Keď počujem túto vetu, tak mi krv kypí v žilách. Naozaj. A od samého bodu varu neviem, či sa smiať, či plakať, či kričať. Koľko krát som ju počula, od puberty hádam x-krát. A stále mám taký nepreniknuteľný pocit, že to hovoria ľudia, ktorí možno boli vedení ako veriaci, sobášia (alebo budú) sa v kostole, aj ratolesti dajú pokrstiť. Ale..a teraz to podstatné ale...,
...nechcú žiť podľa Božích pravidiel. Sú príliš pohodlní. Načo chodiť do kostola? Veď pomodliť sa môžem aj doma – Boh je predsa všade. Áno moji milí, ale v kostole je Bohostánok, Boží príbytok, Boží domov. A Boh je doma. Ježiš, Syn Otca je doma – fyzicky. Môžeme k nemu ísť, pozýva nás stretnúť sa s ním a porozprávať face-to-face, prijať ho do svojho srdca. Veď je to najúžasnejšia príležitosť akú nám Boh dáva. A je to prostredníctvom tej Cirkvi, tej Učiteľky, v ktorú neveríme, nechceme veriť, ba na ktorú nadávame.
Predstavme si taký krátkozraký pohľad. U ľudí, ktorí žijú touto svojou vetou je to tak: pri slove Cirkev si predstavia čo? No kňazov. Možno pápeža. A už začnú nadávať: „kňazi nič nerobia, len berú peniaze, a kam idú všetky tie peniaze, čo berú v kostole? A čo urobila Cirkev v minulosti?“ V prvom rade je kňaz Ježišov apoštol, máme si ho vážiť nech je akýkoľvek. Musíme si uvedomiť, že kňaz však nie je Boh, je to človek, a tiež ako my všetci, môže urobiť v živote chyby. „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí (...) kameň.“ (Jn 8,7) V druhom rade, aj kňazi musia žiť, dokonca aj jesť. Kto by to povedal. A na čo idú peniaze, ktoré berú v kostole? To by naši milí „v Cirkev neveriaci“ vedeli, keby chodili do kostola. V neposlednom rade je Cirkev Božsko-ľudská ustanovizeň. Teda omylná. Za svoje minulé hriechy ako Križiacke výpravy sa Cirkev veľa krát ospravedlnila. Ale to, koľkým ľudom pomohla a zachránila ich – nielen v tomto živote, ale hlavne zachránila ich pre večný život – to už nevidíme?
Mám pocit (môj subjektívny), že sú to ľudia (alebo im podobní), ktorí čítajú kentus ako je „Novučký čas“. Tam veľmi radi a s veľkou vášňou hovoria o Cirkvi, o kňazoch. Škoda, že v tom zlom, poväčšine nepravdivom slova zmysle. Najhoršie na tom je, že škodu, ktorú spáchajú, už nenapravia – veď, kto by si to kupoval, keby to nebol ďalší „bullshit boom“. Otras, pardon, ale z týchto médií je mi na grc.
Nezabudnem, ako sa spustila vlna kritiky proti Františkovi, keď bol na Lesbose. Jasné. Dajte si to do gúgla a vyskočia vám všetky bulvárne noviny. Viete, ako sa zvyšuje najviac sledovanosť a organický „ríč“ – hnevom. Všetci komentujú, hejtujú ako zmyslov zbavení. Teraz to nehovorím s zlosťou, ale s ľútosťou. Je mi ich ľúto, a hlavne jediné, čo ostáva je modliť sa za nich a snaha o zmenu ich myslenia. A čo teda František? Šiel iba podľa Ježišovho príkladu. Pokorne, v službe druhým. Keby sme sa všetci správali podľa Ježišovho príkladu, nikto by nemusel nikam utekať, ani nič naprávať.
