Priateľ PeterO zomieraní

lazar44

lazar44

15.06.2010 20:00·998 prečítaní·3 komentáre

Späť na blogy
Môj dobrý priateľ, Peter, je zvláštny človek.
Veľa nenahovorí, ale keď niečo povie, musím o tom rozmýšľať aj doma.
Je trochu tajnostkár. Minule padla reč na tému: zomieranie.
Keď začal, sústredene som ho počúval. To každý nerozpráva.
"Zobudil som sa v noci, na šuchotavé ťažké kroky. Blížili sa ...
Zrazu sa ma dotkol. Pocítil som na pleci zvláštny dotyk.  
Mojím telom prešlo chvenie, od hlavy až po päty. Ako vlnenie.
Pozrel som sa na hodiny: 3,46 ráno. Nechápal som, čo sa stalo.
Otočil som sa na druhú stranu a zaspal.
Na druhý deň, prišla sestra."
"Zomrel dedo v nemocnici."
Spýtal som sa: "A o ktorej?"
"Ráno o 3,46"
" To bol on. Už som vedel, že sa prišiel rozlúčiť."
"A to je všetko?" Spýtal som sa.
"Nie" znela jeho odpoveď. "Mal psa Alana.
Ten trávil, jeho voľné chvíle, spolu s ním."
"Domáci zistili, že z času na čas, ten pes utiekol.
Pri návšteve cintorína, ležal pes na  hrobe deda.
Keď ho chvíľu sledovali, prešiel na hrob jeho zaťa,
a potom domov cez pol mesta."
"Zvláštne. Na cintorín ho nik nikdy nevzal.
Ako vedel kde sú hroby?  Ako ich našiel?
Hroby sú dvesto metrov od seba."
Povedal som:
"To ostane záhadou. Zvieratá nie sú už také hlúpe."
Nabudúce, mu naznačím inú tému.
Možno sa dozviem, niečo iné.

Komentáre (3)

laura9 je odhlásený hore

laura9·17.06.2010 11:14

Ja som zase čítala knihu o don Boscovi.
Bol tam jeden príbeh ako mu túlavý pes zachránil život.
Ráno chcel ísť ako každé iné ráno von z domu niečo vybaviť, ale pred dvere si mu ľahol obrovský chlpatý pes a nechcel ho pustiť von. Vtedy mu jeho mama povedala: "Keď už nechceš počúvnuť mňa, počúvni aspoň toho psa!" Don Bosco si vtedy uvedomil, že na tom niečo bude a tak nevyšiel v ten deň z domu. Neskôr sa dozvedel, že práve v tú chvíľu na  neho za rohom číhal vrah s nožom...
Myslím, že veci sa naozaj nedejú náhodne, a niekedy Boh používa na svoje účely aj zvieratká wink

lazar44 je odhlásený hore

lazar44·17.06.2010 18:11

Mal som to šťastie, byť v Turíne, aj vedľa v rodnom dome Boskovcov. V Turíne sme neskôr, po záverečnej, prišli k chrámu.
Nechceli nás doň vpustiť. Ja som sa neudržal a starkému som povedal:
"Neprešli sme takú diaľku, aby nás tu niekto nevpustil." Neviem, či mi rozumel. Otvoril kostol, rozsvietil svetlá a my sme si ho mohli pozrieť, a ja som vtedy vysvetľoval jeden obraz. Ten hovoril o proroctve do budúcna. V tej knihe je to napísané.

Naposledy upravil lazar44 dňa 2010-06-21 11:09 GMT

lazar44 je odhlásený hore

lazar44·21.06.2010 19:42

Kolega mi povedal o spolužiakoch svojej dcéry.
Boli v Alpách. Posledný deň sa chystali na túru. Jednému z nich prišlo večer pred túrou nevoľno.
Ráno vyprevadil spolužiakov.
Posledný krát. Zasiahol ich blesk. Obaja zomreli. Unikol istej smrti. Šiel na duchovné cvičenie. Každý rok na to výročie, idú na to miesto a modlia sa za nich. Ak uniknete istej smrti, zmení sa aj váš život,
jeho hĺbka prežívania,
aj uhol pohľadu.