Posledný súd! Pojem spájajúci sa s veľkou knihou nielen kresťanského sveta – s Bibliou. Posledný súd! Spojenie dvoch slov, ktoré nám pri hlbšom pohľade samé odhalia vlastný zmysel. Pojem, znamenajúci výstrahu pre ľudstvo na zemi.

  Slovo „súd“ značí vynesenie rozsudku, určenie trestu za predchádzajúce previnenie. Odplatu za niečo, čo bolo vykonané nesprávne. Zo slova „posledný“ možno vyčítať, že tých dielčích a menších súdov už bolo pravdepodobne viac. Keďže ale napriek všetkému nedochádzalo k zmene a k polepšeniu, vyvstala nutnosť urobiť konečnú prietrž trvale nesprávneho jednania. Nutnosť podrobiť previnilcov, v tomto konkrétnom prípade celé ľudstvo veľkému, rozhodujúcemu a definitívnemu „poslednému súdu“.

  Ale prečo má byť naše vzdelané, civilizované a kultúrne ľudstvo takto prísne súdené? Čím sa previnilo? Čo takého zlého urobilo, alebo doposiaľ robí?

  Podobné otázky nesvedčia o ničom inom, ako o veľkej  povrchnosti v posudzovaní reálneho života. Lebo žiaľ, pod vplyvom na efekt vypočítaného vonkajšieho lesku a zdanlivého pokroku prestali milióny ľudí vnímať hlbokú vnútornú prehnitosť a dutú prázdnotu toho, čo samo seba klamlivo nazýva slovom „civilizácia“.

  Vari je možné  ľahkomyseľne sa preniesť ponad oné dielčie „súdy“, prejavujúce sa  počas celej ľudskej histórie ohromným a mnohorakým utrpením miliónov ľudských bytostí, či už formou vojen, útlaku, vykorisťovania, alebo iných druhov krutosti človeka voči človeku? Vari je možné  ľahkomyseľne sa preniesť ponad oné dielčie súdy, v ktorých ľudia nemilosrdne súdili a odsudzovali sami seba?

  Technický pokrok, klamlivo zamieňaný s civilizačnou vyspelosťou iba korunoval a plne odkryl skutočnú, hoci obratne skrývanú pravú tvár ľudstva. V „modernom“ 20. storočí zahynulo v dvoch apokalyptických vojnách také množstvo ľudí, aké ich bolo pobitých vo všetkých doterajších vojnách počas celej histórie ľudstva! Hľa, civilizácia!

  Ak však je spoločenstvo ľudí na zemi schopné vo vzájomných vzťahoch medzi sebou jednať takýmto spôsobom a to z čoraz väčšou intenzitou, čoho sa asi ešte dočkáme? Môže byť snáď súčasný morálny stav svetového spoločenstva zárukou, že sa podobné veci už nebudú opakovať?

  Žiaľ pri pohľade na televíziu, na internet a do novín, pri počúvaní rozhlasu, ale i bežných rozhovorov ľudí veľmi rýchlo stratíme akúkoľvek ilúziu o výške morálneho stavu populácie. Veľmi rýchlo stratíme akúkoľvek ilúziu  o tom, že by to v dnešnej dobe už konečne mohlo byť iné. Je to smutné, ale morálne v skutočnosti ľudstvo takmer vôbec nepokročilo, alebo možno iba o veľmi maličký krôčik. V každom prípade ani zďaleka nie tak, ako by mohlo.

  Pri kritickom pozorovaní našej histórie sa nás totiž pomaly začne zmocňovať neodbytné presvedčenie, že niekde tu musí byť nevyhnutne nejaká skrytá a po tisícročia stále pretrvávajúca, tá istá chyba! Niečo hlboko v jadre ľudstva musí byť skazené! Skazené a pokrivené do takej miery, že napriek strašlivým, ba až katastrofickým skúsenostiam sa nehľadajú pravé hodnoty a svet sa aj naďalej tupo klania ozajstného človečenstva nedôstojnej modle zisku!

  Každý sa pachtí za hmotou a chce mať čoraz viac! Hromadenie majetkov, luxus a bezbrehé užívanie si pestrej škály pôžitkov poskytuje klamlivé a egoistické zabudnutie na skutočný stav reálneho života miliónov, nachádzajúcich sa naopak v neuveriteľnej biede a zúfalej materiálnej núdzi. Niet snahy, chuti a ani náznaku hľadať, nájsť a odstrániť pravú príčinu, s trvalou pravidelnosťou sa opakujúcich, čoraz tragickejších zlyhaní ľudstva, ktorých jednou z hlavných príčin je práve táto obrovská nerovnosť medzi ľuďmi.