Táto téma, o ktorej píšem ma najviac vedela rozvášniť pri poháriku. Nie som kresťanom, na ktorého môže byť Boh hrdý, ale možno moja pokora a snaha to zlepšia. Snaha o zmenu myslenia, života, snaha o túžbu po modlitbe, po živote s Bohom – a vtedy, keď sa môj život možno bude (s Jeho pomocou a milosťou) meniť k väčšej a väčšej páčivosti Boha, budem vedieť aká je správna odpoveď, pre ľudí, ktorí vyslovia vetu: Verím v Boha, ale v Cirkev nie. Možno ju budem vedieť, až po tomto „predživote“. Nateraz však moja reakcia znie:
My, všetci pokrstení ľudia tvoríme obrovskú Matku Cirkev. Kňazi, rehoľníci, a rehoľníčky sú špička ľadovca. Tá špička, ktorá nás vedie cestou k Bohu. No 90% sa nachádza pod povrchom. Cirkev tvorí každý jeden pokrstený človek. A Cirkev bude taká, ako sa ja a ty budeme správať. Keď neveríš v ňu, neveríš ani sám v seba. Keď jej nadávaš, nadávaš aj sám sebe. Najviac tým ubližujeme Bohu, ktorý nás stvoril z nesmiernej lásky, zo svojej podstaty, pretože on je Láska sám. Toto je moje vyjadrenie všetkým „v Cirkev neveriacim ľudom“ spojené s modlitbou: Pane, prosím Ťa za obrátenie, ktoré nie je všetko, ale je to začiatok cesty k Tebe.
Posledné komentáre 
Pridaj
„Verím v Boha, ale v Cirkev nie!“„Verím v Boha, ale v Cirkev nie!“
Komentáre (10)
hore
lazar44·26.01.2017 08:17
@infante
Upresním len jednú vetu, čo si napísala.
"Načo chodiť do kostola?
Veď pomodliť sa môžem aj doma – Boh je predsa všade.
Áno moji milí, ale v kostole je Bohostánok, Boží príbytok, Boží domov.
A Boh je doma. Ježiš, Syn Otca je doma – fyzicky.
Môžeme k nemu ísť, pozýva nás stretnúť sa s ním a porozprávať face-to-face,
prijať ho do svojho srdca. Veď je to najúžasnejšia príležitosť akú nám Boh dáva.
A je to prostredníctvom tej Cirkvi, tej Učiteľky, v ktorú neveríme, nechceme veriť,
ba na ktorú nadávame. "
Jan 4;19-24
19 Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok.
20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať."
21 Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.
22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov.
23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde.
Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.
24 Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde."
hore
infante·26.01.2017 08:31
Ahoj Barnabas tak v prvom rade - máme slobodnú vôľu - našou povinnosťou nie je nič. Ide o to čo chceme robiť, a v čo chceme veriť.
Pre mňa myslená Cirkev (som rímsko-katolíckeho vyznania) je ako so napísala Božsko-ľudská ustanovizeň so vším všudy. Kristova nevesta. To čo nám tu nechal - spoločenstvo veriacich. Ja by som potrebovala dôkazy o tých neúnosných majetkoch - lebo ako neviem, naozaj som v tomto neznalá. V minulosti áno - kupovanie odpustkov a podobne. Ale teraz neviem, ja to naozaj nevidím. Keby som mala veriť v spoločenstvo, ktoré hanobí a ide proti zásadám, ktoré káže, tak by som v neho neverila a neuznávala ho.
A ten "kostol" s ohováraním, atď atď atď - máš pravdu, to veľmi môže odradiť a ublížiť, ak človek v takom prostredí vyrastá. Našťastie my sme sa doma chodili do kostola stretnúť s Bohom, ten zvyšok som videla len z diaľky, u niektorých rodinných príslušníkov a nikdy sme sa do takých debát nezapájali - takže to je u mňa bezpredmetné. To jednoznačne nepatrí do môjho ponímania Cirkvi alebo viery. Ďakujem ti za reakciu .
hore
infante·26.01.2017 15:48
kamilka som rada, že sa s tým niekto stretol, lebo si prvá, čo reagovala primárne na podstatu. už som si myslela, že sa to nikomu nestalo...vďaka za názor
Aj tebe aventurier, napísal si to výstižne.
