Neuveriteľne priepastné sú hlbiny zla a normálnemu, slušnému človeku je nepochopiteľné, čoho všetkého sú schopní ľudia, slúžiaci tomuto princípu. Akej sú schopní ľsti, zákernosti, pretvárky, podvodu a klamstva. Takéto niečo sa doslova vymyká pochopeniu dobrosrdečných, slušných ľudí, ktorým sú podobné veci bytostne cudzie. Avšak práve preto sú v súčasnosti služobníkmi tohto deštruktívneho princípu slušní ľudia nedôstojne manipulovaní!

  Väčšina  z nich prichádza na námestia vyjadriť  svoje ľudské a občianske rozhorčenie nad vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zároveň prichádzajú vyjadriť svoju nevôľu voči súčasnej vláde, ktorá už dlhšiu dobu zlyháva v základných mravných princípoch.

  A majú pravdu! Majú pravdu v tom, že vláda je prehnitá, pretože dlhodobo kryje nekalú činnosť viacerých svojich členov, ako i mnohých vláde blízkych osôb. Vláde Róberta Fica sa tiež dostáva aj z hľadiska vyšších zákonitostí presne toho, čo si vo svojej arogancii moci, nerešpektujúcej základné mravné princípy zaslúži. Lebo ako sa vraví, Božie mlyny melú pomaly, ale isto!

  Preto slušní ľudia na námestiach celkom oprávnene požadujú novú kvalitu a čisté ruky.  A práve v tejto zmene nekvality za novú kvalitu vidia oprávnenie a hlavný účel všetkých demonštrácií, ktoré v súčasnosti prebiehajú na Slovensku.

  Toto všetko je však iba časťou celkovej pravdy! Je to iba lícová strana mince! Ale ako vieme, každá minca má aj svoj rub! Avšak práve tento rub, túto odvrátenou tvár súčasného diania nie je väčšina slušných ľudí schopná vnímať, pretože sa vo svojej zvrátenosti jednoducho vymyká hraniciam chápania priemerného, pozitívne uvažujúceho človeka.

  Oným tragickým a desivým rubom súčasného diania je skutočnosť, že sily, bažiace po moci a dokonale znalé naivity dobrosrdečných ľudí, premyslene a rafinovane manipulujú ich legitímnym rozhorčením zo spoločenskej a politickej situácie, aby dosiahli svoje vlastné ciele. Vedome teda manipulujú s ich legitímnym odporom voči prehnitej vláde a tiež i s ich oprávneným  rozhorčením nad vraždou dvoch mladých ľudí. Ľudia boli vyburcovaní, aby vyšli do ulíc, zvrhli vládu a vyvolali rozvrat spoločnosti. A v tomto rozvrate sa má vyprofilovať nová štátna moc, ktorá bude oveľa viacej naklonená prozápadným, a voči Slovensku deštruktívnym snahám.

  Súčasné demonštrácie, na ktorých prejavujú slušní ľudia svoje oprávnené rozhorčenie sa teda v skutočnosti dejú v réžii transatlantických štruktúr a ich domácich prisluhovačov, ktorí sa túžia dostať k moci a okradnúť národ o všetko, čo mu ešte zostalo. O pitnú vodu, o pôdu, alebo o podniky vo vlastníctve štátu. Ide tu teda v skutočnosti len o boj o moc a o geopolitický vplyv, pričom k dosiahnutiu tohto účelu dokonale poslúžilo premyslené zneužitie oprávneného rozhorčenia slušných ľudí z vraždy novinára a z prehnitej vlády. A slušní ľudia vo svojej naivnej dobrosrdečnosti nespoznávajú, ako sa týmto spôsobom stali iba nástrojom v cudzích rukách, určeným na dosiahnutie vytýčených cieľov. Ďalej bude nasledovať už len dianie v duchu slov: po použití odhodiť!

  Ide o osvedčený a už mnohokrát v rôznych častiach sveta úspešne aplikovaný postup. Či už v Líbyi, v Sýrii, alebo na Ukrajine. No a konečným cieľom toho osvedčeného, manipulatívneho zneužívania oprávnenej nespokojnosti slušných ľudí, v réžii transatlantických deštruktívnych síl nebolo doposiaľ nič iného, ako deštrukcia. Deštrukcia spoločnosti a národa, z ktorej vždy nakoniec profitujú iba tieto zákerné skryté sily a ich poslušní domáci lokaji. Ale nikdy nie národ, protestujúci za zlepšenie domácich pomerov.

