Desatoro prikázaní predstavuje súbor základných pravidiel pre správny, šťastný a harmonický život ľudí na zemi. Poznanie týchto pravidiel a ich dodržiavanie totiž stavia človeka do súladu s Vôľou Stvoriteľa. Človek si tak plní svoju základnú povinnosť tvora voči Tvorcovi. Tvora, ktorý zohľadňuje Vôľu Tvorcu vo svojom každodennom živote, čo jediné mu môže priniesť šťastie, mier a naplnenie.

  Dnes, po mnohých storočiach, odkedy ľudstvo obdržalo Desatoro môžeme už ale porozumieť tomu, akým spôsobom sú jednotlivé prikázania prepojené s tromi základnými Zákonmi univerza, na ktorých stojí celé stvorenie a prostredníctvom ktorých sa samočinne naplňuje láska a spravodlivosť Stvoriteľa.

  Tieto tri základné Zákony vložil do samočinného chodu univerza jeho Tvorca a sú výrazom  jeho všemúdrosti. Každý ľudský čin, každé ľudské slovo, ba dokonca i každá myšlienka, či cítenie sú podriadené účinkom týchto Zákonov, v ktorých sa sami odmeňujeme, alebo trestáme. V ich spravodlivých účinkoch sa nám za naše dobro dostáva dobra a za naše zlo zla, čím je zaručená absolútna spravodlivosť, a to až do najmenších detailov.

  No a tými tromi základnými piliermi, na ktorých stojí chod celého univerza sú Zákon Spätného účinku, Zákon tiaže a Zákon rovnorodosti. Všetky tri pôsobia ako v rovine hmotnej a fyzickej, tak i v rovine duchovnej.

  Prvým je Zákon spätného účinku, z fyziky známy ako zákon akcie a reakcie. Každej akcii zodpovedá primeraná reakcia, hovorí nám fyzika. V duchovnej oblasti to znamená, že čo človek do chodu tohto univerza zaseje, to aj zožne. Ak teda seje svojimi myšlienkami, citmi, slovami a činmi dobro, zožne dobro. Ak ale myšlienkami, citmi, slovami a činmi seje zlo, vráti sa mu zlo. Akého druhu je totiž akcia, takého druhu musí byť i reakcia. V jednoduchosti tejto zákonitosti sa dokonalým spôsobom uplatňuje veľká a univerzálna Spravodlivosť Najvyššieho.

  Druhým základným Zákonom univerza je Zákon tiaže. Na fyzikálnej úrovni súvisí s gravitáciou, prostredníctvom ktorej všetko fyzicky ťažké padá nadol a iba to, čo je fyzicky ľahkým, alebo čo je iným spôsobom schopné prekonať zákon gravitácie, iba to sa je schopné vzniesť nahor.

  V duchovnej rovine je to podobné. Všetko ťažké,  čiže zlé, nízke a nesprávne klesá nadol a zaťažuje nás. Naopak, všetko ľahké, čiže dobré, ušľachtilé a spravodlivé stúpa nahor a povznáša nás. I preto je trebárs peklo situované smerom nadol, kým nebo celkom logicky zase nahor. Kvalita všetkého, čo cítime, myslíme, hovoríme a činíme nás teda buď v prípade zla tlačí nadol, alebo v prípade dobra povznáša nahor.

  No a posledným, tretím Zákonom je Zákon rovnorodosti, prostredníctvom ktorého je rovnaké priťahované k rovnakému. Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá, hovorí ľudové príslovie, naznačujúce práve účinky tohto Zákona. Na jeho základe je teda dobro priťahované k dobru a zlo ku zlu. Na základe neho vznikajú napríklad rôzne politické strany, čiže zoskupenia ľudí rovnakého presvedčenia, na základe neho vznikajú priateľstvá, či iné spôsoby združovania a zbližovania ľudí, majúcich nejaké spoločné záujmy. Na základe neho nachádzajú vzájomné sympatie trebárs fajčiari k fajčiarom, alkoholici k alkoholikom, ale aj spravodliví, čestní a ušľachtilí ľudia ku sebe navzájom.

  Pred mnohými storočiami, keď nám bolo prinesené Desatoro nebola ešte duchovná zrelosť ľudského ducha na takej úrovni, aby sa im vo všetkej prostote a jednoduchosti mohlo povedať o troch základných pilieroch univerza. Ľuďom boli preto darované prikázania, z ktorých každé jedno jediné v sebe dokonalým spôsobom zohľadňuje účinky všetkých troch vyššie spomínaných Zákonov. Človek dávnej doby o nich teda nemusel vôbec nič vedieť, pričom však rešpektovaním prikázaní vo svojom každodennom živote konal tak, že mu spomínané, tri základné Zákony univerza mohli prinášať iba dobro, mier a šťastie.

