V tento deň, si položme otázku takto:
Za koľko "strieborniakov" ja dokážem sa vzdať Pána a zaprieť ho?
Za aké životné výhody, dokážem upustiť z prikázaní Božích?
Za akú pracovnú,alebo sociálnu pozíciu dokážem zradiť a podraziť?
Za akého fešáka a frajerku som schopný, viacej nepraktizovať svoju vieru?
Aby som dokázal zapadnúť do spoločnosti, ako dokážem urážam Boha a vysmievam sa z náboženstva?
Koľko krát sme sa hanbili za to, že sme kresťania a zatajoval si sa?
Koľkokrát si pokladal vieru za príťaž?
Koľko krát, si sa zastal Pána otvorene?
Koľko krát si mlčal, keď si mal prehovoriť?
Nedávno, som stretla v meste kolegu...
"Čauko, ako dobre vyzeráš...a to máš kde namierené?"
Ja mu na to..."do kostola"
V práci:
"Čo tak sa stretnúť v nedeľu v tedy a vtedy"
Jasné, ale v tedy a vtedy, mám v pláne ísť na sv. omšu, môžeme neskôr..."
"Veď sa nemusíte brať..."
" sme veriaci a ja verím vo sviatostný život"
Počas dňa, svedčíme o Ježišovi, alebo ho zapierame.
Postojmi, poctivou prácou , svojimi slovami, životom lásky a milosrdenstva...
Spytujme si svedomie, nie sme lepší ako Peter, tomu neverím...ani jeden
ale...milosť Božia je nekonečná a Duch Boží posilnil apoštolov aj nás.
Požehnaný Veľkonočný týždeň Vám
