Žena nie je len vzhľadom, ale aj podstatou svojho vnútorného nastavenia úplné iná, než muž. Je jemnejšia a citlivejšia. A práve v tom je jej sila a veľkosť, pretože prostredníctvom svojej jemnosti a citlivosti je schopná vnímať realitu oveľa jemnejšieho charakteru, než dokáže muž.

  A preto je tiež schopná oveľa intenzívnejšie vnímať i najzásadnejšiu silu, ktorá prúdi univerzom. Silu Pána, ktorá celé univerzum udržuje, živí a poháňa. A aj keď je prúdenie tejto sily ľuďom neviditeľné, vo svojom všetko prenikajúcom pôsobení niet sily zásadnejšej a podstatnejšej.

  No a najdôležitejším poslaním žien je vojsť do kontaktu s touto silou. Kvôli tomu obdržali od Stvoriteľa svoju jemnosť a citlivosť. A potom, po dosiahnutí kontaktu, majú presne tak, ako sila Pána, nenápadne a neviditeľne pôsobiť na všetko okolo seba a povznášať to nahor.

  Alebo inak vyjadrené, hlavným poslaním ženy je spájanie sa so Svetlom. A potom, keď sama stojí v sile Svetla, má všetko okolo seba k Svetlu povznášať. V rovnakej skrytosti, neviditeľnosti a nenápadnosti, ako to robí Svetlá sila samotná. Toto je hlavným poslaním ženy! Preň je určená, preň je obdarovaná, a preň má všetky predpoklady! Všetko ostatné v jej živote má byť  až druhoradé!

  O ženskom pokolení sa zvykne hovoriť, že je slabé. Pravdou však je, že hoci sú muži silnejší fyzicky, ženy sú silnejšie duševne! A to práve tým, že cez jemnosť svojho cítenia sú schopné získať kontakt so skrytou, neviditeľnou a nenápadnou, ale s najvyššou a najprenikavejšie pôsobiacou silou, aká vo stvorení vôbec existuje. Toto spojenie robí ženu veľkou a silnou. Robí ju duševne oveľa silnejšou, než je muž. A to jej dáva právo usmerňovať všetko jestvujúce smerom k Svetlu. Dáva jej to právo viesť muža, rodinu a celú civilizáciu.

  Minulé generácie tieto skutočnosti tušili a vyjadrili ich napríklad v známom úsloví: „Muž je hlavou rodiny, ale žena je krkom, ktorý hlavou otáča“. Ide naozaj o výstižné vyjadrenie, pretože mužský princíp predstavuje to vonkajšie a viditeľné, v podobe hlavy, avšak ženský princíp predstavuje to skryté a nenápadné, čo hlavou otáča a smeruje ju tam, kam treba. Rovnako nenápadne, ako pôsobí v univerze Božia sila, má teda pôsobiť aj žena. Nenápadne má smerovať všetko tam, kde je treba. Čiže k Svetlu a k Stvoriteľovi.

  Správne pochopenie emancipácie spočíva v uznaní ženského a mužského princípu ako rovnocenných. Spočíva v uznaní absolútnej rovnoprávnosti medzi medzi mužským, vonkajším, viditeľným, fyzickým a materiálnym pôsobením, a medzi ženským, nenápadným, jemným a pomáhajúcim pôsobením, smerujúcim všetko k Svetlu, k Dobru, k Harmónii a k Stvoriteľovi.

  Správne pochopená emancipácia má spočívať  v pochopení, že žena, ktorá je silnejšia duševne, má viesť duševne, a muž, ktorý je silnejší telesne, má viesť fyzicky, materiálne a viditeľne. Týmto spôsobom sa majú muži a ženy vzájomne dopĺňať a vytvárať harmóniu. Nikto nemá byť nadradený a nikto podriadený, pretože každý má svoj vlastný okruh pôsobenia. Emancipácia má teda po správnosti znamenať uznanie týchto dvoch druhov pôsobenia, ako úplne rovnocenných.