  A predsa nám už veľmi dávno bolo jasne ukázané, ako treba správne žiť a do akej podoby treba upraviť vzájomné vzťahy medzi sebou. Už dávno nám bolo predsa povedané o princípe lásky k blížnemu ako k sebe samému, ktorý v praxi znamená, že nikdy nemáme druhým robiť to, čo nechceme, aby druhí robili nám samotným.

  Aký by bol dnes tento svet, keby ľudia pri všetkom čo plánujú vykonať zohľadňovali, či je to naozaj vec, ktorá by bola i pre nich samotných akceptovateľná, ak sa ich osobne dotkla? Aký by bol dnes svet, ak by sa ľudia naučili brať ohľad na iných presne v takej miere, v akej ho berú sami na seba alebo na svojich najbližších?

  Avšak preto, že ľudia na iných takýto ohľad nikdy nebrali a doposiaľ neberú, práve preto mohlo byť a môže byť na svete toľko biedy, bezohľadnosti, surovosti, utrpenia, zdierania a vojen. Ľudia jednoducho opovrhli vesmírnym princípom Lásky, ktorého poznanie nám priniesol Kristus. Po tomto princípe vzájomnej lásky jedných voči druhým dennodenne šliapu, nemilosrdne tým odsudzujúc iných k bolesti, utrpeniu, strádaniu, biede, hladu či nedostatku.

  Svojou vzájomnou neláskou ľudstvo samo seba odsudzuje a nemilosrdne súdi. Nespočetné druhy a spôsoby utrpenia zažil už tento svet. Je to dlhá a nekonečná séria malých, dielčich súdov, v ktorých jedni súdili a odsudzovali iných. V ktorých sa súdilo a odsudzovalo na základe farby pleti, na základe náboženského vyznania, na základe národnej a etnickej príslušnosti, na základe ekonomických a sociálnych pomerov, na základe politického presvedčenia a ešte na základe mnohých iných vecí.

  A práve pre toto všetko prichádza k ľuďom posledný súd! Posledný súd, ako konečná prietrž ich vzájomného odsudzovania sa! Posledný súd ako nevyhnutný dôsledok tisícov dielčich súdov, v ktorých odsudzoval k utrpeniu jeden človek druhého. Posledný súd ako definitívny koniec všetkým starým praktikám a ako začiatok novej kvality života, spočívajúcej na princípe vzájomnej lásky.

  Posledným súdom teda to staré a skazené skončí a to nové a lepšie začne. Posledný súd bude totiž vzájomným oddelením dobrého a zlého, ktoré doposiaľ žilo pospolu. Bude oddelením dobrých od zlých! Oddelením tých, ktorí majú predpoklady a sú schopní žiť na základe princípov vzájomnej lásky od tých, ktorí toho schopní nie sú a nikdy sa o to ani nesnažili. A tento deň sa blíži!

  Opis toho, akým spôsobom tento súd prebehne a aké hodnoty v ňom budú považované za rozhodujúce nájdete v nasledovných silných a  výstižných slovách:

  Vtedy veľký Sudca zhromaždí všetkých, jedných po svojej pravici a druhých po svojej ľavici. A potom riekne tým, ktorí budú stáť po jeho pravici:

  Poďte ku mne vy všetci, ktorí ste ma videli hladného  a dali ste mi jesť, ktorí ste ma videli smädného a dali ste mi piť, ktorí ste ma videli bez šiat a zaodeli ste ma, ktorí ste ma videli v žiali a utešili ste ma. Vy, ktorí ste ma navštívili, keď som bol chorý, ktorí ste mi pomohli v mojej biede, brali ste na mňa ohľad a prejavili ste mi súcit.

  A vtedy oni začudovane povedia: Pane, kedyže sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť a kedy smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli bez šiat a zaodeli sme ťa, kedy sme ťa videli v žiali a utešili ťa? A kedy sme ťa navštívili, keď si bol chorý a kedy sme ti pomohli v tvojej biede? Kedy sme brali na teba ohľad a kedy sme ti prejavili súciť?

  A on im odpovie: Veru hovorím vám, čo ste urobili hoci len jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. A odídu títo smerom k bránam nového a lepšieho života.

  Potom sa však obráti ku tým, ktorí budú stáť po jeho lavici a riekne im:

  Odstúpte odo mňa zlorečení, lebo nedali ste mi jesť, keď ste ma videli hladného a nedali ste mi piť, keď ste ma videli smädného. Lebo ste ma nezaodeli, keď som bol bez šiat, ani neutešili, keď som bol v žiali. Lebo ste ma nenavštívili, keď som bol chorý, ani ste mi nepomohli v mojej biede. Lebo ste nebrali na mňa ohľad a neprejavili so mnou súcit.