  No a my si teraz ukážme úzku vzájomnú prepojenosť každého prikázania s tromi základnými piliermi stvorenia, ktoré tvorí Boží Zákon spätného účinku, Boží Zákon tiaže a Boží Zákon príťažlivosti rovnorodého.

  Prvé prikázanie znie: Ja som Hospodin tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal.

  V tomto prikázaní sa hovorí, že Stvoriteľ má byť  tou najvyššou hodnotou v našom živote. On a jeho Vôľa majú byť pre nás tým najzásadnejším a najrozhodujúcejším, čo vôbec jestvuje. Jedine k Pánovi máme upierať svoj zrak a jedine jeho Vôľu zohľadňovať vo všetkom, čo myslíme, cítime, hovoríme a konáme.

  Človek sa má usilovať k Pánovi a k jeho hodnotám, aby sa stal s nimi čo najviac rovnorodý a aby ako rovnorodý mohol byť priťahovaný k zodpovedajúcej rovnorodosti, teda k Bohu. Ide tu teda o Zákon rovnorodosti, ale i Zákon tiaže, na základe ktorého všetko dobré, svetlé, spravodlivé, čisté a ušľachtilé môže, ba musí stúpať nahor.

  Druhé prikázanie znie: Nevezmeš meno Božie nadarmo.

  Znamená to, že meno Pána musí byť vyslovované iba s tou najvyššou úctou. Hlboká  a posvätná úcta k Stvoriteľovi je prejavom ušľachtilosti duše. Avšak každá ušľachtilá ľudská duša sa stáva svetlou a ľahkou, a preto i schopnou stúpať na základe Zákona tiaže nahor, smerom k Najvyššiemu.

  Naopak zlorečenie, či znevažovanie mena Najvyššieho bezmyšlienkovitým a povrchným používaním je necnosť. Je to hriech, zaťažujúci ľudskú dušu, ktorá musí nevyhnutne klesať prostredníctvom Zákona tiaže dolu do temnoty, vzďaľujúc sa od Pána.

  Tretie prikázanie znie: Pamätaj na to, aby si sviatočný deň svätil.

  Svätenie sviatočného dňa spočíva v uvažovaní človeka nad tým, ako sa mu darí v jeho živote kráčať podľa Vôle Najvyššieho. V čom sú v tomto smere jeho prednosti a v čom zase jeho nedostatky, ktoré je treba zlepšiť. Kto takýmto spôsobom analyzuje každý svoj predošlý týždeň, ten sa v podstate vedome snaží stať čo najrovnorodejším hodnotám Najvyššieho a takýto človek bude na základe Zákona rovnorodosti k Najvyššiemu nevyhnutne priťahovaný.

  Štvrté prikázanie znie: Cti otca a matku.

  Čo kto zaseje, to aj zožne! Akej kvality je akcia, takej kvality bude aj reakcia. Za preukázanú česť sa teda človeku samotnému dostane cti a za preukázané dobro sa i jemu samému dostane dobra. Avšak za akékoľvek prejavy zla musí ku nemu samému prísť zlo. Štvrté prikázanie teda  súvisí s neomylným pôsobením Zákona spätného účinku.

  No a so spomínaným Zákonom spätného účinku majú zároveň priamy súvis i všetky ostatné prikázania, ktoré človeka varujú pred konaním, jednotlivými prikázaniami celkom konkrétne špecifikovaného zla, pretože ak toto zlo učiní, musí sa napokon vrátiť k nemu samotnému a musí ho bolestivo udrieť.

  Kto by teda zabil, seje tým zlo a zlo bude musieť nevyhnutne zožať.

  Kto by smilnil, seje tým zlo a zlo bude musieť zožať.

  Kto by kradol seje zlo a zlo bude musieť zožať.

  Kto by krivo svedčil voči svojmu blížnemu seje zlo a zlo bude musieť zožať

  Kto je žiadostivý po manželke blížneho svojho seje zlo a zlo bude musieť zožať.

 Kto je žiadostivý po majetku blížneho svojho a po čomkoľvek, čo jeho je seje zlo a zlo bude musieť zožať

  Takto sa teda človek sám musí odmeňovať, alebo trestať v neomylných účinkoch troch základných Zákonov univerza, ktoré sú geniálnym odrazom všemúdrosti Najvyššieho. V účinkoch týchto Zákonov boli totiž už dopredu predznamenané všetky city, myšlienky, slová a činy ľudí, za ktoré budú musieť nevyhnutne niesť osobnú zodpovednosť pred dokonalou Božou Spravodlivosťou.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

Človek až žasne nad bezbrannosťou, nemohúcnosťou a slabosťou súčasnej Európy. Akoby v nej neexistovali žiadne hranice! Akoby bola vydaná napospas komukoľvek! Akýmkoľvek živlom, ktoré k nám prichádzajú spolu s prílevom imigrantov.

