Keďže bývam na Orave, nedá mi, aby som nenapísala niečo o našej krásnej prírode. Práve v týchto dňoch dozrievajú čučoriedky, ktoré sú veľmi zdravé pre ľudský organizmus. Ich zber je dosť náročný a treba naozaj dosť trpezlivosti, kým človek nazbiera plnú nádobu. Spoločnosť nám vždy robia vtáčiky-speváčiky a veľmi často aj hady, ktoré sa ukrývajú v tráve a my ich nechtiac vyrušíme. Vďaka Bohu ešte ma ani jeden neuštipol. Sú to naozaj tvory, ktoré sú veľmi plaché a rýchlo unikajú, keď sa k nim niekto priblíži. Pri zbere čučoriedok často zbierame aj liečivé bylinky, predovšetkým materinu dúšku - čaj z nej je výborný hlavne v zimných mesiacoch. No najúžasnejšie sú lesné jahody. Tých je samozrejme menej, ale ich chuť je unikátna! Ďalšie prvenstvo majú pravé dubáky (hríby), ktoré potešia najprv oči a neskôr vo výbornej polievke aj brucho. Veľmi milým prekvapením bolo pre mňa, keď som zbierala minule čučoriedky a rozhrnula som krík čučoriedok - priam v prostriedku sa hrdo vynímal krásny dubák, až mi ho bolo ľúto zobrať.
Po zbere sme veľmi unavení, špinaví (ruky sú od čučoriedok také modré, že trvá aj pár dní, kým sa to dá celkom zmyť). Ale stojí to zato! Nevymenila by som to za žiaden pobyt pri mori.