  Vtedy oni zhrození zvolajú: Pane, kedyže sme ťa videli hladného a nedali sme ti jesť a kedy smädného a nedali sme ti piť? Kedy sme ťa videli bez šiat a nezaodeli sme ťa, kedy sme ťa videli v žiali a neutešili ťa? A kedy sme ťa nenavštívili, keď si bol chorý a kedyže sme ti nepomohli v tvojej biede? Kedy sme nebrali na teba ohľad a kedy sme ti neprejavili súciť?
  A on im odpovie: Veru hovorím vám, čo ste neurobili hoci len jednému z mojich najmenších, mne ste neurobili. A odídu títo na cestu utrpenia, končiaceho ich záhubou.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

Sú ľudia, ktorých popudzuje, keď sa im hovorí o vyšších hodnotách. Keď sa im hovorí o tom, že úsilie každého človeka by malo byť trvalo zamerané k dosahovaniu a realizovaniu tých najvyšších duchovných a morálnych hodnôt. Popudzuje ich to nie preto, že by snáď boli celkom zlí ale preto, lebo ich život príliš bije. Lebo sú nútení každodenne bojovať takmer o holé prežitie  a vo svojich starostiach, vo svojom pracovnom nasadení a existenčnom strachu nemajú čas ani chuť zapodievať sa podobnými „hlúposťami“.

  Takýchto, životom ťažko skúšaných ľudí je dnes veľa. Je veľmi veľa ľudí, ktorí majú podľa ich vlastného názoru príliš ťažký život na to, aby sa mohli nejako vážnejšie zamerať na realizovanie vyšších hodnôt vo svojom živote.

  Ale pozor! Títo ľudia, a vôbec všetci ľudia by mali vedieť, že život okolo nás, že vonkajšie pomery, v ktorých sa nachádzame sú len zákonitým odrazom hodnôt, ktorým žijeme a ktoré uznávame! Nefunguje to teda tak, že sa najskôr musíme snažiť o to, aby sme sa mali lepšie a až potom, keď sa už lepšie  mať budeme si nájdeme čas a chuť na niečo takého, ako sú vyššie hodnoty.

  Je to úplne naopak! Jedine príklon ľudí k vyšším hodnotám, jedine ich snaženie o tie najvyššie duchovné a morálne princípy môže privodiť zlepšenie ich života! A všade tam, kde takéhoto úsilia niet, všade tam, kde bolo blahobytu a prospechu dosiahnuté nejakým iným spôsobom, trebárs klamstvom, podvodom, nečestnosťou, nemorálnosťou, bezohľadnosťou, či zneužívaním iných, všade tam nebude mať takýto blahobyt dlhého trvania a skôr alebo neskôr to začne ísť od desiatich k piatim. Veď presne takto je tomu i v prípade súčasného spoločenského systému, ktorému chýba úsilie o tie najvyššie duchovné a morálne ideály, čoho dôsledkom je veľký všeobecný úpadok nazvaný slovom kríza.

  Už Kristus jasne pomenoval tento problém a poukázal na túto zákonitosť slovami: Netrápte sa tým, čo budete jesť, čo budete piť a čím sa zaodejete. Hľadajte predovšetkým hodnoty kráľovstva nebeského a všetko ostatné sa vám pridá!

  Ak si preložíme tieto slová do jazyka dnešnej doby znamenajú asi toľko, že výška hodnotového systému človeka súvisí priamo úmerne s jeho priaznivými, alebo nepriaznivými životnými pomermi. Znamená to, že ak sa človek začne snažiť o naplňovanie tých najvyšších morálnych a duchovných princípov, dostane sa mu všetkého, čo k svojmu dôstojnému životu potrebuje.

  Ale tiež to zároveň znamená, že hoci by dokázal dosiahnuť čohokoľvek, avšak za cenu popretia  vysokých morálnych a duchovných princípov, takýto človek nebude nikdy v pravom slova zmysle šťastný a časom sa mu i jeho životné istoty začnú strácať. A nakoniec o ne v mnohých prípadoch i príde.

  Uvedomme si už raz konečne, že život, ktorý sme nútení prežívať je odrazom výšky hodnôt, ktoré žijeme! Uvedomme si, že výška našich morálnych a duchovných ideálov určuje a priamo formuje vonkajšie pomery, v ktorých sme nútení žiť.

  Mnohí predsa tvrdia, že i súčasná kríza je krízou hodnôt. To nie je len nejaké klišé, či rečnícky zvrat. To je doslovná pravda! Lebo úpadok vysokých duchovných, morálnych a ľudských hodnôt so sebou celkom zákonite prináša i  úpadok hmotný. A to sa teraz deje!

