie si majetkov druhého prostredníctvom jeho likvidácie pokrytecky a nehanebne stavia do úlohy ochrancu práva. V prípade Filipa IV. do úlohy ochrancu pravej a čistej kresťanskej viery.

  Jeho prvým rafinovaným krokom bolo prijatie tézy, že ako kresťanský kráľ má povinnosť hájiť čistotu kresťanstva. A okamžite sa aj razantne chopil jeho obhajoby, pretože kráľovými poskokmi dosadení falošní svedkovia obvinili príslušníkov rádu templárov z tých najneuveriteľnejších zvrhlostí, ktoré vraj potajme praktizujú. Krivé obvinenia zámerne rozšírili medzi pospolitý ľud, aby bola verejná mienka na strane kráľa, keď sa začne s vyšetrovaním.

  No a vyšetrovania z podozrenia kacírstva sa chopil hlavný francúzsky inkvizítor, čomu samozrejme plne zodpovedali i metódy výsluchov. Po mnoho týždňovom neľudskom mučení sa nakoniec „kacíri“ priznali ku všetkým svojim zvrhlostiam, len aby od seba odvrátili ďalšie týranie. Nakoniec došlo k ich upáleniu a zhabaniu ich movitého i nemovitého majetku.

  A tak sa stalo, ako už toľkokrát v histórii, že zlodej a vrah, sám seba vyhlasujúci za ochrancu najušľachtilejších princípov dosiahol manipuláciou práva a verejnej mienky to, že nevinné obete boli označené za zvrhlé kreatúry a tak s nimi bolo i podľa „práva“ naložené, zatiaľ čo skutočné zvrhlé kreatúry boli pasované za ochrancov dobra, spravodlivosti a práva.

  Tento základný model sa zopakoval v dlhej histórii ľudstva nespočetne krát a v najrozmanitejších obmenách. A žiaľ, opakuje sa aj v dnešnej dobe, iba v inej forme a v novom šate, pričom podstata je stále taká istá. Žiaľ, väčšina ľudí je tak povrchná a slepá, že nie sú schopní vybadať ten istý rukopis. A to ani vtedy, ak ich niekto na to priamo upozorní. Jednoducho tomu neveria a považujú to za fikciu.

  Aj dnes tu totiž máme určitú elitu najbohatších a najmocnejších, ktorí si chcú privlastniť celý svet a absolútne ho ovládnuť. Elitu, ktorá sama seba stavia do pozície ochrancu najušľachtilejších ideálov. Ochrancu ľudských práv, slobody a demokracie. V ich mene má morálne právo   zlikvidovať a vojenský zdevastovať v preventívnych úderoch celé národy.

  V skutočnosti žijeme v realite akéhosi sprisahania najbohatších a najmocnejších proti zvyšku sveta, pretože presne tak, ako bolo hlavným zámerom Filipa IV. Pekného iba získanie majetkov a bohatstva, tak je aj dnes jediným zámerom elity úsilie o peniaze, majetky a moc.

  A ako Filip IV. nedbal na hrozné utrpenie, ktoré podstúpili ním neprávom obvinení v mučiarňach inkvizície, tak sa i dnes nehľadí na utrpenie státisícov, postihnutých nepokojmi, vojnami, či zámerne vyvolávanými prevratmi prostredníctvom takzvaných farebných revolúcií.

  A ak náhodou neexistujú nijaké reálne dôvody k rozpútaniu želaného rozvratu, násilia, vraždenia a agresie, treba si ich jednoducho vymyslieť! Tak, ako chemické zbrane v Iraku. Alebo trebárs za pomoci svojich spojencov uskutočniť útok pod falošnou vlajkou, akým bol nedávny chemický útok v Sýrii a vyprovokovať napätie a reakcie, aké prispievajú k neustálemu vyhrocovaniu konfliktu.

  Rozhodujúci je iba hmotný prospech, rozširovanie moci a geopolitické záujmy elity najmocnejších nášho sveta, pričom verejná mienka je modernými médiami cielene spracovávaná podobne, ako za čias Filipa IV. tak, aby podporovala záujmy elity a aby stavala do zlého svetla všetkých, ktorí sa odvažujú vzdorovať bezcharakternej arogancii moci.

