Potom Gedeon povedal Bohu: „Ak chceš vysloboď Izrael mojou rukou, ako si povedal,..."
Kniha Sudcov 6:36

Každý z nás sa denne stretáva s rôznymi otázkami, rieši rôzne problémy, zaoberá sa rôznymi vecami. No nie každý z nás je Gedeonom. A čo to vlastne znamená? Znamená to povedať Bohu „ak chceš“. Znamená to povedať mu „Bože, netuším, ako riešiť túto situáciu, ale ak chceš, vyveď ma z nej“, „Pane, už ďalej nevládzem, ale ak chceš, pomôž mi“. Byť Gedeonom znamená vedieť, že Vás Boh v tej správnej chvíli chytí a nenechá padnúť. No môže to spraviť len vtedy, ak mu k tomu dáme náš súhlas – naše „ak chceš“.  Táto oddanosť nemusí hneď znamenať, že Boh nás vyslobodí zo všetkého, kde práve sme, lusknutím prsta. Niekedy nám môže pomôcť vykľučkovať von a inokedy nám pomôže zvládať cestu, po ktorej práve kráčame a my sa budeme mať o koho oprieť, keď už nebudeme mať silu pokračovať.

Predpokladám, že každý z nás už niekedy niečo varil - aj keď len vodu na kávu J. Ak vode nedoprajeme jej sto stupňov, nikdy sa z nej nestane plnohodnotná surovina na zaliatie kávy. Kávy, ktorá svojou vôňou povzbudí zmysli. Takisto aj my potrebujeme dosiahnuť v určitej situácii svojich sto stupňov, potrebujeme padnúť hlboko, zaboriť sa do blata a nevidieť hviezdy nad sebou. A presne v tom okamihu sa stávame vhodnými adeptmi na prijatie Božej pomoci. Pretože v tej, pre nás, bezvýchodiskovej situácii sa už ďalej nemôžeme spoliehať na svoje sily, nevieme si pomôcť sami. Práve vtedy dokážeme s oddanosťou povedať „ak chceš, pomôž mi/zachráň ma/daj mi silu...“.

Pane, ak chceš...