  Mnohí zo slušných ľudí, ktorí sú dnes na Slovensku vo svojom oprávnenom rozhorčení zo súčasnej vlády takto manipulovaní sú veriaci. A títo veriaci, ale aj všetci ostatní by mali vedieť, že Kristus, dokonale poznajúci zákernú záludnosť zla, nás pred ňou varoval slovami: Dávajte si dobrý pozor na všetkých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, ale vo vnútri to budú draví vlci!

  A presne takýmito vlkmi sú súčasní opoziční, mimovládni a západní baránkovia, nabádajúci slovenský národ k zvrhnutiu vlády. Sú to vlci, ktorí slušných ľudí oklamali svojim rúchom baránka a prostredníctvom ich oprávnených protestov sa snažia dosiahnuť svoje dravčie ciele. Štvú národ proti súčasnej vláde mafiánov a zlodejov, aby po jej násilnom zvrhnutí zostavili svoju vlastnú vládu ešte horších zlodejov, mafiánov a úžerníkov. A navyše zapredancov a slepých poskokov západu.

  Milí slušní ľudia, protestujúci na námestiach! Vaša oprávnená nespokojnosť sa stala len obyčajným nástrojom v rukách transatlantických štruktúr, ktorých lokaji, to jest väčšina opozičných poslancov, mimovládne organizácie, mainstreamové médiá, herci, spisovatelia a iní pseudo intelektuáli sa snažia o prevzatie moci. O nič iného tu nejde! Nejde vôbec o vaše dobro, ani o dobro slovenského národa! Ide len o nastolenie takej vlády, ktorá by bola oveľa ústretovejšia zámerom transatlantických síl na dosiahnutie úplného zotročenia a rozkradnutia Slovenska, než bola súčasná vláda Róberta Fica.

  Kedysi dávno žil národ Inkov. Inkovia sami seba nazývali deťmi Slnka. A hoci išlo o národ maximálne dobrosrdečný, bieli dobyvatelia mu privodili strašný koniec. Tento národ bol totiž tak dobrosrdečne naivný, že nedokázal čeliť ľsti, prehnanosti a zákernosti bieleho človeka, s jeho túžbou po zlate a moci. Boli totiž jednoducho ako baránkovia, neschopní čeliť vlkom.

  Poučenie, ktoré by si z toho mohli zobrať všetci súčasní slovenskí slušní ľudia je nasledovné: človek môže byť sám osebe dobrý, slušný, čestný a mravný, ale pretože žije vo svete zla, ľstivosti a bezohľadnosti, musí byť zároveň nevyhnutne ostražitý! Má žiť ideálu dobra, ale musí si byť vedomý aj úkladov, úskokov a zákernosti zla! Musí sa mať pred ním na pozore, pretože inak, vo svojej dobrosrdečnej naivite utrpí nevyhnutne škodu. Svojim nedostatkom ostražitosti a bdelosti totiž umožňuje zlovoľným, aby ho oklamali, aby ním manipulovali a jeho dobrosrdečnosti zneužili k dosiahnutiu svojich vlastných, zištných, mocenských a bezohľadných cieľov, zameraných v konečnom dôsledku práve proti týmto dobrákom.

  A mimochodom, ak hovoríme o osude indiánov, najmä tých severoamerických vo vzťahu k bielym dobyvateľom, je v tom niečo viac ako symbolické. Medzi belochmi a indiánmi bolo uzatvorených veľa vzájomných zmlúv, z ktorých belosi porušili viac, ako deväťdesiat percent, čo je historicky dokázané. Indiáni totiž zmluvám naivne dôverovali, zatiaľ čo pre belochov to boli takmer vždy len akty ľstivosti, prostredníctvom ktorých postupne pripravovali naivných indiánov o ďalšie a ďalšie územia. Až ich nakoniec zákerne zbavili akýchkoľvek práv na svoju vlastnú zem a zvreli do rezervácií.

  A tento princíp falošnej ľstivosti, prostredníctvom ktorého služobníci princípu zla dosahujú svojich vlastných zištných cieľov sa stal v posledných desaťročiach integrálnou súčasťou americkej zahraničnej politiky. Ide o princíp, ktorý je už samozrejme moderným spôsobom sofistikovaný, ale vo svojom základnom ryse je to stále rovnaké. Takýmto spôsobom to bolo efektívne uplatnené voči mnohým národom sveta, ktoré boli nakoniec olúpené o všetko ekonomické a prírodné bohatstvo a stali sa cudzincami na svojom vlastnom území.

