Dokedy chcete napádať človeka,
dokedy ho chcete všetci krušiť
ako stenu, čo sa nakláňa,
ako múr, čo sa váľa?
Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta;
v klamaní majú záľubu,
dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia.
Iba v Bohu spočiň, duša moja, lebo len on mi dáva nádej.
Iba on je moje útočište a moja spása,
moja opora, nezakolíšem sa.
Žalm 62
Po rozhovore s priateľom Petrom som dospel k tomuto.
On rozdeľuje našich cirkevných predstavených
do troch skupín, ale je to veľmi hrubá definícia.
1. Prvú skupinu tvoria tí, čo sa snažia zachovať:
"status quo", nemeniť nič v cirkvi.
Ostať pri starom.
Všetko spred niekoľko sto rokov sa nemá meniť.
Do tejto kategórie spadá väčšina našich predstavených.
2. Druhú skupinu tvoria tí, čo sa snažia žiť aktuálne
v prítomnosti. Pokus o to v našich podmienkach nevyšiel.
Jediný predstaviteľ tejto skupiny, Bezák, bol po zhode
prvej skupiny, odstavený z aktívneho cirkevného života.
Nezvládajú prítomný, reálny život.
Taký Bezák, je im "výčitkou" toho, čo mohli žiť,
ale to už nedokážu. Takého treba odstrániť, pre ich spokojnosť.
Takého treba naučiť "poslušnosti".
3. Tretia skupina sa skúša pozerať do budúcna.
Teoreticky, sú to len jedinci, vo svete. Majú odvahu,
pozerať do budúcna. Aj to len s veľkou opatrnosťou, voči skupine č.1
Je ohrozená ich vlastná existencia.
A v každej skupine je ešte ďalšie delenie.
"Nemožno slúžiť Bohu i mamone."
