hore
eustacia·08.05.2016 17:31
hal9000, medzi konštruktívnou kritikou vyslovenou aj prijatou s láskou a neplodným sťažovaním sa nemožno položiť znamienko rovnosti. Sú to dve rôzne veci. Žiadny kresťan nežije v bezproblémovej slniečkovej krajine. Naopak, mnohé si zaslúži náš nesúhlas, poučenie, pokarhanie. V planom ponosovaní sa však ťažko nájsť zárodok čohosi pozitívneho, čo vedie k vyriešeniu problému.
hore
eustacia·08.05.2016 17:53
Ešte mi napadlo... Stojí za povšimnutie aký zásadný postoj zaujíma Boh v dejinách k neužitočnému reptaniu ľudí.
hore
everest·09.05.2016 16:36
Ahoj Eustacia, super téma![]()
Reptanie, nespokojnosť, sťažnosť a neustále nespokojnosť sú dosť odlišné pojmy...
Neustála nespokojnosť so všetkým...tak to je pre niektoré národy "národný šport"...
Sme rozmaznaná generácia!
A môžem povedať, že aj nevďačná!
Stále šomreme, miesto toho, aby sme ďakovali Bohu, každé ráno a každý večer za ochranu počas dňa, za ...skrátka žijeme tak uponáhľane a zahladený do svojho sveta, že ani nedokážeme postrehnúť aké úžasné veci sa počas dňa diali v našom živote...
Ak niekomu dáš niečo a on ti za to nepoďakuje...Dáš mu niečo aj nabudúce?
Nezabudnime, byť vďačný voči Bohu, a prestaňme sa len sťažovať.
hore
everest·09.05.2016 17:03
Myslím si, že nie sme objektívny.
Nie je jednoduché žiť s ľuďmi, čo sa po celý život len sťažujú.
Práve z takéhoto dôvodu nesledujem večerné správy
žiadna objektivita.
Ľudí zmagoriť a zdeptať, a nesadiť potom všetkým antidepresívne lieky.
Som za realitu, založenej na pravde!
Naposledy upravil everest dňa 2016-05-09 18:05 GMT
hore
eustacia·09.05.2016 19:03
misomiso, súhlasím s tým, že sťažovanie sa je často prejavom našej malomyseľnosti. Na čo sa najčastejšie sťažujeme? Že život nejde podľa našich predstáv? Že vykonané akcie nie sú nenasledované želanými reakciami? Alebo že sa naše do detailu premyslené plány kazia v tej najnevhodnejšej chvíli? Veľmi krátkozraké.
Tiež súhlasím s tým, že naše sťažnosti majú často za úlohu odvrátiť pozornosť od našej vlastnej neschopnosti. Od našich nedostatkov, komplexov, hriechov. Je to zvláštna kombinácia upriamovania a odvádzania pozornosti týkajúca sa jednej a tej istej osoby.
hore
eustacia·09.05.2016 19:17
everest, naozaj je nespočetne veľa toho, za čo možno Bohu ďakovať. Každý deň nás zahŕňa množstvom darov a preukazuje nám všelijaké dobrá, z ktorých dokážeme oceniť len malý zlomok. Načo ešte strácať čas aj ponosami?
hore
eustacia·09.05.2016 19:58
via_, pýtaš sa, čo je na tom zlé, vyrozprávať sa človeku, aby sa ti uľavilo od trápenia. Otázka však znie "čo na tom môže byť zlé?" Pozor, naozaj môže, hoci nemusí. Sme ľudia stvorení pre spoločenstvo, aby sme žili v láske a jeden druhému pomáhali. Sťažovanie sa je však okrem iného aj veľmi riskantnou činnosťou. Riskujeme ním napríklad to, že nepretržitý prúd našich ponôs prehluší všetko naokolo, že ohluší aj nás samých. Naše problémy sa nám budú zdať dôležitejšie ako všetky ostatné a nebudeme ochotní pomáhať, budeme stále iba prijímať pomoc. Tiež riskujeme, že ľudí okolo seba pohoršíme a znechutíme. Svojim negativizmom otrávime priestor okolo seba a ľudia sa nám budú v záujme vlastnej bezpečnosti musieť vyhýbať. A tak podobne.