  Tento osvedčený princíp ľsti, kedy jedna strana naivne prvoplánovo verí, že veci sa dejú v mene dobra a spravodlivosti, zatiaľ čo druhá strana od samého začiatku zneužíva túto dobrosrdečnú naivitu na dosiahnutie svojich vlastných, nekalých cieľov, tento osvedčený princíp manipulatívnej ľstivosti sa v súčasnosti odvíja pred našimi očami v priamom prenose na slovenských námestiach.

  A nakoniec ešte jedna dôležitá vec. Skutočný vzostup národa sa nikdy nerodí z pokriku davov! Skutočný vzostup národa sa odvíja jedine od vnútorného, duchovného, morálneho a mravného vzostupu každého jednotlivca, tvoriaceho základnú bunku národa.

  Lebo jedine národ, usilujúci o dobro, spravodlivosť, ľudskosť a ušľachtilosť môže dúfať, že sa mu dostane spoločenskej a politickej reprezentácie rovnakých kvalít. Práve takto to totiž funguje na základe železnej logiky zákona spätného pôsobenia, činného v našom univerze, prostredníctvom ktorého sa každému jednotlivcovi i každému národu dostane presne toho, čo si zaslúži. Bez zásadnej vnútornej zmeny k lepšiemu je preto akákoľvek vonkajšia zmena vlády vždy len kozmetická a kontraproduktívna.

  V roku 1989 sme boli nespokojní so socialistickým zriadením a zvrhli sme ho, pretože sme sa cítili byť utláčanými a dúfali sme, že bude lepšie.

  Dnes, v roku 2018 sú ľudia opäť na námestiach, pretože nie sú spokojní s vládou a dúfajú, že keď vládu zvrhnú, budú sa mať lepšie.

  Je však takmer stopercentne isté, že sa tým nič zásadného nezmení, pretože ľudia samotní sa duchovne nezmenili a zostávajú stále rovnakými. A preto tak, ako sme v roku 89 zmenili len vtedajšiu formu útlaku ideológie na novú formu útlaku kapitálu a peňazí, tak v roku 2018 zmeníme iba Ficovu nemorálnu vládu, za novú vládu presne rovnakých, ak nie ešte viac nemorálnych ľudí  s jediným zásadným rozdielom: že budú oveľa viacej vychádzať v ústrety zámerom transatlantických štruktúr, ktoré sa v skrytosti samé, prostredníctvom svojich nastrčených a financovaných bábok podieľajú na organizovaní  nepokojov.

   Zmenou vlády sa teda v podstate vôbec nič nezmení, ak sa nezmení súčasný politický systém. Vo svete už existujú dobré a fungujúce príklady, ako by sa to dalo po novom, trebárs princíp priamej demokracie vo Švajčiarsku.

  Ale ani to nie je samospasiteľné, pokiaľ národ samotný neprecitne duchovne, morálne a mravne. Lebo iba morálné, mravné a duchovné pozdvihnutie národa mu môže priniesť  spravodlivosť, čestnosť a ľudskosť, za ktoré v súčasnosti bojuje na námestiach. Tohto cieľa však nikdy nedosiahne skandovaním, ani demonštráciami, ale jedine snahou každého jednotlivca, alebo minimálne aspoň väčšej časti národa o spravodlivosť, ľudskosť a čestnosť. Jedine potom budeme môcť mať nakoniec aj takú vládu, ktorá bude sama reprezentovať všetky tieto kvality.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

Správa z tlače: Mesto Piešťany siahlo po cenzúre umenia a spôsobilo škandál medzinárodných rozmerov. Primátor mesta Miloš Tamajka a nová riaditeľka galérie Fontána Marta Jurčová dali z hlavnej siene zvesiť obrazy legendárneho českého maliara Jiřího Načeradského a presunuli ich do bočného vestibulu. Prekážalo im zobrazenie nahých ľudských tiel.

  Majiteľ zbierky, rešpektovaný zberateľ umenia a publicista Ivan Melicherčík považuje tento prístup za barbarský voči umeniu i voči uznávanému českému výtvarníkovi. Niečo také vraj ešte nezažil.

