hore
lazar44·17.06.2010 18:11
Mal som to šťastie, byť v Turíne, aj vedľa v rodnom dome Boskovcov. V Turíne sme neskôr, po záverečnej, prišli k chrámu.
Nechceli nás doň vpustiť. Ja som sa neudržal a starkému som povedal:
"Neprešli sme takú diaľku, aby nás tu niekto nevpustil." Neviem, či mi rozumel. Otvoril kostol, rozsvietil svetlá a my sme si ho mohli pozrieť, a ja som vtedy vysvetľoval jeden obraz. Ten hovoril o proroctve do budúcna. V tej knihe je to napísané.
Naposledy upravil lazar44 dňa 2010-06-21 11:09 GMT
hore
lazar44·21.06.2010 19:42
Kolega mi povedal o spolužiakoch svojej dcéry.
Boli v Alpách. Posledný deň sa chystali na túru. Jednému z nich prišlo večer pred túrou nevoľno.
Ráno vyprevadil spolužiakov.
Posledný krát. Zasiahol ich blesk. Obaja zomreli. Unikol istej smrti. Šiel na duchovné cvičenie. Každý rok na to výročie, idú na to miesto a modlia sa za nich. Ak uniknete istej smrti, zmení sa aj váš život,
jeho hĺbka prežívania,
aj uhol pohľadu.
laura9·17.06.2010 11:14
Ja som zase čítala knihu o don Boscovi.
Bol tam jeden príbeh ako mu túlavý pes zachránil život.
Ráno chcel ísť ako každé iné ráno von z domu niečo vybaviť, ale pred dvere si mu ľahol obrovský chlpatý pes a nechcel ho pustiť von. Vtedy mu jeho mama povedala: "Keď už nechceš počúvnuť mňa, počúvni aspoň toho psa!" Don Bosco si vtedy uvedomil, že na tom niečo bude a tak nevyšiel v ten deň z domu. Neskôr sa dozvedel, že práve v tú chvíľu na neho za rohom číhal vrah s nožom...
Myslím, že veci sa naozaj nedejú náhodne, a niekedy Boh používa na svoje účely aj zvieratká