V zenbudhizme existuje cvičenie koan. Koan sú otázky majstra, ktoré majú žiakov vyprovokovať k meditácii,
k osvieteniu. Na otázky však nepoznáme žiadne rozumu prístupné odpovede. Otázka napríklad znie: Aký je zvuk tlieskajúcich dlaní? Akú formu mala vaša tvár predtým, než ste prišli na svet?...
Navrhnem vám jeden koan ako cvičenie. Čo by sa stalo, keby som zanechal všetky negatívne pocity? Vinu, utrpenie, žiarlivosť...? Viete, čo sa počas tohto koanu môže stať? Strach vystúpi na povrch ako jedna veľká bublina. Neprestávajte si však klásť otázky. Čo sa ďalej stane? Možno urobíte veľký objav. Predstavím vám ďalšie štyri jednoduché cvičenia. Snáď vám pomôžu pri hľadaní šťastia a radosti. Prvé cvičenie je ukryté v nasledujúcom príbehu.
Žil veľký majster zenu. Volal sa Ryokan. Býval na úbočí vrchu. Viedol veľmi jednoduchý život. Raz, keď bol majster preč, sa do jeho chatrče vkradol zlodej. Nič, čo by mohol ukradnúť, v nej nenašiel. Zlodej ešte snoril po chatrči keď sa majster vrátil.
Ryokan povedal: „Prekonal si dlhú cestu, aby si ma vykradol. Nepustím ťa s prázdnymi rukami" a dal mu všetky svoje šaty i posteľné prikrývky.
Zlodej v prekvapení vzal veci a zmizol. Majster si sadol pred dvere svojej chatrče, pozrel sa na jasnú mesačnú noc i pomyslel si: „Úbožiak! Chcel by som mu darovať kúsok z tejto nádhernej žiary mesiaca!"
Aký druh cvičenia približuje príbeh? Pokúste sa ho nájsť. Toto cvičenie, i koan, sa veľmi hodia na niekoho,
kto chce v budúcnosti dosiahnuť úspech. Chcete dosiahnuť úspech v krátkom čase? Potom vyskúšajte tieto tri cvičenia:
Prvé: Pokúste sa povedať: „Aké mám šťastie! Som za to vďačný!" Nie je možné byť vďačný a zároveň nešťastný.
Muž bežal k rabínovi a volal: „Učiteľ, pomôž mi! Môj domov je ako peklo! V jednej - jedinej miestnosti žijem ja, moja žena, moje deti i rodina mojej ženy. Hotové peklo! Pre všetkých tam nieto miesta!"
Rabín sa usmial: „Dobre, pomôžem ti. Sľúb mi však, že urobíš, čo budem od teba žiadať."
„Sľubujem, slávnostne sľubujem!"
„Koľko máš zvierat?" spýtal sa rabín.
,,Jednu kravu, kozu a šesť sliepok."
,,Zavri zvieratá k sebe do svojho domu a o týždeň príď opäť ku mne."
Muž takmer neveril vlastným ušiam, lenže sľúbil. Ubitý sa vrátil domov a urobil, čo mu povedal rabín:
zavrel ešte aj zvieratá do svojho drobného príbytku.
O týždeň prišiel k rabínovi úplne zúfalý. Žaloval: „Zbláznim sa alebo dostanem infarkt, ak sa niečo nestane!"
Rabín pokojne odpovedal: „Vráť sa domov, vyveď zvieratá na dvor a o týždeň príď opäť."
Muž bežal domov najrýchlejšie ako vládal. Po týždni prišiel s rozžiarenými očami: „Môj dom je ako sen, ako raj!"
Chápete? „Dovtedy som sa sťažoval, že nemám topánky, kým som nezbadal človeka, čo nemal nohy."
Spomeňte si na Helen Kellerovú. Úžasná žena. Hoci hluchá, nemá, slepá, predsa plná života. Skúste byť vďační. Nájdete tajomstvo šťastia.
Vžite sa do situácie ochrnutej ženy. Hovoril som o nej na začiatku. Ľahnite si na podlahu, lepšie to precítite. Vsugerujte si, že ste ochrnutí a povedzte:
„Najdrahšie v živote mám, najkrajšie poznám!" Teraz hľadajte najkrajšie veci života! Odhalíte lásku, chuť, vôňu, svetlo, zvuk. Načúvajte spevu vtáka, vetru v stromoch, hlasom vašich priateľov, hľaďte do ich tvárí. Objavíte a zakúsite tajomstvo vďačnosti.
Je ešte iné, veľmi jednoduché cvičenie. Myslite na včerajší deň. Spomeňte si, čo všetko sa odohralo. Premietnite si v mysli jeden zážitok po druhom, za každý ďakujte. Povedzte: „Ďakujem! Som šťastný, že som to mohol zažiť."
Pravdepodobne si spomeniete aj na neradostné veci: Skoncujte s nimi. Pomyslite si: „Čo sa mi stalo, stalo sa pre moje dobro." Poďakujte a choďte ďalej.
