O závislosti.

Ale práve to nám všetci mystici hovoria.
Ponúka sa nám otázka, či je mysliteľné žiť život,
v ktorom by ste boli tak sami sebou, že by ste neboli na nikom závislí.
My všetci na sebe závisíme.
Ale závisieť na tom druhom psychicky – závisieť na tom druhom emocionálne –
čo to znamená? Znamená to, že dovoľujem, aby moje šťastie záviselo na  druhej osobe.
  Zamyslite sa nad tým. Keď je to tak, hneď ďalší krok bude, či si to budete vedomí alebo nie,
že začnete VYŽADOVAŤ, aby iní ľudia k vášmu šťastiu prispievali.
A aký bude ďalší krok?  Strach.
Strach zo straty, strach z odcudzenia,  strach z odmietnutia, vzájomné ovládanie.
Dokonalá láska vylučuje akýkoľvek strach.
Tam, kde je láska, nie je žiadne vyžadovanie, žiadne očakávanie, žiadna závislosť.
Nevyžadujem, aby ma niekto urobil šťastným.
Moje šťastie nespočíva v niekom inom. Keď ma bude chcieť odísť, opustiť ma,
nebudem sa ľutovať. Som s tým človekom nesmierne rád, ale nie som na ňom závislý.
  Užívam si ho na rovine nenaviazanosti (nelpení).
V skutočnosti si neužívam toho človeka, ale niečo omnoho väčšie, než sme my obaja dohromady.
Je to niečo,  čo som objavil, akýsi druh symfónie, orchester,  ktorý v jeho prítomnosti hraje určitú melódiu. A keď ten človek odíde,  orchester hraje ďalej.
Keď stretnem iného človeka, orchester hraje  inú melódiu,
ktorá  je tiež veľmi krásna.  Aj keď som sám,  orchester neprestáva.
Má nesmierne veľký repertoár a nikdy neprestáva.
  O to ide v prebudení. Možno vás táto otázka vystraší.
Dá sa vôbec povedať, že niekoho milujete, keď ste naviazaní a nenecháte ho odísť?
Dá sa vôbec povedať, že ho milujete, keď ho potrebujete, psychicky či emocionálne, k svojmu šťastiu?
  Je to v rozpore s tým, čo nás učia všetky sväté písma, všetky náboženstvá, a všetci mystici.
„Ako to, že nám to tak dlho unikalo?“
Znova a znova sa pýtam sám seba: „Ako je to možné, že si to nevidel?“
  Keď čítate v biblii tie radikálne slová, pasáže, položíte si otázku:
Zbláznil si sa?
Ale potom, po   čase si začnete myslieť, že sa zbláznili všetci ostatní.
„Kto nemá v nenávisti svojho otca a matku, brata a sestru,
ani sám seba, nemôže byť mojím učeníkom.“
Musíme sa zbaviť všetkého.
Nie materiálnych vecí, to je ľahké.
Ale keď sa vzdáte vlastných ilúzií, ste v kontakte, v styku so skutočnosťou.
Môžete mi veriť, že sa už nikdy v živote, nebudete cítiť sami.  Už nikdy.
Osamelosť sa nedá vyliečiť tým, že si nájdeme spoločnosť.
Osamelosť sa dá vyliečiť kontaktom so skutočnosťou.
Hodiny a hodiny by som o tom mohol hovoriť.
Kontaktom so skutočnosťou, zbavením sa ilúzií, spojením sa s tým, čo je skutočné.
Nech je to čokoľvek, nemá to meno. Môžeme to poznať len tak,
že sa zbavíme všetkého, čo nie je skutočné.
Čo je to byť sám sebou,  to môžeme zistiť len tak,
že prestaneme byť naviazaní, že prestaneme byť závislí.
Prvým krokom na tejto ceste je, túžiť po tom.
Ak po tom nebudete túžiť, ako by ste sa k tomu mohli, vôbec priblížiť.
  Zamyslite sa nad svojou osamelosťou.
Spoločnosť iného človeka, by vás zbavila tejto osamelosti?
Poslúžilo by vám to len ako rozptýlenie.
Vo vnútri je prázdnota.  Nemám pravdu?
A keď sa ta prázdnota dostane na povrch, čo urobíte?
Utečiete – zapnete televíziu, zapnete rádio, čítate si knihu,
hľadáte si spoločnosť, hľadáte si zábavu, hľadáte si akékoľvek rozptýlenie.
Každý to robí.
Je z toho veľký obchod: organizovaný priemysel na rozptyľovanie a zábavu ľudí.

Prevzaté od AdM Bdelosť
Krátené a voľný preklad