  A masy, povrchné, nemysliace a konzumné sebou nechávajú nedôstojne manipulovať, považujúc zločincov a vrahov za dobrodincov. A ich obete, na ktorých prírodné a materiálne bohatstvo sa ulakomili za nepriateľov len preto, že sa oprávnene snažia hájiť to svoje.

  Lož a pokrytectvo súčasnej doby sú obrovské. Pod médiami cielene vytváranou humanistickou ilúziou sa však v skutočnosti skrýva to isté zlo, tá istá chamtivá túžba po peniazoch, majetkoch, územiach a moci, idúca za svojim cieľom aj cez mŕtvoly, aká tu bola pred stáročiami.

  Žiaľ, iba zlomok ľudí je schopných prehliadnuť lož a zmanipulovanú skutočnosť, zatiaľ čo väčšina tomu podlieha. A podlieha tomu preto, lebo sami vo väčšine prípadov podliehajú najrozličnejším necnostiam. Podliehajú nečestnosti, egoizmu, chamtivosti, bezohľadnosti, hmotárstvu, konzumu, povrchnosti a mnohému inému, čo im v zakalení ich duševného zraku znemožňuje rozpoznať manipuláciu reality, vytvorenú na objednávku mocných. Ľudia žijú v matrixe fiktívnej reality a mnohí po celý svoj život nepochopia, ako sú v nej uväznení. Mnohí zase vedome, alebo nevedome spolupracujú na fungovaní a udržiavaní tohto systému, na základe čoho sa majú celkom dobre. A preto cez prizmu vlastného egoizmu nevidia dôvody, prečo by boli veci treba meniť.

  Je to však všetko život v omyle! Je to tupá existencia na úrovni stáda oviec, hnaných presne tam, kam si žiada elita. A ak bude treba, aj na smrť! Aj do novej veľkej vojny! A ľudia to nevnímajú, pretože temné bremeno vlastných necností im znemožňuje prehliadnuť realitu manipulácie, v ktorej sa nachádzajú.

  Aktívne sa vzopnúť tomuto zlu je však možné jedine vtedy, ak sa dokážme vzopnúť zlu v sebe samých. Ak jednoducho vezmeme vietor z plachiet Zlu, ktorému slúžia elity nášho sveta tým, že sa sami staneme lepšími. Že sa staneme spravodlivejšími, čistejšími a ušľachtilejšími! Že sa staneme nesebeckými a ochotnými pomáhať, pretože jedine svojim vlastným príklonom k dobru oslabíme princíp Zla.

  V konečnom dôsledku tu totiž máme len zápas síl Zla so silami Dobra. A momentálne víťazia tie, ktoré väčšina ľudí živí a podporuje! To jest, sily Zla, podporované zlými a negatívnymi vlastnosťami miliónov.

  Elity a prostredníctvom nich Zlo, v súčasnosti vládnuce svetu má teda svoju moc iba preto, lebo mu k nej my sami napomáhame. Ak sa však prikloníme vo svojich myšlienkach i vo svojom jednaní k dobru, okamžite tým zmeníme strategické rozloženie síl medzi pólom Zla a pólom Dobra. Okamžite tým oslabíme Zlo a posilníme Dobro.

  Postavme sa teda za Dobro! Ale nie tak, aby sa nepovedalo, ale skutočne! Prostredníctvom svojho čistého myslenia a spravodlivého jednania! Prostredníctvom osobného rozvinutia všetkých ušľachtilých a vznešených cností! Buď to dokážeme a pričiníme sa tým k víťazstvu Dobra, alebo nás naopak úplne všetkých zhltne Zlo, pretože sme mu podliehali.

  Potom však neplačme, že sme sa stali obeťami nejakej bezohľadnej svetovej elity, ktorá na zemi rozpúta zničujúce sily Zla trebárs prostredníctvom jadrovej vojny. My sami budeme spolu vinní, pretože svojim príklonom ku Zlu a svojimi necnosťami sme tomu dali potrebný mandát.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š