Zatiaľ, čo predchádzajúce cvičenia sa točili okolo vďačnosti, posledné súvisí s vierou. S vierou, že všetko je Bohom chcené a dané. On všetko pripúšťa pre dobro každého z nás. Ja ho volám » požehnaním«.
Myslite na minulé zážitky. Príjemné i menej príjemné. Povedzte: „Boli pre moje dobro. Boli dobré!" Myslite na veci, ktoré vás zranili a povedzte: „Tak je to dobré. Je to dobré..." Pozorujte, čo sa stane: Viera sa zmení na radosť, že všetko leží v Božích rukách, že všetko nám slúži k šťastiu.
Poznám príbeh o jednom mužovi. Dobehol mnícha, ktorý prechádzal dedinou.
,,Daj mi kameň, drahokam!"
Mních odpovedal: „O akom kameni hovoríš?"
,,Dnes ráno sa mi zjavil Boh a povedal: Zajtra okolo obeda pôjde cez dedinu mních. Keď ti dá kameň, čo nosí pri sebe, staneš sa najbohatším mužom krajiny. Teda daj mi ten kameň!"
Mních siahol do tašky a vytiahol z neho diamant veľký ako hlava človeka. Potom povedal: „Je to ten kameň,
o ktorom si hovoril? Našiel som ho v lese. Vezmi si ho!" Muž zobral kameň a ponáhľal sa domov. Večer však nemohol zaspať. Na druhý deň skoro ráno išiel na miesto, kde pod stromom pokojne spal mních. Zobudil ho a povedal: „Vraciam ti tvoj kameň. Daj mi radšej to bohatstvo, ktoré ti umožnilo tak ľahko sa vzdať svojho pokladu."
Práve toto musíme objaviť, aby sme našli radosť a šťastie.

RADOSŤ

Jednou z najčastejšie citovaných viet kresťanskej literatúry je veta sv. Augustína z Vyznaní: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, ó, Bože."
Vždy, keď čítam alebo počujem túto vetu, zíde mi na um jeden z najväčších mystických básnikov Indie - Kabira. Napísal nádhernú báseň začínajúcu slovami: „Zasmial som sa, keď mi povedali, že ryba vo vode má smäd." Predstavte si: smädná ryba uprostred vody! Je to možné?
My ľudia sme obklopení Bohom a nenachádzame pokoj. Pozrite na stvorenie: stromy, vtáky, tráva, zvieratá, nebo, more... Sú plné radosti, sú šťastné! Áno, viem - existuje utrpenie, bolesť; rast, odkvitanie, staroba a smrť. To všetko je častou stvorenia. Predsa však skúsme pochopiť, čo skutočne znamená šťastie. Človek má smäd, ľudské srdce je plné nepokoja. Nie je to zvláštne? Prečo je človek nešťastný? Čo sa dá robiť, aby sme nešťastie zmenili na radosť? Prečo sa väčšina ľudí cíti byť ubitá, smutná? Pretože majú prekrútené a falošné predstavy o radosti a šťastí.
Hlavná klamlivá predstava spočíva v tom, že radosť staviame na rovnakú úroveň s nadšením, šteklením nervov, zábavou a rozprávaním. Tu hľadáme ohlušenie a opojenie. Môžeme mať nádherné pocity, šteklenie nervov a byť na ceste k najstrašnejšej fáze sklamania a ubitosti!
Jediné, z čoho sa môžeme opojiť je život - jemný opojný prostriedok, no s dlhodobým účinkom. Tu je teda prvá falošná predstava, z ktorej sa musíme vyslobodiť. Radosť a šťastie sa bezpodmienečne nerovná nadšeniu.
Druhá falošná predstava je tá, že môžeme bežať za svojim šťastím, že môžeme čosi urobiť pre jeho dosiahnutie. Tu si takmer protirečím. Veď hneď budem hovoriť, čo robiť, aby sme dosiahli šťastie. Lenže šťastie ako také neexistuje. Ono je vždy len dôsledok.
Tretia, rozhodujúca, falošná predstava je veriť, že šťastie možno nájsť vo vonkajších veciach, napríklad v inom človeku. „Určite budem šťastný, ak zmením pracovné miesto." Alebo: „Kto vie, možno by som bol šťastný, keby som si našiel nový byt, inú ženu, iného muža?" Atd. Šťastie nemá s vonkajškom nič do činenia! Väčšina si myslí, že peniaze, moc, či úcta ich urobia šťastnými. Takto to nie je. Veľmi často sú šťastní práve chudobní 1'udia.
Spomínam si na príbeh muža, ktorého nacionálni socialisti zatkli a neprestajne mučili. Jedného dňa ho preložili do cely so svetlíkom. Vo dne videl kúsok modrého neba, v noci pár hviezd. Bol z toho tak nadšený, až napísal dlhý list. Vyjadril v ňom svoje veľké šťastie. Keď som o tom čítal, zahľadel som sa von oknom. Predo mnou sa rozprestierala príroda v celej nádhere. Bol som slobodný, mohol som ísť, kam som chcel. A predsa som bol presvedčený, že pociťujem len zlomok zajatcovho šťastia a radosti.
