Ahojte. Vo svojich 27 rokoch som sa rozhodol prvýkrát v živote zaregistrovať sa na nejakom zoznamovacom portáli. Od mojej registrácie uplynul týždeň a ja som zistil, že nie som o nič bližšie tomu pre čo sa sem zaregistroval Prvé dni som pociťoval nadšenie z čohosi nového a mal novú motiváciu a snahu spoznať nových ľudí. No už pár dňoch, výmene niekoľkých desiatok správ a prvom stretnutí som začal uvažovať nad zmazaním konta
Tento blog však nemá byť o mne (respektíve nielen o mne). Nemá to byť forma môjho "denníčka"
Rozhodol som využiť situáciu, že som sa tu ocitol a zamýšľať sa nad vecami spojenými so vzťahmi. Dnes by som sa chcel venovať samotnému zoznamovaniu prostredníctvom "zoznamky". (Či prídu aj ďalšie zamyslenia, ukáže čas a prípadný záujem vás ostatných o ich čítanie a vyjadrovanie sa na dané témy

Nikdy som sa nepovažoval za preborníka v randení (to ani zďaleka). No existuje vôbec niekto taký? Ak áno, kto by to bol? Niekto kto prešiel desiatkami vzťahov, či niekto kto absolvoval stovky schôdzok a oslovovanie a "balenie" žien má už tak v malíčku, že preňho nepredstavuje žiadnu stresovú situáciu a na ženy pôsobí sebavedomo a uvoľnene? (čo ženy mimochodom u chlapa väčšinou oceňujú) Nejaký majster flirtu, ktorý dokáže zaujať obrovské percento žien, vie používať správne slová, zaujať a odlíšiť sa od "konkurencie" (Tieto otázky budem klásť z pohľadu chlapa. Keďže som chlap )
Nemyslím si "Majstrom" randenia by som označil niekoho kto našiel ten správny naplňujúci vyrovnaný vzťah (hoci by bol za celý život iba na jednom, alebo dokonca na žiadnom rande. Aj keď tento scenár nie je úplne pravdepodobný, no je množný). Dôležitá by mala byť kvalita, nie kvantita. To platí aj pre vzťahy a pre tie partnerské by malo platiť zvlášť. (Aj keď na základe showbiznisu a súčasnej kultúry môžme mať opačný pocit)
Každý z nás sa sem prihlásil z nejakého dôvodu. Teraz by možno bol fajn uviesť prečo sme si vybrali práve túto zoznamku. Môžem hovoriť iba za seba. No vybral som si ju práve preto, že by mala existovať určitá pravdepodobnosť, že práve tu dokážem nájsť ľudí s podobnými hodnotami, presvedčením, či pohľadom na život. Zaručené to nie je, no predpoklad tu je Tieto veci sú veľmi dôležité a predstavujú určitý základový kameň, avšak samy o sebe na vytvorenie "romantického" vzťahu nestačia. Je veľmi fajn, že ich máme spoločné (viera v Boha; túžba po vzťahu na celý život; vernosť a mohol by som pokračovať). To nám dáva výhodu oproti iným typom zoznamovacích kanálov. Neprišli sme sem hľadať krátkodobé romániky, úlety, či rýchle uspokojenie (netvrdím, že tu takí nemôžu zablúdiť, no rozprávam vo všeobecnosti). Avšak je to iba akýsi odrazový mostík. Zapadnúť na správne miesto musí ešte mnoho iných vecí.

Ako však vzniká vzťah? Vo všeobecnosti(akýkoľvek)?
Vzniká rôznymi spôsobmi. Či už náhodným stretnutím na ulici, na nejakej akcii, výlete, či tuto napísaním krátkej správy "ahoj". No to nie je až tak dôležité. Toto sú len rôzne spôsoby spoznania sa navzájom a je na nás ako s nimi naložíme. (Aj keď chápem, že na 20tu správu "Ahoj, ako sa mas?" sa človeku odpisuje už s trocha menším nadšením. O tomto "fenoméne" možno nabudúce ) Najdôležitejším atribútom vzťahu je však jeho rozvoj. A vzťah sa buduje naším investovaním. Niektorí investujú peniaze (doslova si kupujú "priateľov", či dokonca životných partnerov/ky) No o toto my záujem nemáme. My by sme mali chcieť investovať svoj čas, svoju snahu, svoj záujem, časť nás samých. Takto budujeme práve vzťahy. Práve putá v rodinách s rodičmi a súrodencami. Pravé kamarátstva. Ozajstné priateľstvá. A takto by sme mal budovať aj lásku, a teda romantický/partnerský vzťah.

Poviete si "Teória je to pekná, avšak čo prax? Ako mi to pomôže nájsť tu pravú/ho?" Práve uvedomením si toho, že vzťah je proces. A uvedomenie si dôležitých vecí. Láska vzniká rôznymi spôsobmi. Uvediem príklady z môjho okolia. Moji rodičia sa prvýkrát v živote stretli v Septembri a v Apríli nasledujúceho roka mali svadbu (Nie, nie preto,že "museli" a mali krásny vyše 42 rokov trvajúci vzťah. (Do otcovej smrti) Opačný príklad je môj bratranec, ktorý svoju manželku poznal vyše 8 rokov ako kamarátku, až po rokoch boli pár a nakoniec sa vzali. Čo to teda dokumentuje? Že láska má veľa ciest. Že čas je tiež iba premenná. Podstatná je úprimnosť, otvorenosť a budovanie priateľstva. Pravá láska má prameniť z priateľstva Priateľstvo si teda dovolím nazvať ďalším stavebným kameňom. Netreba sa báť žiadnych friend-zone. No ani vyššie spomenuté spoločné hodnoty a priateľstvo nestačia k vytvoreniu naplňujúceho "romantického" vzťahu. Potrebná je aj príťažlivosť (intelektuálna aj fyzická). Práve preto je nájsť tu právu/ho tak náročné. Všetci sme ako neokresané diamanty. Niekedy stojí zato snažiť sa hrany dorovnať tak aby do seba zapadali a na vzťahu pracovať. No niekedy, ak sú inputy hneď na začiatku príliš "nekompatibilné" to proste nie je možné. A vtedy je lepšie hľadať ďalej, no netreba sa vzdávať ani nechať znechutiť.

Neuspokojíme s niečim čo nás nenapĺňa. No nežeňme sa ani za dokonalosťou. Nevytvárajme na seba tlak. Nehrňme sa hneď do vážnych partnerských vzťahov. (Začínajme pomaly. Priateľstvom. Krok za krokom.) Nesnívajme o "láske z filmov". Chápem, že každý z nás sníva o niekom výnimočnom a zároveň chce byť niekym výnimočným pre niekoho iného. Avšak niektoré veci sa nedajú uponáhľať. Na dobré sa oplatí počkať.
Buďme k sebe milí. Spoznávajme sa. Budujme priateľstvá. A v jednom takom priateľstve možno raz nájdeme lásku