  Nová riaditeľka galérie Fontána Marta Jurčová je ale toho názoru, že takéto obrazy nepatria do sobášnej siene. Galéria je totiž zároveň aj sobášnou miestnosťou.

  Keď ako nová riaditeľka zbadala už nainštalované obrazy, nepáčilo sa jej to. Išla preto za primátorom a ten dal príkaz stiahnuť obrazy zo sobášnej siene a dať ich do foyer.

  Odborníci na umenie krútia nad malosťou Piešťan hlavou. Galerista Peter Mach, spravujúci dielo Jiřího Načeradského je cenzúrou v Piešťanoch šokovaný. Hovorí, že obrazy a kresby Jiřího Načeradského vystavovali významné múzeá v New Yorku, vo Washingtone, v Paríži, v Londýne, vo Viedni i v Berlíne, kde sa všade stretli s uznalým prijatím a nie s cenzúrou a zvesením obrazov.

   V slovách Martina Kellenbergera, známeho slovenského výtvarníka je však už cítiť aj trochu iný pohľad, keď hovorí: „Je to výstava pre dospelých. Niektoré obrazy na nej sú odvážne a niektoré môžu vyvolať úsmev, u niekoho azda aj pohoršenie. Výstavu by som však určite nezvesil iba preto, že sú tam veci, na ktoré je treba vo vzťahu k deťom dozrieť“

  Toľko teda z dennej tlače. My sa však teraz skúsme pozrieť na celú problematiku trochu hlbšie a ukázať si, kde sa asi nachádza pravda v konflikte dvoch strán, s ktorých jedna argumentuje umením, odbornosťou a svetovým renomé, zatiaľ čo druhá argumentuje morálkou a mravnosťou.

  Podstata problému spočíva v odpovedi na základnú, filozoficko duchovnú otázku, či je prípustné, aby v ľudskej spoločnosti existovali hodnoty a priority, ktoré by bolo možné za určitých okolností postaviť nad mravnosť a morálku?

  Je to zásadná otázka, s ktorou sa musí každý vysporiadať predovšetkým vo vzťahu k sebe samému. Čiže vo vzťahu k tomu, ako sa on sám bude pozerať na svet a ako v ňom bude jednať. Či bude mravnosť a morálku považovať za to najvyššie a podriadi tomu všetko ostatné, alebo naopak, či bude schopný kritérium mravnosti a morálky odsunúť v určitých momentoch bokom a nadradiť nad to iné hodnoty.

  Ak sa pozrieme na daný problém z duchovného hľadiska, čiže z hľadiska existencie Stvoriteľa, je odpoveď jednoznačná a absolútne jasná. Vždy a v každej situácii, dokonca i vtedy, ak by nás to malo stáť život sme ako ľudské duchovné bytosti povinní zohľadňovať na prvom mieste predovšetkým kritéria mravnosti a morálky. Kritéria mravnosti a morálky, ktoré v skutočnosti, vo svojej najelementárnejšej podstate robia z človeka človeka. Jedine oni sú totiž hlavným kritériom našej ľudskosti. Bez nich by sme žili ako zvieratá.

  Keby sme teda vždy a v každej situácii jednali v súlade s nimi, naša Zem a život na nej by sa musel nevyhnutne zmeniť v rajskú záhradu. Bol by to život, naplnený spravodlivosťou, dobrom, čestnosťou a ušľachtilosťou, ktoré sú zákonitým ovocím stromu mravnosti. Lebo dobrý strom musí nevyhnutne prinášať iba dobré ovocie.

  Pozrime sa však na reálny, každodenný život okolo seba a nájdeme v ňom naopak obrovské množstvo skazeného ovocia zla, nečestnosti, nespravodlivosti, bezohľadnosti, neľudskosti, a tak ďalej, a tak ďalej. To ale znamená, že strom, na ktorom rastie takéto skazené ovocie musí byť zlý!

  A tento zlý strom je stromom nemorálnosti a nemravnosti! Stromom ilúzie zhubného presvedčenia, že je možné stavať určité hodnoty vyššie, než je mravnosť a morálka. Nech už je to trebárs takzvané výtvarné umenie, nech už je to divadlo, alebo film. Nech už je to podnikanie, nech sú to štátne, alebo politické záujmy, či čokoľvek iného.

  Ak totiž v ktorejkoľvek z týchto oblastí začneme odsúvať mravnosť a morálku bokom a na prvé miesto klásť niečo iného, je to cesta  do pekiel. Je to cesta do záhuby, ktorou sa vydal náš svet tak, ako nám to naznačuje vyššie spomínaný, kultúrno mravný konflikt v meste Piešťany.