  Žiaľ, všetko bolo ale skrútené a pokrivené, pretože žena nedokázala oceniť veľkosť svojho daru, ktorý sa jej zdal pre svoju jemnosť, nenápadnosť a neviditeľnosť nedostatočným. Žena pošliapala po svojom poslaní byť spojovacím článkom Svetla a všetko nenápadne usmerňovať k Svetlu. Namiesto toho začala čoraz viacej siahať po viditeľnom, aktívnom, vonkajšom a fyzickom druhu pôsobenia. Čoraz viacej vzrastajúci materializmus začal totiž považovať práve takýto druh pôsobenia za jediný správny a spoločensky potrebný. V tomto zmysle bolo potom prekrútené i chápanie emancipácie. Emancipácia v súčasnosti znamená, že žena má mať právo byť vo všetkom takou, ako je muž. Že jej majú byť dostupné všetky druhy aktívnych mužských činností a povolaní, a že má pracovať a zarábať rovnako, ako muž.

  To skutočné, pravé, ženské a jemné však bolo takýmto pokriveným vnímaním emancipácie pošlapané a diskriminované. A tak sa ideálom modernej emancipovanej ženy stala mužatka, čiže ženská bytosť, vo všetkom sa čo najviac podobajúca mužovi. Toto však nie je emancipácia, ale naopak, jej výsmech! Je to negácia pravého vnútorného založenia ženy a jej pravého pôsobenia. Súčasné chápanie emancipácie je preto čosi, čo vo svojej pomýlenosti nemôže priniesť nič dobrého.

  Žena má byť ženou a muž mužom! Žena sa má realizovať v typických ženských povolaniach a muž zase v typicky mužských povolaniach, pretože každý z nich má k tomu svoje vlastné vnútorné predpoklady a schopnosti.

  Materializmus však bez absolútneho porozumenia túto prirodzenosť úplne prehliada a vytvára niečo absurdného a neprirodzeného. Niečo, čo katastrofálnym spôsobom deformuje vnútornú podstatu žien, ktoré sa snažia byť moderným spôsobom emancipované. Týmto spôsobom totiž strácajú vnútornú oporu samé v sebe a neplnia si svoje pravé ženské poslanie. Ženy hrubnú a šliapu po jemnosti svojich citov a svojej osobnosti. Tým sa čoraz viacej stráca ich schopnosť spájania so silou Svetla, a náš svet sa stáva čoraz viacej materialistickým. Hrubé, materialistické a ateistické ženy rodia a vychovávajú materialistické a ateistické deti, a kvôli tomuto ženskému zlyhaniu sa naša civilizácia stáva čoraz viacej dutou a prázdnou. Stáva sa molochom na hlinených nohách, ktorému chýba pravá vnútorná hodnotová opora.

  Všetko, čo v súčasnosti vytvárame, je preto len povrchové a vonkajškové. Je to mŕtve, pretože je to bez ducha! Je to úboho neplnohodnotné, a preto odsúdené k zániku! K zániku, ktorý na našej planéte postihol už mnohé národy a civilizácie. K zániku, ktorý je prorokovaný aj nášmu modernému svetu. A to všetko preto, že v našom univerze nie je možné dlhodobo prežiť bez spojenia s jemnou, neviditeľnou, ale všetko prenikajúcou a všetko pri živote udržujúcou silou Najvyššieho. To, čo toto spojenie má, prežije a bude prosperovať. To však, čo toto spojenie nemá, bude vystavované neustálym krízovým situáciám a nakoniec dospeje k zániku. Takto jednoducho to funguje.

  No a najposvätnejším poslaním ženského rodu je zabezpečovať toto životodarne spojenie. Poslaním ženského rodu je spájať sa s jemným prúdením sily Božej vo stvorení, a v podpore tejto najvznešenejšej sily viesť všetko jestvujúce k Svetlu, k Výšinám, k Dobru a k Stvoriteľovi.

  Toto dokáže jedine žena! Bez toho, že by musela rečniť, kázať, alebo nejako inak viditeľne pôsobiť. Dokáže to iba svojim tichým a nenápadným osobným vplyvom, ak je spojená so Svetlom. Práve takéto ženy potrebuje náš svet ako soľ! Naopak, súčasné moderné a emancipované ženy sú jeho nešťastím, pretože ho odrezávajú od Svetla, a tým ho smerujú do záhuby.

ooOoo

Jedine nefalšované, najčistejšie ženstvo môže prebudiť a viesť muža k veľkým skutkom! Nič iného!

ABD-RU-SHIN

https://wahrheit7.blogspot.com v spolupráci s M.Š.