Mohli by sme diskutovat o tom, aky vztah je medzi vierou a skutkami cloveka, co ma byt najprv a co nasledovat...
 Samozrejme, na zaciatku je viera. Sme prebudeni Kristom k novemu zivotu. Ale to, ze sme krestania, sa aj ma nejako prejavovat. Nie je to o tom, co musime, co by sme mali robit, aj ked sa nam nechce. Veriaci ludia robia skutky viery nie preto, ze musia, ale preto, lebo je to pre nich automaticke, samozrejme. V biblii sa pise, co je vlastne ovocim svateho Ducha - laska, radost, pokoj, zhovievavost, neznost, dobrotivost, vernost, krotkost a zdrzanlivost. Ked si to clovek takto precita a zamysli sa, ci sa podla toho riadi, vacsinou si pomysli, ze sa to ani naplnit neda...Tak ako to vlastne je? Je to v nasich moznostiach, alebo sa o to mame snazit, aj ked vsetko nedosiahneme?
 A este jedna vec: Su nase skutky potrebne k spase? Budeme spaseni pre to, co urobime, alebo neurobime? Tuto otazku sa pytam preto, lebo nazory na tento problem sa medzi jednotlivymi cirkvami lisia, tak ma zaujima, co si o tom myslite vy...