Poďakovanie...

Týmito riadkami chceme vzdať chválu nášmu Pánovi za jeho požehnanie aj sa poďakovať ľuďom, ktorí stoja za Zoznamkom. S vďakou Peťa a Ľubino.

V piesni, ktorú sme si vybrali pre náš prvý tanec sa spieva: čakal som na tento okamih tak dlho.... a verte, čakali sme, už dávno nemáme dvadsať ani ... A tak sa chceme dnes poďakovať Pánovi za to, ako to všetko perfektne zariadil a vás, ktorí hľadáte chceme povzbudiť, že sa to dá... aj keď začiatky nie sú vždy ideálne...

Spoznali sme sa tu. Keď som sa sem pred rokom prihlásila, nemala som veľké očakávania, nebola som tu prvýkrát... S odstupom som prečkala prvotný záujem, poznáte to, ako sa všetci, ktorí sú tu dlhšie, vždy potešia niekomu novému... po prvotnom záujme a mojej selekcii, ostalo pár chlapov, s ktorými sa síce dobre písalo, ale z môjho pohľadu (ženského) im chýbala taká odvaha a iskra prekročiť svoje zabehnuté koľaje... a skutočná túžba ísť do niečoho nového, ponúknuť seba... (a možno to bolo tým, že som nebola pre nich tá pravá). V októbri minulého roku som sem zo zvedavosti zavesila novú fotku – pekne učesaná a nalíčená – a čakala, čo to spraví... riskla som to. V ten deň, mi prvýkrát napísal... jednoducho (dnes viem, že tak od srdca), že sa normálne zaľúbil do fotky (až časom som zistila, že to myslel úplne vážne)... ja na to, že fajn, to je neškodné... po viac ako týždni sa opäť ozval a začali sme sa postupne spoznávať, bola som naklonená stretnutiu, lepšie raz vidieť (stretnúť sa) ako stokrát čítať správy... malo to však jeden háčik – bol dočasne v UK už 12 rokov  Kým sme sa stretli, došlo aj k nedorozumeniam pri písaní, a problémy nedali na seba čakať...čo vám poviem, riešte problémy cez maily s človekom, ktorého poznáte sotva mesiac... avšak zabojovali sme o seba, vysvetlili sme si, kto-čo-ako myslel/vnímal... Dnes sa smejeme, že naša prvá hádka, bola ešte pred naším prvým rande... mala význam, ukázali sa charaktery, ako kto rieši problémy, či zdrhne, či vypočuje, či...  Nakoniec nás to celé posilnilo a mali sme k sebe ešte bližšie... Po šiestich týždňoch písania sme sa konečne stretli. Stretnutie sa zmenilo na prvé rande a utvrdilo nás v tom, že chceme budovať náš vzťah...(Toto musím povedať, kvôli nášmu stretnutiu priletel na Slovensko, to je tá odvaha, o ktorej som písala, vyjsť zo svojej ulity...) A tak sme začali randiť na diaľku cez messenger, často to bolo možné až okolo polnoci plus časový posun... Skutočne sa to dá, boli sme síce navonok ukrátení o fyzickú blízkosť, občas unavení, ale vzájomné rozhovory, obeta upevňovali a budovali náš vzťah... Pokračovanie nášho príbehu sa vám možno bude zdať uletené, ale ak viete, že Pán kráča s vami, že ste stretli skutočnú lásku, dá to logiku... na druhom stretnutí sme sa zasnúbili a v júli tohto roku si povieme áno...

Že nás čaká veľa zmien, že je to uletené, že existuje xyz dôvodov prečo nie? Zvážili sme, sme však rozhodnutí kráčať spolu s Pánom a žiť každý deň záväzok, manželstvo... učiť sa, meniť svoj zaužívaný spôsob života, ... meníme komfort a pohodlie ja za my...

Naša pieseň pokračuje ďalej slovami: celé dni som sa modlil, chránil som lásku vo svojom vnútri... s týmto prsteňom ti dávam všetko... ďakujem Bohu za dar, ktorý nám dal, za lásku a dávam všetky svoje dni...  Prajeme vám, aby ste našli práve takúto lásku, a kým na ňu budete čakať, dovoľte Pánovi, aby pripravil vaše srdce, aby bolo schopné milovať...