V krste sú všetci kresťania pomazaní za prorokov. Naša prorocká úloha má rôzne aspekty. Prorokom je ten, kto svojím osobným spôsobom ohlasuje Boha. Každý je prorokom, ak vysloví jedinečné slová, ktoré Boh vložil len do jeho života. Každý človek má povedať o Bohu čosi, čo môže povedať iba on. Každý môže zviditeľniť nejaký Boží aspekt, ktorý len skrze neho môže zažiariť v tomto svete. Ďalšou úlohou proroka je vidieť veci tak, ako ich vidí Boh. „Skutočný prorok nás nekompromisne upozorňuje na to, čím skutočne sme, čo tu robíme a čím sme v Božích očiach, v Božom srdci.“ (Arnold, s. 19 Otvára nám oči, aby sme odhalili ilúzie, ktoré sme si o sebe utvorili pod vplyvom mienky iných a na základe situácie v našom svete. V každom z nás je taký vnútorný prorok. Často je však hlboko ukrytý". Alebo sa prejavuje len povrchne. Tak sa z nás stávajú neprestajní hundroši, ktorí sú večne nespokojní s tým, čo majú, ale neukazujú nijakú cestu do budúcnosti. Pravý umelec má tiež vždy prístup k prorokovi vo svojom vnútri. „Pravé umenie je prorocké... Otvorený umelec nám ukazuje vízie skutočnosti, ktoré nás vyzývajú, aby sme videli, počúvali a vnímali veci v novom svetle." (Arnold, s. 201)
Tretím aspektom prorockej existencie je veľká angažovanosť za spravodlivosť. Byť prorokom znamená tiež protestovať proti falošnosti mocnárov, bez ohľadu na vlastné blaho. Prorok sa neuspokojí s tým, že sa prispôsobuje. Chce pozdvihnúť svoj hlas, ak cíti, že tento svet či Cirkev kráčajú po nesprávnej ceste. Byť prorokom znamená bez strachu nazvať veci pravým menom. Druhý vatikánsky koncil sa nanovo zaoberal témou prorockého poslania Cirkvi. No kde sa dnes podeli v Cirkvi muži, ktorí sa odvážia proti duchu čias povzniesť svoj hlas za pravdu a spravodlivosť,  za tých, ktorých nikto nepočúva, za tých, ktorí boli  vylúčení zo spoločnosti? Prorok žije nebezpečne. Cena za to, že na základe svojho  "vnútorného proroka" ľudia poukazujú
na skutočnú situáciu tohto sveta, je často vysoká. Aj dnes mnohí proroci platia za svoje poslanie životom, či je to v Salvádore, Zimbabwe alebo Alžírsku. Ani Cirkev neprijíma vždy prorokov rada. Neraz ich radšej umlčí a obkolesí ich bariérou všemožných cirkevných úradov. Kritici často počujú výčitku, že im ide len "o poškodenie obrazu Cirkvi" alebo len potrebujú na niekoho žalovať. Prorok však nekritizuje, aby obžaloval, ale aby opäť vniesol do povedomia Božiu vôľu. A Božia vôľa sa nezhoduje vždy s našou predstavou harmonickej Cirkvi, ktorá radšej všetky spory zametie pod koberec, aby navonok vzbudzovala dojem jednoty.

"archetyp proroka"
Prevzaté z "Bojovník a priateľ."
Anselm Grun

V týchto dňoch som sa sťažoval, sťažoval Pánu Bohu.
Zrazu som sa zháčil. Je oslovenie „Pán Boh“ neuctivé?
Je oslovenie, pomenovanie:  „pán pápež,“ neuctivé?
Ktorý somár toto vymyslel?
Prepáčte, somár v ríši zvierat je veľmi výnimočné zviera.
Krivdil by som tomuto zvieraťu,
keby som ho prirovnával k tomu „úradnikovi,“
ktorý  prišiel s týmto nápadom, pred veriaci ľud.
Viete, akú odpoveď som dostal?
Ž 75
  Ja sám určím čas* a vykonám spravodlivý
súd.
..........
  Chvastúňom hovorím: „Nevystatujte sa!“ A
previnilcom: „Nedvíhajte hlavy!“ Nedvíhajte hlavy
vysoko,* proti Bohu nehovorte bezočivosti.-
..........
Pozrážam všetku pýchu hriešnikov,*
no spravodliví vztýčia svoje hlavy.

A včera večer som čítal:

Ž 55
 Čuj, Bože, moju modlitbu† a pred mojou
úpenlivou prosbou sa neskrývaj:* pohliadni na
mňa a vyslyš ma. Keď premýšľam o sebe, som
rozrušený,* zmätený krikom nepriateľa a útlakom
hriešnika. Lebo ma zavaľujú bezpravím* a zúrivo
do mňa dorážajú. Srdce sa vo mne chveje* a padá
na mňa hrôza predsmrtná. Úzkosť a triaška idú na
mňa* a zmocňuje sa ma des.
..........
  Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ,* to by som
ešte vedel zniesť; a keby sa nado mňa vyvyšoval ten,
čo ma nenávidí,* azda by som sa pred ním
skryl. Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň,*
  môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. S tebou ma
spájal veľmi nežný zväzok;* v sprievode sme
kráčali Božím domom.

  Ja však budem volať k Bohu* a Pán ma
zachráni. Večer i ráno i na poludnie budem
rozjímať a vzdychať* a vypočuje môj hlas. Vykú-
pi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia,* lebo
ich je mnoho proti mne. Mňa Boh vypočuje, ale ich
zrazí,* on, ktorý je spred vekov.
  Lebo oni sa nezmenia* a Boha sa neboja. Kaž-
dý z nich vystiera ruku proti svojim druhom* a
porušuje zmluvu. Jeho slová sú hladšie ako
maslo,* ale v srdci strojí vojnu. Jeho reči sú
jemnejšie než olej,* ale sú to vytasené meče.

Som sklamaný a rozčarovaný.
Odpusťte môj komentár, ale „Slovo“ je vždy účinné a triedi.