Hovorí sa, že každý z nás má v nebi svojho strážneho anjela. Takého anjela, ktorý naňho dáva pozor, stará sa oňho a chráni ho. Ja si však myslím, že aj tu na zemi je niekto taký.
Hovorím o niekom, pre koho náš príchod na svet znamenal mnoho bolesti. O niekom, na koho hrudi sme zaspávali počúvajúc tlkot srdca, ktorý nám dodával pocit bezpečia. O niekom s rukami dvíhajúcimi nás zo zeme počas našich nikdy nekončiacich pádov. O niekom, koho slová boli plné lásky a zároveň liekom na každú ranu našej duše. O osobe, ktorú naše bolesti a prehry zraňovali viac ako nás samotných. A ku každej našej vyronenej slze pridávala nespočetné množstvo tých jej.
Keď sme sa smiali, smiala sa s nami, keď sme plakali, plakala s nami. Náš život bol jej životom. Boh ju obdaril láskou, ktorou nás dokáže milovať viac ako seba samotnú, a to aj napriek ranám, ktoré jej neustále spôsobujeme. Obdaril ju trpezlivosťou, nezištnosťou a obetavosťou, ktoré sú súčasťou jej každodenného života až do takej miery, že ich považujeme za samozrejmosť. Obdaril ju schopnosťou rozdávať nádej, aj keď my sme už na pokraji síl...
Mama je tým anjelom strážnym tu na zemi. Naším darom od Boha.