Odpor ega pôsobí, že mnohí ľudia zastávajú prapodivné stanovisko,
ktoré by sme mohli vyjadriť takto: "Jeden z nás sa mýli, a ja
to určite nie som." Fundamentalistický kresťania rozpoznávajú
tento vzorec u moslimov, ale nie u seba. Bojovní Židia to vidia
u kresťanov, ale nie u seba. Radikálni moslimovia vyčítajú agresivitu
Židom, ale nevidia ju u seba. Náboženské zoskupenia by urobili
omnoho lepšie, keby sa starali o osvetu svojich vlastných prívržencov.
  Výrazy "liberálny" a "konzervatívny" sa vzťahujú k dosť neu-
žitočnému polarizovanému mysleniu, a tak nie sú veľmi užitočnou
optikou pre rozlišovanie. Pokiaľ však poznáte len dualistické
myslenie, ste chytení do tejto úzkej sústavy súradníc.
Nesebakritický liberáli sú práve tak problematický ako nesebakritický
konzervatívci. Liberáli sa chránia dualisticky nedôverčivými
úsudkami, ktoré ich privádzajú k nemiestnému odmietaniu kohokoľvek,
kto je hore alebo koho pokladajú za autoritu. Konzervatívci
sa chránia dualistickými úsudkami založenými na koncepte zásluh,
ktoré ich privádza k nemiestnému odmietaniu všetkého, čo podľa nich
patrí na dno spoločnosti. Nesebakritický kresťania nie sú o nič
väčšou nádejou pre svet než nesebakritický moslimovia alebo Židia.
Na úrovni ega často nie je medzi rôznymi náboženstvami a politickými
stranami veľký rozdiel - líšia sa len slovníkom, rituálmi
a okruhmi konverzačných tém. "Ideme všetci tam, kde nás budú
škrabať po chrbte."
  Aj napriek tomu, že úspešné firmy si užívajú starostlivosť extérnych
konzultantov, feedback a brainstorming, sú vždy otvorené návrhom
a pripomienkam, menia sa stále a podriaďujú sa užitočnej sebakritike,
v náboženských kruhoch sa to isté pokladá za prejav neposlušnosti,
buričstva a heréze. Pokiaľ si položíte otázky dotýkajúce sa nejakých
ídeí alebo autorít, rozmýšľate o nich alebo by ste radi videli nejaké
zmeny, pokladá sa to dokonca za nedostatok viery. Slová sú tu preto,
aby sa opakovali a učili naspamäť, rituály by sa nemali meniť,
správanie je posudzované povrchne a takmer mechanicky.
  To je očividne dôvod, prečo bola väčšina prorokov vrátane samého
Ježiša zabitá svojim vlastným ľudom. Keď poukážete, že ste schopní
pozitívnej kritiky a dokážete integrovať negatíva, nevyhnutne vyprovo-
kujete prudký odpor vo svojom vlastnom tábore. "Nie si lojálny,
nie si spoľahlivý, nie si vlastenec!" Byť "prorokom", profesionálnym
kritikom "zvnútra", bol teda v Izraeli a dokonca i v prvotnej cirkvi
chránený úrad. Pavol prorokovanie vymenoval ako druhý najdôležitejší
dar pre cirkev, hneď po apoštolskej službe /1Kor 12,28/, avšak v posled-
ných storočiach do veľkej mieri vymizlo. Ako to, že dnes inštitúcie,
ktoré prehlasujú, že majú biblický základ, zabudli na túto nevyhnutnú
rolu a úlohu? Opäť, nie sú to zlý ľudia, ale jednoducho ďalší príklad
toho, čo dualistická myseľ nedokáže.
  Náš zarastený muž - chodiaca reklama s nápisom ROBTE POKÁNIE vpredu,
vzadu, aj po bokoch, by si ho mal sám prečítať a pochopiť, že na prvom
mieste vyzýva k zmene jeho samého! Keby to urobil, mohol by prestať
obviňovať a zastrašovať druhých, a pravé pokánie by bolo na svete.
Nutkanie obviňovať druhých, nikdy však nie seba, pochádza vždy od Satana,
ako je zrejmé zo samotného prekladu tohoto slova / Satan = žalobca /.

Nahá prítomnosť
Richard Rohr

1Kor 12,28
A v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov, po druhé za prorokov,
po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, potom dary uzdravovať, pomáhať,
viesť a dar rôznych jazykov.