Hovorili ste o živote v chudobe a bezmocnosti.
Čo si myslíte o technologickom pokroku?
Vidíte v ňom nejaké nebezpečenstvo?
Vidíte nebezpečenstvá technického výskumu?
Mali sa hranice toho, čo je človeku dovolené, postaviť už skôr?
Pretože sme už pred stáročiami zabudli viesť ozajstný dialóg,
rozvíjali sa technológie, nie však naša múdrosť. Veľmi pohodlne
sme si rozdelili svet na náboženstvo na jednej strane a svetské veci
na druhej. Stratili sme ako Cirkev schopnosť viesť dialóg so svetom
a utiahli sme sa do nášho uzatvoreného kresťanského sveta,
lebo sme boli schopní hovoriť len s ľuďmi, ktorí už tak či tak boli
našej mienky. Peniaze nám majú dnes čo povedať v prvom rade
preto, lebo my sme prestali hovoriť k peniazom. Dnes má slovo
technológia, lebo my sme s ňou nikdy neprehovorili. Toto je
povolanie, ktoré majú mnohí z nás. Prosím vás, netrávte zvyšok
vášho života v kostoloch, ale využite vaše skúsenosti, ktoré ste
urobili s pravdou a s Božím kráľovstvom, aby systémy tohoto sveta
prestali byť modlami. Využite túto skúsenosť a klaďte kritické
otázky vychádzajúce z vašej viery. Ježiš nás učil, že máme ľudí
milovať a veci využívať. Ale vy aj ja žijeme v krajinách, ktoré
využívajú ľudí a milujú veci. Tento obrat sa udial preto, lebo sme
nedokázali zmieriť vieru so svetom.
Každý piatok ráno držíme modlitbovú stráž blízko nášho centra,
pred bránami jedného jadrového laboratória. Neukazujeme hro-
ziacim prstom na ľudí, ktorí tam pracujú, ale držíme nad hlavami
tabule, na ktorých sú položené otázky viery. Na začiatku nás
prijímali nahnevané gestá a mnoho rozzúrených výkrikov. Po
troch mesiacoch to ale bolo inak. Medzitým už vedeli, že nie sme
ich nepriatelia, ale cítili, že kvôli starosti o tento svet kladieme
inteligentné otázky viery - ako bratia a sestry v Kristovi.
Minulú popolcovú stredu ma dokonca pozvali do kasárni, aby som tam
mal omšu. Niektorí vraveli: "Čože, tohto pozývate? Veď je to náš
nepriateľ." Kostol bol však na prasknutie plný a ľudia ostali ešte
hodinu po omši, aby so mnou hovorili. Teraz sa každý mesiac
uskutočňuje jeden dialóg a ja sám nemôžem uveriť, ako ďaleko
sme spolu na tejto ceste došli. Už nemôžem hovoriť zle o ľuďoch,
ktorí tam pracujú. Viem, že ako jednotlivci sú rovnako dobrí ako
my a možno dokonca lepší. Napriek tomu si ale stále myslím, že
majú podiel na niečom, čo je v celku i ako systém zlé. Ako
indivíduá sú ale dobrí. My, ako kresťania, sme už dávno premeškali
vytvoriť spojenie medzi individuálnym a štruktúrnym hriechom.
Celý čas sme boli zamestnaní pranierovaním individuálneho hriechu.
Je to však inštitucionalizovaný hriech, ktorý je z väčšej
časti zodpovedný za to, že svet sa rozpadáva. Pretože sme diabla
nenazvali po mene. Pretože sme diabla nevyhnali.
Niekedy sú jednoduchí ľudia múdrejší ako my. V New Mexico je
ešte jedno jadrové laboratórium - v Los Alamos. Tam bola vynáj-
dená jadrová bomba. Okolo tejto oblasti sú usídlené tri indiánske
katolícke kmene. Mieša sa v ňom katolícke náboženstvo s tými,
ktoré si ponechalo ich kmeňové náboženstvo. Pred piatimi rokmi,
keď naši biskupi debatovali o tom, či máme učenie o jadrovom
zastrašovaní odsúdiť z kresťanského hľadiska ako morálne zlé,
začali indiáni v úplnej tichosti vykonávať naprieč Los Alamos
exorcizmus. S ich takzvanou primitívnou múdrosťou vôbec nepo-
chybovali o tom, že toto je miesto, kde sa pripravuje zničenie
sveta. Človek sa tu musí pýtať, kde leží pravá múdrosť. Preto
musíme nájsť nejaký ucelenejší spôsob, ako načúvať pravde.
Tento ucelený spôsob počúvania nám umožní prístup k mnohým
systémom, ktoré ovládajú tento svet. Náš Kristus je tak veľký,
že vieme, že nemá strach pred žiadnou pravdou. Preto musíme byť
my, kresťania, ľuďmi, ktorí sú dostatočne slobodní integrovať
psychológiu, dejiny a teológiu, antropológiu a sociológiu.
Pred ničím nemusíme mať strach.
Len čo nájdeme svoje centrum, už nepotrebujeme obraňovať svoje
hranice. Roky sme strávili ich obhajovaním, pretože sme si neboli
istí vlastným centrom. Ja osobne si myslím, že len kontemplatívna
modlitba nás k nemu môže priviesť. Preto vám dám jednu radu,
ktorá sa vám možno bude zdať zvláštna: Chcem vás povzbudiť,
aby ste sa vydali na radikálnu vnútornú cestu modlitby. Miesto
vo vás, ktoré vyzerá byť tým najintímnejším, je v skutočnosti
najuniverzálnejšie a svet najviac objímajúce miesto. V ňom ná-
jdete slobodu dôkladne sa zaoberať a vyrovnať sa s vedou a tech-
nológiou a nadviazať s nimi spojenie. Nenájdete tam žiadne vo-
pred pripravené odpovede, ale ponúka sa vám proces: proces
počúvania, proces vzájomného obrátenia. Toto je tajomstvo od-
púšťania hriechov a tajomstvo zmierenia.
prevzaté
Richard Rohr