  Zastavenie veľkej celosvetovej krízy spočíva v pochopení a zrealizovaní tejto zákonitosti. Spočíva v pochopení, že prehlbujúci sa úpadok nie je už možné zastaviť nijakými politicko ekonomickými opatreniami, ale len primeranou snahou ľudí i celej spoločnosti o veľké morálne, duchovné a ľudské pozdvihnutie.

  Úsilie o hodnoty „kráľovstva nebeského“, o ideály vysokého morálneho, ľudského a duchovného druhu, takéto úsilie však žiaľ dnes absolútne chýba. Preto prichádza úpadok! A spolu s ním ešte viac nečestnosti, chamtivosti, egoizmu, bezcitnosti a neľudskosti, pretože každý sa snaží utrhnúť si so zmenšujúceho sa koláča čo najviac sám pre seba. A tým sa úpadok ešte viac a ešte rýchlejšie prehlbuje.

  Do tohto veľkého všeobecného marazmu však znejú zásadné Kristove slová, na ktoré málokto z ľudí berie zreteľ: Prečo sa tak staráte o to, čo budete jesť, čo budete piť a čím sa zaodejete? Prečo vám honba za hmotným prospechom stravuje všetky vaše životné sily? Hľadajte predsa hodnoty kráľovstva nebeského a všetko ostatné sa vám pridá! Hľadajte a naplňujte tie najvyššie ľudské, morálne a duchovné ideály a všetko ostatné dostanete navyše!

  Medzi tie najvyššie duchovné, morálne a ľudské hodnoty, o ktoré je treba usilovať patrí čestnosť, spravodlivosť, dobrota, ľudskosť, súcit, ušľachtilosť a čistota myslenia. A patrí sem i túžba po poznaní a naplňovaní zmyslu vlastného bytia.

  Kto teda postaví snahu o tieto princípy na prvé mieste vo svojom hodnotovom rebríčku, kto na ne bude myslieť viac a zaoberať sa nimi viac, ako starosťami o svoje hmotné zabezpečenie, tomu sa všetko ostatné pridá. Tomu sa dostane presne toľko, koľko potrebuje k svojmu dôstojnému životu na zemi. Lebo vysoké hodnoty, ku ktorým sa upol mu pozitívnym spôsobom urovnajú jeho životnú cestu. V poznaní tejto zákonitosti je skrytý prospech každého jednotlivca i každej spoločnosti, ktorá to pochopí a začne sa podľa toho riadiť.

  Avšak v neznalosti tejto zákonitosti a v jej odmietaní je skrytý úpadok! Úpadok každého jednotlivca, ktorý o to nedbá, ako i každej spoločnosti, ktorá to ignoruje.

  No a na záver ešte odpoveď na dôležitú otázku, ako je teda možné, že sa neraz vynikajúco darí takým ľuďom, ktorí nijaké vysoké hodnoty neuznávajú?

  Hľadajte hodnoty kráľovstva nebeského a všetko statné sa vám pridá – hovorí Kristus. O to, čo nám malo byť pridané až na základe nášho života podľa vysokých hodnôt, o to možno samozrejme usilovať aj iným spôsobom. To si možno vydobyť aj inak! I nespravodlivosťou, nečestnosťou a klamstvom! I bezducho hmotným životným snažením!

  Avšak medzi to ostatné, čo by sme pri našom správnom postoji dostali ako pridané nepatria iba veci hmotné, ale i duševná harmónia, vyrovnanosť, pokoj, šťastie a vnútorné naplnenie. Toto už ale nemožno získať inak! Ani nespravodlivosťou, ani nečestnosťou, ani klamstvom! Ani bezducho hmotárskym životným snažením!

  Preto rozorvanou, nepokojnou, nenaplnenou a nešťastnou musí navždy zostať duša každého človeka, ktorý sa neusiluje o vysoké morálne, ľudské a duchovné princípy. Takýto človek si totiž môže vydobyť len to hmotné, avšak pravému, veľkému a skutočnému šťastiu zostane navždy vzdialený. Jeho duša zostane navždy smädnou, hladnou a nenaplnenou. A takýto človek sa vo svojej zmätenosti zväčša ešte viac upne na získavanie hmotného prospechu v nádeji, že práve ním utíši štvavý nepokoj vlastnej duše.

  Nenechajme sa preto mýliť demonštráciou vonkajšieho blahobytu, úspechu a dostatku, o aké dnes nie je núdza. Je to všetko len prázdna vonkajšia fasáda, ak za tým niet úsilia o naplňovanie vysokých morálnych a duchovných hodnôt. Je to iba vonkajšia póza, za ktorou sa skrýva prázdna, nenaplnená a rozorvaná ľudská duša.

  Lebo jediná cesta k pravej plnosti ľudského šťastia spočíva v už spomínaných Kristových slovách: Ak budete hľadať hodnoty kráľovstva nebeského, potom sa vám všetko ostatné v hojnej miere pridá.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.