Zaujímalo by ma, aký majú na túto tému názor muži ?
Ale ak chcú, môžu sa k tejto téme vyjadriť aj ženy.
(Článok som trochu skrátila a upravila.)
Prečo muži neplačú
Otázka skôr znie, čo robia muži, keď prežívajú bolesť?
No predsa: „.....neplač, to nič nie je, veď si už veľký chlapec....“
Od detstva sú zväčša chlapci vedení k tomu, že muži neplačú a keď ich niečo bolí, tak to za nich dospelí zbagatelizujú.
A tak si muž zvykne, že keď prežíva bolesť, ani si neprizná, že má nejaké pocity bolesti. Otupí svoje vnímanie a tvári sa nepremožiteľne.
Muž, hrdina, ktorý vydrží...
A čo sa vlastne stane s pocitmi bolesti?
Nevyjadria sa, lebo sa ani nemôžu (očakávania iných) – ostanú uzavreté vo vnútri.
Čo sa vlastne stalo s bolesťou muža ?
Niektorí odborníci rozvíjajú teóriu, že po 2. svetovej vojne, vyrastala generácia chlapcov bez otca. A teda ženy, v snahe vychovať z chlapcov mužov, urobili to ženským spôsobom.
Chlapci nemali vzor muža a tak nemali koho kopírovať. Nevideli otca, ktorý prežíval slabosť a zúfalstvo, keď sa neurodila úroda, ktorý plakal pri narodení dieťaťa, ktorý sa trápil pre rôzne veci, ktorý prežíval neistotu a strach... Zrejme počuli iba o hrdinských a nebojácnych činoch svojich otcov z rozprávania matky.
Prečo? Lebo asi takto chceli uchrániť svojich synov pred zúfalstvom, ktoré sami prežívali. Čiže, chlapci sa snažili napodobniť skreslenú predstavu muža, ktorú si pamätali z rozprávania svojej matky. A tak muž, ktorý nezažil otca sa stal otcom syna, ktorý kopíruje otca, ktorý nezažil otca, len napodobňuje predstavu otca z rozprávania.
Odvážny a nebojácny muž, ktorý bojuje s nástrahami života, nemôže prejaviť bolesť a slabosť, lebo všetci na okolo by to vnímali, že ten muž prehral. A muž predsa nemôže prehrať! O koho by sa oprela žena?
Napriek tomuto tlaku, muži často prehrávajú.
Ježišova "prehra" a víťazstvo
Aj koniec Ježišovho života vyzeral na prvý pohľad tak, ako keby prehral. Kričali mu – „...iných zachraňoval, nech teraz zachráni seba!.....“ Keď prežíval veľké zúfalstvo (v Getsemanskej záhrade), nenašiel sa muž, ktorý by bol pri ňom – všetci spali.
Ale keď bol úplne pokorený, stála pri ňom žena. Plakala s ním, bola s ním v jeho bolesti – „nezachraňovala“ ho. Stála pri ňom a uniesla jeho zúfalstvo až do konca.
Po smrti prišlo zmŕtvychvstanie a Boh Otec vzkriesil Ježiša Krista z mŕtvych.
Len niesť spolu s ním jeho zúfalstvo a zraniteľnosť.
Dovolí si muž prežívať slabosť? Dovolia mu to? Nájde sa žena, ktorá by uniesla plač muža? Ktorá namiesto radenia, čo ešte môže spraviť, alebo, že to má preto, že ju nepočúvol, a ďalších tisíc skvelých postrehov na záchranu, bude iba jednoducho pri ňom v jeho bolesti? Niesť spolu s ním jeho zúfalstvo a zraniteľnosť. Vidieť mužovu zraniteľnosť a nerobiť nič, len pozerať a prežívať jeho bolesť. Nájde sa takáto žena?
- Prežívať slabosť, nie je prehra, ale cesta k víťazstvu.
- Prežívať zraniteľnosť, nie je prehra, ale cesta k poznávaniu seba.
- Prežívať bolesť, nie je prehra, ale cesta k odpusteniu.
- Prežívať strach, nie je prehra, ale cesta k bezpečiu.
- Plakať, nie je prehra, ale cesta k prijatiu seba samého.
Prečo?
Lebo muž, ktorý počúva svoje vnútro, teda aj svoje pocity bolesti, strachu, smútku....vidí veci okolo seba jasnejšie – vidí veci, ktoré sú na prvý pohľad skryté. Vidí veci zvnútra.
NÁMET NA DISKUSIU:
1. Zaujímalo by ma, čo si myslíte o tejto téme a aký máte názor na tento článok ?
2. Ako sa vyrovnávate so svojou bolesťou, resp. utrpením ?
.
A nebol žiadna bábovka.
Vedela som, ze bol vazne chory...ale o jeho smrti som sa dozvedela az teraz z tvojho komentaru.
katuska111·06.01.2016 11:31
hmmm,mozno je to skutocne vychovou...mozno si iba muzi sami vsugerovali,ze plac je vyjadrenim slabosti....vôbec si to nemyslim....
Niktori muzi neznasaju ked place zena...preco?...neviem...asi sa citia bezmocni vtedy....