Jednotky - aj ty máš v niečom pravdu. A prekukol si ma. Pokora nikdy nebola moja silná stránka. Snažím sa jej priučiť, a uvedomovať si, čo hovorím a robím. Možno keby si sa skúsil vyjadriť k podstate, či si sa s niečím takým stretol? Alebo mi pomôcť, ako by som mala reagovať, lebo aj nato som to sem písala. Či mám ostať ticho a nechať si nadávať na svoje spoločenstvo a svoju duchovnú rodinu? To sa mi nezdá veľmi optimálne. Možno sa ti moja reakcia zdala povýšenecká, ale robila som to s najlepším úmyslom. Inak mi to nejde. Niekedy mám pocit, že človek sa nejakým kritickým pohľadom nemôže ozvať, lebo sa povyšuje. Nehovorím to v zlom, len si myslím, že mám právo si hájiť svoje . Ty si to tiež hájiš, každý to robí svojím spôsobom. Ty kritizuješ mňa, lebo ja kritizujem niekoho . Asi je to večný kolobeh . JE však super, že sa ľudia môžu rozprávať a vymieňať myšlienky ).
hore
infante·26.01.2017 16:04
elko, vo všetkom sa dá nájsť niečo na osobný útok a ten kto sa snaží vyhovieť všetkým, nakoniec nevyhovie nikomu .
myslím, že až taká diskusová diskuska to nie je, určite nie na kolu 
(možno s rumom) 
. Aj keď som mala pocit, že kami je jediná, ktorá sa vyjadrila, že sa s niečim takým stretla.. ostatní asi ani nie.
hore
infante·26.01.2017 16:18
Kami ja som písala, že ľudia, ktorí čítajú bulvár a vyjadrujú sa touto vetou (myslím ďalej hanlivo voči Cirkvi), zmenila som to, lebo elko má pravdu. Aj keď štatistiky čitatelov bulváru nepustia, čo sa týka toho. A pre konkrétne znenie, toho čo som upravila: Nechcem posudzovať, ani sa vyvyšovať, je to len môj pocit – najradšej by som spravila prieskum. Ale myslím si, že práve títo ľudia, sú z nižšej vzdelanostnej triedy. Prečo? Lebo čítajú kentus ako je „Novučký čas“ a podobne. Tam veľmi radi a s veľkou vášňou hovoria o Cirkvi, o kňazoch.
-soc. a vzhľadovú úroveň som nespomínala
Naposledy upravil infante dňa 2017-01-26 16:19 GMT
hore
infante·26.01.2017 17:06
elko, na to som sa pýtala ja svojej veľmi dobrej kamošky..a odpoveď bola celkom jednoduchá..lebo sa jej to nechce mame vysvetľovať. To bude asi vo viacerých prípadoch. Stále sa nájde niekto, komu to treba vysvetliť.
miso - áno, no príklad pekný, keď takto vnímaš Cirkev, škoda. A možno je rebrík celý, súci, a spráchnivetých je len pár centimertov, ktoré ceste po rebríku nijako neublížia - napriek nim rebrík drží po kope .
sali - ďakujem.
hore
janjan·26.01.2017 23:13
Páči sa mi Tvoje nadšenie za Cirkev, aj keď s niektoré Tvoje vyjadrenia v blogu potrebujú poopraviť:
1. Cirkev nie je hriešna, Katolícka Cirkev je svätá, nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka
2. Ku križiackym výpravam:
Profesor Egon Flaig z univerzity v Greifswaldu napsal: „Urban II. viděl věci správně. Pokud by Konstantinopol padla již v roce 1100, pak by se obrovská vojenská síla tureckého vojska přivalila do střední Evropy o čtyři sta let dříve. Rozmanitost evropské kultury by pravděpodobně nikdy nevznikla: žádné svobodné městské ústavy, žádné debaty o ústavách, žádné katedrály, žádná renesance, žádný rozmach vědy..." " ... křižákům bychom měli být podobně vděční jako Řekům, kteří kdysi odrazili nápor Peršanů.“
P. Pavel Zahradníček: Dějiny, jak je možná neznáte
Mne sa veľmi páči vyjadrenie: " Cirkev je Emanuel, Boh s nami".