  Európske inštitúcie majú rozličnými predpismi ruky zviazané tak, že nie sú schopné  deportovať nazad do krajiny svojho pôvodu ani tých imigrantov, ktorým bol zamietnutý azyl. Jednoducho, kto sa dostane do Európy, ten v nej už zostáva!

  Každý, kto varuje pred nebezpečím, pred neasimilovateľným prívalom príslušníkov inej kultúry, pred stratou identity európskych národov, pred zánikom Európy v súčasnej podobe a už ani nehovoriac o ekonomických problémoch s imigráciou súvisiacich, každý takýto človek dostáva okamžite nálepku nacionalistu, či extrémistu. Nálepku netolerancie, alebo nedostatku ľudskosti. Politické elity najmocnejších európskych štátov, dobre platené z daní ľudí, idú vo svojich rozhodnutiach proti prospechu a dobru vlastných národov, ktoré sa zaviazali zveľaďovať a chrániť.

  Zdá sa, ako by sa proti Európe všetko sprisahalo a akoby sám Brusel usiloval o jej zničenie. Európa je ponechaná doslova napospas neustávajúcim prúdom imigrantov a mnohí z nich to vnímajú ako slabosť. A preto už ani neprichádzajú ako prosiaci, ale ako požadujúci. Svoje požiadavky si vynucujú arogantným, či dokonca násilným spôsobom. Podvedome totiž tušia a vnímajú, že majú prevahu a že európske inštitúcie majú vo vzťahu k nim, i prostredníctvom aktivít najrozličnejších pseudo humanistov, akoby spútané ruky. A preto sa už teraz, na samom začiatku začínajú chovať ako páni, ktorým má Európa slúžiť. Vnímajú nás ako ľudí, ktorí stratili životaschopnosť a preto musia byť pokorení a ovládnutí. A toto ich vnímanie sa žiaľ v mnohom zakladá na pravde.

  Naše univerzum má totiž duchovný rozmer. Duchovné je v ňom tým najrozhodujúcejším a najpodstatnejším. Vo stvorení prebieha určitý druh duchovnej evolúcie, na základe ktorej je všetko duchovne silnejšie a vitálnejšie silami univerza podporované a naopak, všetko duchovne mdlé, pohasínajúce a strácajúce vitalitu tlačené k rozkladu. K rozkladu a deštrukcii, pretože sa to stáva v požadovanom evolučnom vývoji ducha  neživotaschopným.

  Duchovný vývoj je teda hlavným motorom akéhokoľvek rozvoja v tomto stvorení. S rozvojom ducha a vyšších duchovných hodnôt, ako je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť, ušľachtilosť a podobne je spojený i rozvoj čisto pozemský a hmotný. Je s ním úzko prepojený. A táto zákonitosť platí i vo vzťahu k európskej civilizácii. Tá sa taktiež pôvodne a až donedávna opierala o vieru v Boha a o vysoké hodnoty, s ňou súvisiace. Duchovnosť Európy bola motorom, ktorý hnal dopredu jej rozvoj materiálny i hmotný.

  Pod vplyvom dosiahnutého blahobytu a s pyšným vedomým toho, čo všetko sme boli  schopní dokázať sa však začalo postupne upúšťať od viery v Stvoriteľa i od všetkých vyšších hodnôt. Ľudia tým pyšne a ľahkomyseľne odvrhli základnú oporu, z ktorej vyrástol ich blahobyt. Začal sa rozmáhať ateizmus a materializmus. Duchovný motor, ktorý dovtedy hnal Európsku civilizáciu dopredu pohasol. Stalo sa čosi podobnému, ako keď idete rýchlo autom a zrazu vypnete motor. Auto nezastanete okamžite, pretože má značnú rýchlosť. Bude pokračovať voľnobehom ešte hodný kus ďalej. Pozvoľna však spomalí, až napokon zastane úplne.

  Toto sa prihodilo i Európe, ktorá vypla motor svojej duchovnosti, začala upúšťať od všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt a v súčasnosti už beží iba na voľnobeh. Blahobyt a materiálne výdobytky ešte pretrvávajú, ale Európa je už hodnotovo vyprázdnená. Jej chod je už len chodom zo zotrvačnosti.

  Vnútorná vyprázdnenosť a hodnotový úpadok sa premietajú do celkového úpadku spoločnosti. Spôsobujú mravný a morálny chaos, prejavujúci sa slabosťou, premrštenou toleranciu k najrozličnejším úchylkám, zvráteným pseudo humanizmom, neschopnosťou rozpoznávať dobré od zlého a stratou základného pudu sebazáchovy. Dostávame sa mimo hlavný prúd duchovný síl univerza a preto sa stávame neživotaschopnými a slabými.