Čítal som román o trestancovi v sibírskom koncentračnom tábore. Toho úbohého človek budili ráno o štvrtej, dostal kúsok chleba ako prídel na celý deň. Tak rád by ho zjedol naraz, ale povedal si: „Lepšie bude časť odložiť. Možno sa mi zíde dnes v noci, keď od hladu nebudem vedieť zaspať. Ak potom niečo zjem, možno opäť zaspím." Po dlhom dni namáhavej práce sa unavený vystrel na lôžku, prikryl sa dekou, ktorá ho nemohla zohriať
a povedal: „Dnes bol dobrý" deň. Nepracoval som v mrazivom severnom vetre. A až ma v noci zobudí hlad, dojem kúsok chleba." Dokážete si predstaviť radosť a šťastie tohto muža?
Poznal som ochrnutú ženu. Všetci sa jej pýtali: „Odkiaľ čerpáte radosť, ktorú stále vyžarujete?" Vždy odpovedala: „Mám všetko, čo k šťastiu potrebujem. Môžem robiť najkrajšie veci v živote." Ochrnutá, pripútaná na posteľ, a predsa plná radosti. Výnimočná žena!
Radosť sa nedá nájsť vo vonkajšku. Zbavte sa tohto mylného názoru. Ináč nikdy nenájdete šťastie.
Pre šťastie a radosť sa zbavme ešte čohosi: Zmeňme niektoré svoje zvyčajné spôsoby a reakcie. Ktoré? Detské. Dieťa vidí jedine samo seba. Poznáme to: „Ak sa nebudeš so mnou hrať, idem domov!"
Preskúšajte sa. Spomeňte si na veci a udalosti, ktoré vás urobili nešťastnými. Sledujte, či sa vám z podvedomia nevynorí veta: „Ak toto nedostanem, nebudem šťastný." „Ak toto nedosiahnem, ak sa tamto neuskutoční, jednoducho nemôžem byť šťastný."
Mnohí nie sú šťastní, lebo šťastie viažu na podmienky. Udomácnil sa vo vašom srdci tento postoj? Vyhoďte ho von!
Istý muž stále »pílil Bohu uši« všetkými možnými spôsobmi. Jedného dňa
mu Boh povedal: „Stačí. Vyplním ti tri prosby, nič viac. Vyslov ich!"
Muž bol nadšený a povedal: „Môžem si naozaj želať všetko, čo chcem?"
"Áno,  v troch prosbách!" odvetil Boh.
„Bože, vieš, je mi to nepríjemné," jachtal, „ale rád by som sa zbavil svojej ženy. Je hlúpa a vždy... Pane, veď vieš. Už to neznesiem... Nemôžem s ňou viac žiť. Osloboď ma od nej?"
"V poriadku," povedal Boh, „tvoje želanie je splnené."
Čoskoro sa muža zmocnili výčitky svedomia. No pomyslel si: „Ožením sa s krásnou ženou."
Keď sa rodičia i priatelia zišli na pohreb a modlili sa za zomrelú, zhrozil sa: „Môj Bože! Akú výbornú ženu som mal a neuvedomil som si to, kým žila!"
Odvtedy sa mu vodilo zle. Opäť vyhľadal Boha a prosil ho: „Pane, vráť jej život!"
Boh odvetil: „V poriadku. Druhé želanie je splnené!"
A tak mu zostala už len jedna prosba. Rozmýšľal: „Čo si priať?" Pýtal radu od priateľov.
Jedni radili:„Želaj si peniaze.Kto má peniaze, kúpi si všetko, čo chce."     Iní hovorili:„Čo pomôžu peniaze, ak nie si zdravý?"
Ďalší:„Načo zdravie, ak jedného dňa zomrieš? Pros o nesmrteľnosť!"
Úbožiak už vôbec nevedel, čo si priať, pretože nakoniec mu voľakto povedal: „Čo pomôže nesmrteľnosť, ak nebudeš mať nikoho, koho by si miloval? Želaj si lásku."
Tak premýšľal a premýšľal... Pri najlepšej vôli sa nevedel rozhodnúť, čo si žiadať. Prešlo päť rokov, desať, až mu jedného dňa Boh pripomenul: „Kedy vyslovíš tretiu prosbu?"
Chudák povedal: „Som úplne zmätený. Neviem, o čo prosiť. Prezraď, čo si mám žiadať?" Boh sa zasmial: „Dobre teda, poviem ti. Želaj si byť šťastný, nech sa deje čokoľvek. V tom je tajomstvo!"
Ďalší klam je naviazanosť. Nebudete šťastní, ak sa naviažete na negatívne pocity. Netvrdím, že vás nikdy nezasiahnu... Sme predsa ľudia! Dostanete sa do núdze, príde depresia, stratíte niekoho a zosmutniete... Môžete mať negatívne pocity. Avšak zlé je, že sa na ne upnete, naviažete.
Urobte nasledujúce cvičenie. Je trochu ťažké, ale oplatí sa. Sprítomnite si svoje utrpenie, žiarlivosť, pocity viny. Opýtajte sa: „Čo sa stane, ak to všetko hodím za seba?"

Prevzaté z knihy "Rozlámať okovy." AdM