Ahojte priatelia,
Tak je to opäť tu, je štvrtková noc a ja už akosi tradične sedím v nočnom vlaku. Oproti mne sedí milý starší pán s plechovkou piva v ruke. Uznávam, po týždni práce a trošku uponáhľaný z MHD mu trošku to pivko aj závidím Ale len v dobrom samozrejme.

Rozhodol som sa Vám opäť prihovoriť v túto netradičnú hodinu z tohto netradičného miesta. Prečo ? Akosi sa mi to zapáčilo. Ľudia chodia po vozni hore dole, pán s pivkom oproti ktorého som už spomínal, či ten mladík na vedľajších sedadlách, ktorý má pustenú hudbu cez slúchadlá. Sem - tam sa ozve: „prepáčte prosím, ja tu mám miestenku“ a ja sa len bojím, aby takáto veta dnes nezaznela aj smerom ku mne Áno, často cestujem bez miestenky, je to taký trošku adrenalín

Ale teraz k tomu podstatnému a teda blogu ktorým sa Vám chcem aj dnes prihovoriť. V minulej „časti“ som písal  o „škandalóznaj láske nášho Boha“ a dnes by som chcel opäť na tieto slová nadviazať. Písal som o tom, ako veľa krát my kresťania máme problém prijať a konať – žiť v tejto Láske. Ak si pozrieme písmo, dočítame sa, že s Láskou ktorú prezentoval Ježíš mal v tej dobe „problém“ hlavne židovský národ.

O tejto skutočnosti nás presvedčí aj dnešný príbeh, príbeh keď židia nevedeli uveriť vlastným očiam a ušiam. Keď Boh začal židom hovoriť o láske, no oni nepočuli a nechceli o nej počuť. Oni netúžili po Láske, po Bohu – túžili po majetkoch a služobníctve, túžili po pýche a nadčlovečenstvu, túžili po materiálnom bohatstve. No my vieme, že takýto náš Boh nie je.

Predstavme si teda dnešný príbeh, príbeh v ktorom Ježíš spraví jedno fópa za druhým.

(Ježíš) Prišiel aj do Nazareta kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok."Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli." Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: "Vari to nie je Jozefov syn?" On im vravel: "Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti." A dodal: "Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman." Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. (Lk 4, 16 - 2

Hneď na začiatku čítame, že Ježíš už tradične vchádza do synagógy. My vieme, že Ježíš sa nezvykol v synagóge modliť, ale chodieval tam preto aby učil. Učil, znamená, že vysvetľoval písmo – starý zákon. Tak tomu bolo aj tentokrát
Tu ale veta ešte nekončí a píše sa „tu Ježíš vstal aby čítal“. Na tomto mieste nastáva prvý problém – prvé fópa. V synagóge platí pravidlo, že k čítaniu z písma sa pozýva. My však nečítame, že Ježiša pozvali prečítať z písma ale, že vstal a šiel. Predstavte si tú situáciu. V kostole si niekto dohodne, že prečíta prvé čítanie, no na omši sa postaví niekto z lavice a predbehne ho. No čo s ním ? Nuž, už keď tam stojí – tak nech číta.

Ďalej text hovorí, že mu podali knihu proroka Izaiáša. „Keď knihu rozvinul ->našiel miesta <- kde bolo napísané„ – Druhý prúser. Z nášho prekladu to síce tak nevyzerá, no niektorí teológovia tvrdia, že Ježíš tieto miesta nenašiel náhodne – on tieto riadky zámerne hľadal (až ich našiel).  Teraz opäť tá situácia – prišiel čítať a nikto ho nevolal, podali mu zvitok s knihou proroka Izaiáša a on v nej začal hľadať až „našiel miesta“ s textom ktoré chcel prečítať. V synagóge opäť tak ako u nás, vopred sa nastavuje čo sa bude čítať. Stačilo aby „lektor“ prišiel, roztiahol zvitok a od označenej časti začal čítať čítanie určené na daný deň. No Ježíš opäť porušuje pravidlá a začína hľadať. Po tom ako nájde čo hľadal, začína čítať. „"Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok." Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho.“ Tretí prúser. Čo sa stalo ? Ježíš nedočítal stať , sekol vetu v polovici , zvinul zvitok , vrátil ho a sadol si. „Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho“. Tu si ja predstavujem ako všetci v synagóge vypleštene pozerajú na Ježíša a nechápu čo sa deje.
Robíš si z nás srandu ? Alebo to myslíš vážne ? Ideš čítať a nikto ťa nevolá – potom začneš čítať niečo úplne iné ako máš - no ani to nedočítaš ale sekneš to v polovici a potom si sadneš akoby sa nechumelilo. To naozaj ?

