Znova je tu ten zvláštny čas spomienok popretkávaných tichou modlitbou, čas ukrytých sĺz, ale tiež čas radostnej nádeje na opätovné stretnutie vo "vlasti blaha, svetla a pokoja". Čas, kedy máme mimoriadnu príležitosť pomôcť tým, ktorí nás predišli do večnosti, či už našim blízkym alebo úplne neznámym. Osem dní modlitieb a obiet za duše trpiace odlúčenosťou od večnej Lásky. Všetci máme tú možnosť, obetovať niečo zo svojho, využime ju.
Ak môžete, zájdite v tieto dni na cintorín, aj vy, ktorí tam ešte nemáte nikoho blízkeho, a tichou modlitbou majte účasť na tomto veľkolepom diele pomoci, ktoré nám ponúka Cirkev. Zájdite tiež do chrámu, aby ste účasťou na svätej omši a prijímaním Najsvätejšej Sviatosti boli nápomocní nejakej duši prejsť z trápenia do večnej radosti. Pokúste sa prežiť tieto dni v tichu, rozjímaní, v snahe o svätosť. Týchto osem milostivých dní premieňa duše i srdcia.
Pre tých, ktorí majú v srdci smútok zo straty svojich blízkych, nám svätý Augustín zanechal Modlitbu zosnulých (z knihy kardinála Roberta Saraha, Sila ticha):
,,Keby si len poznal Boží dar a vedel, čo je nebo. Keby si už na zemi mohol počúvať spev anjelov a vidieť ma uprostred nich. Keby si videl večné obzory a polia, nové chodníky, po ktorých kráčam! Keby si len na jediný okamih mohol tak ako ja kontemplovať krásu, pri ktorej bledne všetka ostatná krása. Lež ty si ma spoznal a zamiloval si si ma v krajine tieňov, nemohol si ma uvidieť ani milovať v krajine večnej pravdy! Ver mi, že keď príde smrť a prelomí tvoje putá, tak ako prelomila tie, ktoré spútavali mňa, a keď nadíde deň, ktorý určil a pozná len Boh, tvoja duša príde do neba, kam ju moja predišla, znova ma uvidíš a rozpoznáš moju očistenú lásku. Bohu by sa nepáčilo, keby som sa, vstupujúc do šťastnejšieho života, spreneveril spomienkam a radostiam svojho predchádzajúceho života a miloval menej. A tak ma znova uvidíš, ako som premenený vytržením a šťastím a už ma nečaká smrť, ale krok za krokom spolu s tebou napredujem po nových cestách svetla a života. Ak ma miluješ, neplač a utri si slzy.“
Posledné komentáre 
Pridaj
OSEM MILOSTIVYCH DNIOSEM MILOSTIVYCH DNI
Komentáre (9)
hore
solaris·31.10.2026 11:22
Ak Ježiš hovoril o odpustení, milosrdenstve, súde a večnom živote, ale nikdy priamo nepomenoval očistec, na základe čoho môžeme tvrdiť, že je nevyhnutnou súčasťou života po smrti?
hore
janjan·31.10.2026 16:26
Na základe viery a učenia Cirkvi. A ako vieme, tá je vernou strážkyňou a hlásateľkou pravdy o Bohu.
V Písme je dostatok podkladov na to, aby bola evidentná existencia očistca.
A očistec nie je "nevyhnutnou súčasťou života po smrti". Každý z nás je povolaný žiť tak, aby sme prišli priamo do neba, na to nás Stvoriteľ povolal k životu na Zemi. Nevyhnutnosť nášho pobytu v očistci znamená, že sme Boha nedostatočne milovali.
hore
solaris·31.10.2026 18:53
S tvojou interpretáciou mám len ten problém, že ak by to tak bolo tak by si Boh vynucoval lásku skrze trest zatratenia v horúcom pekle. “Miluj ma lebo inak…” to mi nepríde hodné Boha. Skôr človeka.
