marian123·30.07.2017 05:44

Poznam podobný pocit.
Bolo to veľké pokušenie. Kde je Cirkev? Kde je Boh? Pri mne, ale nevidel som to vtedy.

Naposledy upravil marian123 dňa 2017-07-30 06:46 GMT

lazar44·06.08.2017 07:16

Otázka, prečo to (či je "to" už čokoľvek) niektorí ľudia "majú", keď mnoho iných to nemá, alebo sa dokonca tomu bránia,
alebo to deformujú, sa zaoberali ľudia tak rozdielni ako Jean Piaget, Lawrwnse Kohlberg, Abraham Maslow, James Fowler,
Clare Grave a Ken Wilber. Ich závery nám pripomínajú postreh Tomáša Akvinského, ktorý napísal: "Čokoľvek človek vnútorne
dostane, dostane podľa toho, ako je sám duševne uspôsobený."
Jednoducho povedané, čokoľvek sa učíte alebo čokoľvek sa dozvedáte, bude priate na najmenej ôsmych až desiatich
úrovniach podľa vnútornej, psychologickej a duchovnej zrelosti poslucháča. Ľudia na prvej úrovni pristupujú k Biblii,
sviatostiam, kňazstvu, duchovnému vedeniu, enneagramu alebo čomukoľvek inému, čo sa im ponúka, nesprávne.
Ľudia zo siedmej až deviatej úrovne vyrobia kvalitnú limonádu aj z kyslých alebo nezrelých citrónov /aj keď nie zadarmo/.
Obhajovať učenie cirkvi alebo propagovať Bibliu a predpokladať, že ľudia vedia všetko podstatné, akonáhle sa na tom dohodnú,
je málo. Môžete napríklad jednoducho súhlasiť s katolíckou vierou s reálnou prítomnosť Ježiša v eucharistii, a byť pritom
celkom neschopní byť sami duchom prítomní - nemáte teda žiadnu vnútornú skúsenosť a neprešli ste žiadnou vnútornou premenu.  
To isté učenie sa môže zmanipulovať či zneužiť s cieľom posilniť vlastné ego a ovládať druhých. O niečom takom pravdepodobne
Ježiš hovorí, keď v kázni na hore cituje Izaiáša /Iz 29,13/:  

 

   "Pretože sa mi tento ľud chce stať blízkym iba svojimi ústami
      a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa
      a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom,"



Tu je môj pokus o zostavenie stupnice vývoja, vychádzajúci z mnohých vývojových schém, ktoré som preštudoval.
Podľa mojich  skúseností prechádzame deviatimi úrovňami. /Nezabudnite, že ide len o učebnú pomôcku;
skutočný život je omnoho zložitejší./

  1. Som moje telo a môj sebaobraz.

Prevláda potreba bezpečia, istoty a obranných mechanizmov. Dualistické/polarizované myslenie.

  2. Som moje vonkajšie chovanie.

Potreba vyzerať navonok dobre a skrývať všetko nepriateľné pred druhými; robím to tak dobre, že nakoniec všetko
skrývané zostane skryté aj pred mnou samotným. Takýto postoj k vlastnému tieňu je bežný medzi konzervatívnymi ľuďmi.

  3. Som moje myšlienky/pocity.

Rozvoj intelektu a vôle skvalitniť myseľ a citový život aj snaha o ich skrývanie pred druhými. Nakoniec si ani ja sám
neuvedomujem ich sústredenie na seba a temnú povahu. Vzdelanie ako náhrada vnútornej zmeny je veľmi rozšírená medzi
liberálmi a vzdelanými ľuďmi. Toto štádium väčšinou opustíme po niejakom veľkom neúspechu, otrase alebo ponížení.

  4. Som moja vnútorná intuícia a poznanie pociťované mojim telom.


Toto je tak prelomové, informatívne a užitočné štádium, že mnohí sa na tejto úrovni nešťastne zaseknú.
Smerujú k individualizmu a sústredia sa na seba. Vnútorná práca sa stáva náhradou skutočného stretnutia s niečim iným.

  5. Som moje tieňové ja.

Temná noc. Keď čelím svojej surovej, neprikrášlenej, necivilizovanej podobe, moja vlastná slabosť ma zrazí na kolená.
Ak sa mi nedostane vedenie, milosť, a ak sa nemodlím, väčšinou skĺznem do niektorého predchádzajúceho štádia.
Rozhodujúci je tu čas.

  6. Som prázdny a bezmocný.

"Božia čakáreň". Temer každý pokus o záchranu vlastného ja pomocou povzneseného chovania, kvalitných psychologických metód,
pozitívnej duševnej orientácie alebo vrúcnej zbožnosti povedie k regresii. Môžete iba čakať a prosiť a dôverovať.
Tu sa učíte viere a zisťujete, že temnota je oveľa lepší učiteľ. Boh sa stane reálnym.

  7. Som omnoho viac, ako som si myslel.

Smrť nepravého ja a zrodenie pravého ja. Avšak pretože ešte nie ste doma, bude vám to najskôr pripadať ako prázdnota,
aj keď nádherná prázdnota. "Noc žiarivá", ako to nazýval Jan od Kríža.

  8. "Já a Otec sme jedno"

/Jn 10,30/
Odteraz existuje len Boh, alebo ako to hovorí Tereza: "Poznávam Boha v sebe a seba v Bohu."
Všetko ostatné vnímam iba ako vlastníctvo pominuteľného ega a nepotrebujem to chrániť, zviditelniť či komukoľvek dokazovať.

  9. Som ten, ktorý som -

"jednoducho ja". Ja bez príkras; byť človekom stačí. Bez kozmetických úprav sa zaobídeme.  Je to tá najradikálnejšia
kritika náboženstva, pretože teraz viete, že náboženstvo je iba prst ukazujúci na mesiac, nie však mesiac samotný.
Vôbec nepotrebujem, aby som budil nejaký dojem, dôležité je, kto skutočne som. Celkové odpútanie sa od svojho sebaobrazu,
žijete teraz Božiu predstavu o sebe samom, ktorá zahŕňa a s láskou prijíma dobré aj zlé. Pokoj a sloboda svätých.
Úplná nedualita.

Je veľmi dôležité dosiahnuť to, aby sa ľudia stále prehlbovali vo viere, lebo vieme, že tak dostanú všetky potrebné
informácie a získajú skúsenosti primerané svojej úrovni.

Prevzaté
Nahá prítomnosť
voľný preklad

jeanledius·06.08.2017 09:03

Nemám rád zameranie čisto na seba.