Ježiš Kristus nám daroval nedoceniteľné dary - Sviatosť Oltárnu a Katolícku Cirkev, za ktoré by sme mali ustavične ďakovať. Je nesmiernym šťastím mať na nich podiel.
Svätý Ignác Antiochijský (žiak sv. Jána, 2. biskup v Antiochii, kde kresťanstvo priniesol sv. Peter) okolo roku 108 píše v liste Efezanom: " Nikdo se nedej na bludnou cestu. Kdo není uvnitř církve připravuje se o Boží chléb. Má-li totiž takovou moc modlitba jednoho či dvou lidí, čím spíše modlitba biskupa s celou křesťanskou obcí. Kdo nepřichází do shromáždění, pohrdá jím a tím se již odsoudil. Je totiž napsáno: "Bůh se pyšným protiví."
Dnes na svätej omši dal kňaz veľmi podnetnú myšlienku -svätý Pavol zažil úžasné obrátenie, dostal nesmiernu milosť od Pána. On si kľudne mohol povedať (s oveľa väčším oprávnením ako ktokoľvek z nás), že jemu stačí Ježiš, že on Cirkev nepotrebuje. Ale urobil pravý opak - vydal sa na cestu hlásania, budovania Cirkvi, išiel za Apoštolmi, ustanovoval biskupov ... Zdá sa, že čím je človek svätejší, tým viac miluje Cirkev, tým viac si uvedomuje jej nevyhnutnosť pre svoj život.
Naposledy upravil janjan dňa 2017-01-26 23:15 GMT
hore
janjan·26.01.2017 23:40
11111,
v KKC je Cirkvi venovaných 56 strán. A Ty si to vybavil koľkými vetami ?
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
infante·26.01.2017 08:06
elko - máš pravdu, nemám právo písať o nejakej vzdelanostnej úrovni (aj keď tie dve som ani nespomenula - keďže som tam, kde som). Ale naozaj máš pravdu, že to nemám sem montovať. Ďakujem aj za komentár, aj za dobre myslené upozornenie
. Ja som sa s tejto téme jednoducho potrebovala vyjadriť, a škrelo ma to - máte obaja pravdu asi od strednej školy. Ale odvtedy som sa naozaj stretávala s takýmto názorom často a je mi to ľúto, že to niekto berie takto. Keby som sa inak správala, možno by to stačilo ako odpoveď alebo reakcia. Ale nežila som tak ako som chcela, vlastne to nerobím ani teraz. Snáď raz...
.
Sali - áno, tiež máš pravdu. Ja s tým súhlasím. Nemyslím tým všetkých - mám veľa priateľov ateistov, či vlažne veriacich a popravde ich mám neuveriteľne rada, strašne mi pomohli a neviem si bez nich predstaviť život. Stáli pri mne keď som to najviac potrebovala. S tým nemá Cirkev absolútne nič spoločné. Ja som myslela tú užšiu skupinku - tých, ktorí sa k náboženstvu hlásia, ale zároveň naň nadávajú kde len môžu. Proste mi to je ľúto. Ja dúfam aj v skúsenosti, aj v širšie obzory, som im otvorená a veľmi sa teším. Nateraz som sa potrebovala vyjadriť po pár ročných nepokojoch, kvôli tomu som sem prišla, a možno práce tu nájdem širšie obzory. Dík za reakciu