Boh nie je urážlivý vládca, ktorý trestá ľudí za to, že netrafili to správne náboženstvo alebo mali pochybnosti. Ale za to, ak vedome a definitívne odmietol dobro, spravodlivosť a lásku vo svojom živote.
hore
richard768_·31.10.2026 19:32
Solaris:
Boh nie je urážlivý vládca, ktorý trestá ľudí za to, že netrafili to správne náboženstvo alebo mali pochybnosti.Podľa toho, ktorý Boh. Starozákonný áno - pozri Exodus 20,1-6.
A čo sa týka očistca, neviem teraz potvrdiť ani vyvrátiť, či sa niekde spomína v Biblii, či sa napríklad o ňom zmieňuje Kristus. Nemusel sa zmieňovať o všetkom, čo existuje. Je ale zjavné, že málokomu sa podarí opustiť telo v stave dokonalej harmónie duše a odpútanosti od všetkého pozemského. Tak potom čiste logicky musí tento nesúlad niekde poriešiť, lebo žiaden duševný sklon sa nemôže len tak stratiť sám od seba.
hore
janjan·31.10.2026 19:48
Boh si nevynucuje lásku. Človek si môže slobodne vybrať, či chce byť s ním počas života, a dosiahne nakoniec večné prebývanie v jeho láske. Alebo si slobodne vyberie život bez Boha, a dosiahne nakoniec večné prebývanie mimo jeho lásky. V oboch prípadoch dá Boh človeku nakoniec to, po čom jeho srdce túži. Ale život bez Boha, úplné odlúčenie od jeho lásky, je to najhoršie utrpenie, je to peklo.
hore
solaris·31.10.2026 20:44
… najväčšou tragédiou a paradoxom praktického kresťanstva je to keď sa z viery stane len prázdny rituál, divadlo a „zlaté pozlátko“ pod ktorým chýba skutočný človek
Ak si otvoríš Evanjelium zistíte, že Ježiš Kristus nemal najväčšie konflikty s hriešnikmi, neveriacimi či ateistami. Najviac bojoval s farizejmi …vtedajšími náboženskými elitami. Boli to ľudia, ktorí dokonale ovládali náboženské pravidlá, postili sa, nahlas sa modlili, dávali milodary, ale ich srdcia boli plné pýchy, zášti a sebectva. Ježiš ich doslova nazval „obielenými hrobmi“ – zvonku pekní, zvnútra mŕtvi.
Boh nepotrebuje naše modlitby na to, aby bol väčší. Potrebujú ich ľudia okolo nás vo forme našich skutkov.
hore
janjan·31.10.2026 23:07
Takto to nefunguje, skutky, skutky, skutky ... To je tá dnešná mentalita - všetko zamerané na človeka. A Boh na poslednom mieste, ak vôbec je na nejakom.
Na to, aby človek mohol rozdávať, musí najprv načerpať.
hore
solaris·01.11.2026 07:31
Skutočná viera v Boha sa musí nejako prejaviť v živote človeka. Načerpávať z Boha je dôležité, ale ak sa to čo načerpáme nepremieta do lásky, pokory, odpustenia a vzťahu k blížnym. Načo to celé je? Veď aj Jakub píše, že viera bez skutkov je mŕtva. Nejde o to, že skutkami nahrádzame Boha …ale že nimi dokazujeme či naša viera skutočne žije.
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
janjan·30.10.2026 22:13
Znova je tu začiatok novembra a nová možnosť vykonať niečo dobré pre tých, ktorí nás predišli do večnosti. Ak môžete, pripojte sa k modlitbám Cirkvi za duše v očistci.
Pre Košičanov, ktorí chú zažiť niečo výnimočné, je tu aj ponuka Mozartovho Requiem 1. a 2. 11. A taktiež slávnostná svätá omša 15.11. na sviatok svätej Alžbety, na ktorej sa bulou pápeža Leva XIV vrátime o 600 rokov späť do histórie.