„Stojac na brehu jazera a pozerajúc na strácajúce sa vrchy štítov v oblakoch, so zvláštnym pocitom na srdci sa nesmelo pýtam.....
Chcem tak veľa, keď chcem niekoho milovať?
Chcem tak veľa, keď chcem poznať jej srdce?
Chcem tak veľa, keď chcem byt mužom - ochrancom jej srdca?
Chcem tak veľa, ak chcem dať zo svojho srdca to čo láska chce darovať a nechce si nechať pre seba?
Chcem tak veľa, ak chcem byť iným/lepším mužom akého opisuje dnešný svet?
Chcem tak veľa, keď chcem dať zmysel svojmu životu a prežívať radosť i smútok spoločne po boku svojej vyvolenej?
Je tak veľa, ak nechcem raniť ani jedno srdce?
Je tak veľa, ak nechcem kráčať životom sám?
Je tak veľa, ak si nechcem všetko čo nadobudnem nechať pre seba?
Je tak veľa, ak nechcem žiť a čokoľvek robiť iba pre svoje potešenie?
Je tak veľa, ak nechcem aby moje srdce zatvrdlo v samote a sebectve?
Je tak veľa, ak sa nechcem prispôsobiť hriešnosti tejto doby?
Uvedomujem si, že viem čo chcem a čo nechcem, ale to je stále málo na to, aby som mohol mať po svojom boku taký vzácny poklad akým je ženské srdce. Pretože, nemôžem zabúdať na to najdôležitejšie a to je vzťah s Bohom. S tým, od ktorého sa naučím milovať, od ktorého sa naučím byť ochrancom ženského srdca a stať sa pre ňu oporou po celý život. Ale nesmiem zabúdať na to ,čo chce a nechce odo mňa Boh. On ma dokonale pozná a vie čo je pre mňa najlepšie. Vykročiť s ním znamená dostať odpoveď na moje otázky a vtedy dokážem byť darom pre moju budúcu manželku.“
(jeden z mnohých mužov, ktorému to nie je jedno ...)
