V Albergue sa cítim ako v štvorhviezdičkovom hoteli, aj keď sedím na jednej z horných postelí vo veľkej spálni na treťom poschodí v dome na okraji mesta s minimálne 12 poschodovkami. V mojom kráľovstve mám maličké svetielko, kovovú poličku a úzku polskrinku na kľúčik. S 23 ženami sa delím o 2 WC a 4 sprchovacie kúty. Všetko je čistučké. Luxus. Jedinou nevýhodou je, že keď Vám niekto chrápe do ľavého alebo pravého ucha, nemôžete sa odsťahovať 50 m ďalej do hádzanárskej brány oproti :-).
Večer býva v Arzuy sv. omša pre pútnikov. Pretože kostol upratujú na nedeľňajší sviatok, bohoslužba je v kaplnke asi miestneho detského centra. Na malej ploche sú stoja pútnici z rôznych národov. Spoločné modlitby sa podobajú šumeniu. Počuť pestrý karneval jazykov. Pri znaku pokoja objímam vysokú tmavú dievčinu s tak trochu ázijskými črtami. Keď sa na konci omše kňaz pýta, z ktorých krajín sme, oná tmavá kráska s telom gazely hovorí, že z Peru. Po omši skúšame s ňou anglicko-španielsky napriadnuť rozhovor Volá Norma, žije už niekoľko rokov v Španielsku, je z Madridu a putuje zo Sarrie. Chalan, s ktorým putuje, jej ušiel a už je možno v Compostele.
Zbiehame dole do mesta a hľadáme niečo, kde máme šancu dostať teplú stravu. Monička by rada niečo normálne, ja zas niečo typické z regiónu. Vbehneme do jedného z lokálov a v rohu sedí Norma. Vyskočí od stola, keď nás vidí a ponúka nám svoju pomoc. Nakoniec si prisadneme. Norma pije teplé mlieko s cukrom, vraj ho v Peru pijú na dobrú noc a ja si spomínam, že som ho pila ako dieťa na prázdninách v Dolnej Seči rovnako ako v Peru. Obzeráme jedálny lístok, skladám celú svoju Španielčinu dokopy, vybavujem si nejaké slovíčka z angličtiny a latinské názvy zvierat. Ale i tak veľa toho z ponuky reštaurácie nedešifrujem. Prekladá nám teda Norma. No prekladajte jedálny lístok plný darov mora suchozemcovi. V angličtine či v španielčine, je to pre mňa španielska dedina. Norma to teda skúša ukazovačkami. Ale zahrať v reštaurácii kraba je na výkon na Oscara ... Smejeme sa. Nakoniec si objednávame paellu. Monika vegetariánsku, ja s morským zverincom.
Obsluha je pomalá, ale nevadí skúšame kecať a nabiehame na štandardné témy tridsiatničiek. Drahé podnájmy a chlapi, s ktorými si dobre rozumieme, no nevieme, či sú to tí praví, a oni nevedia, či sme to my pre nich... Riešime dilemu, či ostať vo vlasti a robiť za pár šupov, alebo skúsiť šťastie v cudzine. Otázky, ktorých je niekedy na nás priveľa. A tak ideme do Compostely :-). Svet je malý a ľudia sú si podobní.