Ráno na chodníku,
plnom tichého vzlyku,
spadli kvapky dažďa len
po tvári bezmennej.
Kvapky...
Bože, sprav ju šťastnou.
Obdar láskou krásnou,
umy vodou vlažnou
tvár tej kamennej
krásy.
Ticho hľadí,
nevie si rady.
Vstane a odíde
do diaľky ďalekej.
Bože, sprav ju šťastnou.
Nenechaj ju odísť,
veď stvoril si srdce jej,
nedovoľ skľúčenej,
opustiť Ťa navždy.
laura9·24.05.2010 03:59
Hej prečo by som to mala vymazávať? veď to je náhodou zaujímavý postreh, že kvapky liečia
možno na tom niečo aj bude...
A náhodou, ja som vôbec rada, keď si niekto tie moje výplesky aj prečíta