  Veď si len napríklad skúsme námatkovo vybrať desať priemerných imigrantov a desať priemerných Európanov a porovnať, koľkí z nich majú vieru v Boha. Z desiatich imigrantov to bude s najväčšou pravdepodobnosťou všetkých desať a z desiatich Európanov to budú možno dvaja, traja, alebo v najlepšom prípade štyria.

  Na koho strane nájdeme väčšiu vieru v Boha? Čo musí byť duchovnými sila univerza nevyhnutne viac podporované? V konečnom dôsledku teda nerozhodne ani prevaha kultúrna, ani vzdelanostná, ani vojenská, či ekonomická. Nakoniec rozhodne jedine prevaha ťahu smerom nahor! Smerom k Bohu! To sa napokon ukáže ako rozhodujúce a prekoná všetko ostatné. A i preto je dnes islam na vzostupe.

  Nastáva čas, kedy sa mohutný jašter, neschopný obstáť v ďalšom progresívnom evolučnom napredovaní vývoja na našej planéte, to jest blahobytná, ateistická, konzumná a materialistická Európa približuje k svojmu zániku, pretože hodnotovo vybočuje z hlavného vývojového prúdu vo stvorení.

  Tieto slová vyznievajú pesimisticky, ale ich účelom nemá byť vzbudzovanie pesimizmu. Ich účelom je pochopenie príčin toho, prečo k nám sem dnes v modernej podobe prichádzajú novodobí „dobyvatelia“, aby ovládali a napokon aj dorazili veľké zomierajúce zviera, ktorým je Európa v súčasnej podobe a so súčasnými pseudo hodnotami, ktoré uznáva.

  A keďže nie je možné nájsť východisko zo zmätkov bez poznania príčin týchto zmätkov, museli sme byť doteraz iba pesimistickí. To správne východisko však jestvuje! Spočíva v opätovnom  prinavrátení sa Európy k skutočným a pravým hodnotám, od ktorých sa tak pyšne a ľahkomyseľne odvrátila! Spočíva v prinavrátení sa k hodnotám ducha! K hodnotám dobra, cti a ľudskosti! K hodnotám kresťanstva a viery v Boha!

  Ale pozor! K hodnotám kresťanstva pravého a nie toho zmäkčilého, hovoriaceho iba o láske! K hodnotám kresťanstva, v ktorom má svoje pevné miesto spravodlivosť! Dokonalá Spravodlivosť Božia, na základe ktorej sa každý jednotlivý človek narodil presne na tom mieste na zemi, kde si zaslúžil.

  Tam má žiť, tam má pracovať a tam má duchovne rásť. Jeho život v tamojších podmienkach mu bol totiž určený Zákonmi Spravodlivosti Božej, ktoré dokonale posúdili všetky klady i zápory jeho duše a s neomylnou presnosťou a osobnou nezaujatosťou mu jeho pozemským zrodením určili presne to miesto na zemi, ktoré mu prináleží.

  A preto všetci ľudia, všetci imigranti, ktorí nechcú toto určenie vyššej Spravodlivosti akceptovať a odchádzajú z domova za vidinou lepšieho života niekde inde by mali byť okamžite posielaní naspäť. Z celkového počtu je ich až osemdesiat percent.

  Dočasná pomoc má byť poskytnutá iba tým, ktorí utekajú v obave o svoj holý život. Akonáhle sa však pomery u nich doma upravia, a k ich náprave by mala výdatne prispieť i Európa, potom sa majú títo ľudia okamžite vrátiť nazad a tam ďalej žiť. Lebo práve tam je ich miesto na zemi, ktoré im určila spomínaná, vyššia Spravodlivosť, o ktorej dokonalosti a nestrannosti nemôže predsa nikto pochybovať.

  Európa, tvoja záchrana je iba v pravých hodnotách! Lebo iba rešpektovanie pravých hodnôt a život v súlade s nimi je motorom rozvoja každej civilizácie.  Ak Európa dokáže tento motor znovu naštartovať, pohne sa z miesta a začne opäť napredovať. Európa však nie je nijaký abstraktný pojem! Sú to ľudia, jednotlivci, z ktorých každý musí začať sám od seba!

  Ak to totiž nezvládneme sme stratení, pretože sa dopredu začne drať civilizácia, ktorej motor duchovného snaženia zostáva stále v chode. I keď v chode nedokonalom, s mnohými chybami, prejavmi násilia a mnohokrát až stredovekými spôsobmi. Ale v chode! V duchovnom chode, ktorý je predsa len niečím viac, ako materializmus, ateizmus, bezbožnosť a prázdny, konzumný spôsob života súčasnej Európy. To se preto musí nevyhnutne zmeniť, ak sa chceme zachrániť.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.