Prečo to Ježíš robí ? Predtým ako si to povieme pokračujme v čítaní.
Oči všetkých prítomných sú teda nalepené na Ježišovi, keď ten povie. "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli." A toto židov rozčúlilo najviac. Čo si to dovoľuje ten človek ? Čítame: „všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst“.  Všetci mu prisviedčali znamená – všetci mu oponovali. Čo to hovoríš blázon ? Ako sa splnilo písmo, to nie je pravda. Čo si to dovoľuješ ? Toto sa splní až príde Mesiáš a splní sa to tak ako je to napísané a nie tak, ako si to ty prečítal. Ďalej sa píše, kedy sa toto splní. A „divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst“. Prečo sa divili týmto milým slovám ? Práve preto, že Ježíš sekol toto čítanie v polovici.

Otvorme si teraz spolu knihu proroka Izaiáša a nájdime si text ktorý Ježíš číta v synagóge:

„Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie.
Ohlásiť rok Pánovej milosti --- a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených,
aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha. I budú sa volať Duby spravodlivosti, Štep Pána na ozdobu. Vybudujú odveké sutiny, zrúcaniny predkov postavia, obnovia spustošené mestá, trosky od pokolenia do pokolenia. I vstanú cudzinci, budú pásť vaše stáda, cudzí synovia vám budú roľníkmi a vinohradníkmi.“ (Iz 61, 1-5...)

Čo teda Ježíš vynechal ? To, čo nemalo nič spoločné s Láskou. Toto pobúrilo židov, na toto čakali. No, nó čítaj , čítaj , teraz to príde - to podstatné. Pomsta, potešenie smutného Izraela, cudzinci ktorí budú pracovať na naších statkoch a my budeme pánmi nad nimi. Takto podľa nich mal vyzerať príchod Mesiáša a splnenie písma.
Preto čítame, že sa divili milým slovám ktoré vychádzali z jeho úst. On z písma vytiahol to, čo bolo Božie a nechal to, čo nepochádzalo od Boha. Povedal – toto nebude ! Predstavme si teraz toho chudáka žida, celý život čaká na príchod Mesiáša – ale nie preto, že príde Mesiáš, ale preto, že konečne mu niečo kápne, konečne bude mať majetky , konečne všetci uvidia, že on pochádza z „vyvoleného národa Izraelského“ , uvidia, že on je niečo viac. A tu zrazu príde do synagógy akýsi  človek a povie – nie, toto nebude ! Boh je láska – ber alebo nechaj tak.
A čo viac ? Aby Ježíš dokázal Lásku Boha k všetkému stvorenstvu, nie len k Izraelu ukazuje, že koná aj mimo neho. Hovorí: „Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone (Pohanke). A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.(generál nepriateľského vojska – Sýria)." Teda ukazuje, že Boh je činný aj mimo „vyvolený“ Izrael, že Boh miluje všetkých, lebo ako sme si povedali, všetci sme jeho deti. On nepreberá, miluje všetkých, všetkým uteká naproti.
No „keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev.“ Vidíte to priatelia ? Ako krásne nám to sedí s minulým blogom. Tu sa ukáže tvoja viera, či miluješ alebo nemiluješ svojho blížneho. Milovali tí chlapi čo boli v synagóge s Ježíšom ? Nemilovali – zachvátil ich hnev po týchto slovách. Nechceli počuť tieto slová, boli im proti srsti, takto si oni Mesiášske dni nepredstavovali a o takéto ani nemali záujem.  Prv to boli teda slová lásky a potom slová, že nie sú len oni vyvolení, lebo pre Boha sme vyvolení všetci, všetci do jedného. Aj ja a moji nepriatelia a neprajníci, aj ty a tvoji nepriatelia a neprajníci.

Tu si dovolím poukázať na skutočnosť, že práve u nás Kresťanov sa to stáva. Stáva sa presne to, čo sa stalo tým chudákom židom. Myslíme si, že sme vyvolení a že máme patent na spásu. Myslíme si, že Boh koná len pri nás a ostatní sú odpísaní. To ale nie je pravda, Boh koná vo všetkých - vo všetkých svojich deťoch. Koná vo mne, v Tebe v tom jehovistovi ktorý nám zaklopal na dvere, koná aj v tej predavačke z obchodu a robotníkovi ktorý dnes kopal jamu. Lebo Všetci sme jeho deti.

Ježišu dôverujem v Teba !

Dúfam, že ani tieto riadky neurazili nikoho z Vás priatelia Ak máte nejaké výhrady, chcete niečo doplniť či podeliť sa so svojím postrehom, kľudne píšte do komentárov alebo do osobnej správy - vždy ma to veľmi poteší

Na záver – Sú 2 hodiny po polnoci a dnes slávime sviatok Sedembolestnej Panny Márie – Patrónky Slovenska. K tomuto sviatku Vám vyprosujem veľa Božích milostí a modlím sa za Vás +