  Ukazuje nám totiž, že odborná verejnosť,  renomovaní kritici a publikum v New Yorku, vo Washingtone, v Paríži, v Londýne, vo Viedni, či v Berlíne stavajú hodnoty takzvaného moderného umenia oveľa vyššie, ako hodnoty elementárnej mravnosti a morálky. Ako hodnoty mravnosti a morálky, na ktorých spochybňovanie okamžite reaguje svedomie každého súdneho človeka.

  Ale žiaľ, náš svet už stratil akúkoľvek súdnosť! Mnohí vzdelaní, vplyvní a mocní si už dávno zvykli stavať svoje vlastné hodnoty a svoje vlastné priority nad mravnosť a morálku. A práve preto to dnes vyzerá tak, ako to vyzerá. Práve preto sa náš svet stal brlohom bezohľadnosti, nečestnosti, nespravodlivosti, skazenosti, zvrhlosti a neľudskosti.

  Mnohí mocní, vzdelaní a vplyvní tohto sveta, ale aj mnohí obyčajní ľudia, ktorí zdieľajú ich názory, alebo ich len slepo prijímajú, všetci títo sa s iróniou a posmechom pozerajú na naivných hlupáčikov, ktorí vo svojej zaostalosti ešte kladú mravnosť a morálku na najvyššie miesto. Zásadná otázka ale znie, kto je tu v skutočnosti hlupákom a kto zaostalým?

  Ak totiž budeme tvrdo úprimnými a povieme si naozaj pravdu, obrazy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nie len že majú byť  zvesené, ale nemali byť nikdy ani namaľované!

  Filmy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nie len že nemajú byť premietané, ale nemali byť nikdy ani natočené!

  Knihy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nielenže nemajú byť čítané, ale nemali byť nikdy ani napísané!

  Ale poďme ďalej!

  Podnikateľské zámery, ktoré odporujú mravnosti a morálke, nemajú byť nikdy plánované, ani uskutočňované! A tak je to i so všetkými štátnickými, či politickými rozhodnutiami. Tak je to so všetkými činmi kohokoľvek z ľudí, ktoré ak odporujú mravnosti a morálke, nemali byť nikdy vykonané. Ba dokonca, tak je to aj s našimi myšlienkami, pretože tými, ktoré protirečia mravnosti a morálke, sme sa nikdy vo svojom vnútri nemali a nemáme vôbec zapodievať!

  Ak by totiž vo výtvarnom umení, vo filmoch, v literatúre, v divadle, v politických rozhodnutiach, v podnikaní, pri každom jednotlivom čine každého z nás, ba dokonca pri každej našej jednotlivej myšlienke bolo ako najrozhodujúcejšie práve mravné a morálne hľadisko, náš svet by bol rozhodne oveľa krajším, lepším a ušľachtilejším miestom.

  V súčasnosti je ale žiaľ takým, akým je práve preto, lebo je dokonalým obrazom a dokonalými odzrkadlením nesprávneho postoja väčšiny ľudí k hodnotám mravnosti a morálky.

  Ak by ale ľudia zmenili svoj postoj, zmenili by celý svet! Ak by totiž začali stavať mravnosť a morálku vždy na prvé miesto, veci by sa okamžite začali meniť k lepšiemu! Jedine v tomto je skrytá lepšia budúcnosť! Jedine týmto spôsobom sa náš svet môže stať naozaj lepším!

  Konajme tak, aj keď to v súčasnosti vzbudí posmech všetkých tých, ktorí nás budú považovať za zaostalých a nemoderných. Všetci títo moderní a pokrokoví totiž vo svojej slepote netušia a nevnímajú, že svojim spochybňovaním bezvýhradnej nadradenosti morálky a mravnosti  sa stávajú služobníkmi temnoty, smerujúcimi náš svet do záhuby. Do záhuby, spôsobenej uctievaním zhubného princípu prípustnej nemorálnosti, ktorá z neho, v ďalšom nevyhnutnom reťazení urobí peklo.

  My sa však staňme služobníkmi svetla, ktorí náš svet budú naopak smerovať k lepšej budúcnosti tým, že vo svojom vnútri, i vo svojom reálnom živote postavia práve mravnosť a morálku vždy a v každej situácii na prvé miesto.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.