Ako každý rok ani tento nás neobchádza obdobie ozdobených hrobov, ktoré sú posiate množstvom vencov, kvetov a veľkým počtom malých svetielok ukazujúcich cestu. A v neposlednom rade tichou modlitbou za našich najdrahších, ktorí nás už predišli do večnosti, s ktorými ako dúfame sa ešte stretneme Hore. Dušičky.
Tento čas nepatrí len všetkým svätým alebo našim milým zosnulým, ktorí už nie sú medzi nami a držia nám miesto tam Hore. Blížiaci sa druhý November patrí aj tým, ktorých hlas nikdy nebol vypočutý, hlas najmenších, ktorým nebolo dovolené narodiť sa. Nechcené, neprijaté, neočakávané, nepotrebné, príliš skoro počaté ? Možno na dieťa nebol čas, peniaze alebo to boli iné priority ? Kariéra ? Škola ? Nech je dôvod na nenarodené dieťa akýkoľvek,  druhý November patrí aj tým deťom, ktoré mohli byť chcené, milované, očakávané, ale nebolo im dovolené prísť na tento svet z dôvodov zdravotných alebo srdcom nepochopených. Tento deň patrí aspoň malej spomienke, zapálenej sviečke či tichej modlitbe za najbezbrannejšie osôbky spoločnosti. Teda nech  tieto dni nesprevádza len obzeranie toho, kto má ako vyzdobený hrob, kde horí koľko sviečok, ale najmä tichou modlitbou a spomienkou na všetkých svätých, našich najdrahších, ale aj deti, ktorým nebolo dovolené narodiť sa......