Píšeš aj o motivácii zverovať svoje problémy ľuďom a Bohu. Čo sa stane, ak sa zdôveríš človeku? Snáď ti bude schopný aj ochotný pomôcť. Radou, povzbudením, možno aj fyzickou pomocou. A čo sa stane, keď sa zdôveríš Bohu? Niečo menej? Je zdôverenie sa Bohu so svojimi problémami v modlitbe menej efektívne, ako rozhovor s blízkou priateľkou? Nejde o to, že by sme sa mali zdôverovať iba Bohu. Nežijeme v pustovni, aspoň väčšina z nás nie. Treba si však vždy ujasniť, na koho sa spoliehame. Dôvera v ľudí nemá prevýšiť dôveru v Boha.
hore
alexandra_·09.05.2016 20:06
je rozdiel, na čo sa sťažujeme
ak sa sťažujeme na to, že musíme v rade stáť hodinu, to je sťažovanie sa do vetra, lebo je prirodzené, že všetko niečo trvá
ak sa sťažujeme na iné všeobecné okolnosti, je to podobné, niečo sa zmeniť dá, niečo nie
ak sa sťažujeme na osobné, súkromné veci, je dobré zvážiť komu a čo hovoríme, pretože priateľský pohľad a priateľská rada, alebo pohľad človeka, ktorý nás má rád, nemusia byť na škodu
všetko je však potrebné preosiať svojou rozumnosťou a s pohľadom na Boha
v ťažkostiach života je dobré, ak môžeme niekomu zveriť svoje ťažkosti, láskavé a dobroprajné počúvanie uľaví našej duši, možno ju poteší, možno podá iný pohľad, možno pomôže
treba si však dávať pozor, komu môžeme zveriť veci a tak, aby nedošlo k niekoho poškodeniu
a aby sme sa nestali ufrflaní, zlomyseľní, povýšeneckí, znepríjemňujúci niekoho život, klebetní, či naopak, neprepadli úzkostiam a beznádeji,..
a určite sú tu pre nás aj kňazi, aby nás usmernili do života, ak je to niečo, s čím si nevieme dať rady sami
vždy je dobré posťažovať sa Bohu, odovzdať Mu naše trápenia, bolesti, nezdary, prosiť o posilu a múdrosť vedieť sa správne zachovať a rozhodnúť
ako hovorí aj pápež František
niekedy človek potrebuje radu
niekto naopak mlčí a hľadá ju napríklad v múdrych slovách, radách, vo Sv. Písme, v modlitbe,..
každý potrebuje v živote niekedy poradiť
raz o tom rozprával jeden kňaz na kázni, že ak si zoberieme k srdcu múdru radu, môže nám to priniesť požehnanie, dobro do života, odporúča tiež napríklad navštevovať Najsv. Sviatosť Oltárnu, aspoň v prvé piatky, že vždy k nám Pán Ježiš v tom tichu a myšlienkach niečím prehovorí, vždy pri Ňom objavíme niečo práve potrebné pre náš život
ide nielen o to, že sa posťažujeme, ale aby sa nám podarilo nájsť aj riešenie, alebo vedieť k tomu zaujať postoj
niečo je nám treba trpezlivo znášať, inokedy je nám potrebné niečo zmeniť, na sebe, v spôsobe života, v pohľadoch, v postoji a pod.
niekedy k tomu dospejeme rýchlo, niekedy nám to môže trvať dlhšie
ale jedno je určite pravda, že nič by sme nemali robiť bez Boha, dôvera je náš celoživotný postoj voči Bohu, Pán Boh o nás vie, vie, že nás niečo trápi, aj to, ak veciam nerozumieme, je náš Nebeský Otec, aj Písmo o tom hovorí (nie ako o pasivite, ale ako o rozumnom postoji v živote, k čomu nám je tiež potrebné sa učiť):
"O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale dobrorečiac Bohu, predkladajte mu svoje žiadosti v ustavičných modlitbách a prosbách! A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každú predstavu, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi.
Inak, bratia, myslite len na to, čo je pravdivé a šľachetné, čo spravodlivé a čisté, čo milé a čestné, čo čnostné a chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili odo mňa, čo ste tak prijali a počuli a videli! A Boh pokoja bude s vami."
a tiež sa tam píše i to, že verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad.. :-)
hore
eustacia·09.05.2016 20:06
moni2, treba si ujasniť, čo je a čo nie je sťažovanie sa. Niečo o tom bolo popísané aj v tejto diskusii.
hore
eustacia·09.05.2016 20:12
alexandra, ďakujem za obsažný a poučný príspevok k téme. Odporúčam každému prečítať si ho.
eustacia·08.05.2016 16:33
Citovanú homíliu pápeža Františka v plnom znení možno nájsť napríklad aj tu.