lesanka333·31.12.2015 18:08

lesanka333·31.12.2015 18:35

A kedze je dnes Silvestra a toto je silvestrovsky blog, nemali by sme zabudnut na dnesneho oslavenca Silvestra, ktory s nami diskutuje na blogoch.
Tak teda Silvestersilvo, prajem vsetko najlepsie k meninám.

moet·31.12.2015 19:43

Na tuto temu by som mohol napisat strasne vela, ale budem strucny. Silvestrujem v Prahe na ubytovni. Som tu sam, ale spolubyvajuci ma prizval k jeho priatelke na izbu, tak som priniesol chlebicky a vino, tak sme si uvarili. Ku polnoci mam na plane ist pozriet na Staromestske namesti, a privitat Novy Rok tam. Pravdepodobne budem sam, kazdopadne budem na vas mysliet, takisto ako aj na mojich blizkych a na vsetkych ludi na Zemi. Stastny novy rok Lesanka

silvestersilvo·31.12.2015 20:10

Nepoznám žiadny silvestrovský vtip

silvestersilvo·31.12.2015 21:38

ďakujem, ďakujem

silvestersilvo·01.01.2016 01:17

Z jednej kázne: Pamätáte si, ako sme sa tu presne pred rokom lúčili so starým, odchádzajúcim rokom a vítali sme nový? Plní očakávania, aký ten nový rok bude? A dnes sme na konci aj tohto nového roku. Stal sa starým, odchádzajúcim do nenávratna.

Ako prešiel tento rok, pred rokom taký plný očakávaní a tajomstiev?

Rýchlo, či pomaly?

Možno si niekto dnes vzdychne: „Ako ten čas len letí!“ Ako by to bolo len včera a ono je to už rok...ô Iný zasa možno povie:„Ako sa ten čas len vlečie, taká nuda! Dobre, že je už ten rok za mnou...“

Čo je to vlastne čas? Niekedy si povieme: sú chvíle, keď ten čas ide pomalšie, sú však aj také, kedy ide rýchlejšie, ba doslova letí. No vieme, že to nie je pravda. Čas ide stále rovnako. Je to len také vyjadrenie. Lenže aj napriek tomu, že čas je stále a pre každého rovnaký, nie je to predsa celkom tak. Naozaj, čas ide niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie. Nie objektívne, ale pre nás osobne, subjektívne. Nie je to len slovné vyjadrenie. Je to naozaj pravda.

Vysvetlime si to. Čas, to je vlastne reťaz činov, sled udalostí. Ak je udalostí menej, čas „ide pomalšie“. Ak ich je viacej, ide rýchlejšie.

Sú udalosti, ktoré sú mi dané. Sú aj také, ktoré si sám vytváram a vyberám. Tie prvé sú mi dané Stvoriteľom. Je to napríklad striedanie ročných období, dní a nocí. Podľa týchto posudzujeme objektívny čas. Ten bude mať stále rovnaké členenie, a pre každého rovnaké.

K tomuto objektívnemu členeniu však musíme pridať aj svoje vlastné, subjektívne. K tým vonkajším udalostiam, ktoré sú mi dané, a ktoré musím prijať sú mi dané aj udalosti vnútorné. A presne podľa týchto mojich vnútorných, osobných subjektívnych udalostí posudzujem, či je môj život nudou, či sa mi vlečie, alebo naopak, či mi uteká ako voda.

Ak nič nerobím, potom sa mi naozaj čas vlečie. Tento fenomén je známy aj s kresťanskej hlavne mníšskej duchovnej spirituality, kde sa hovorí o tzv. akedéi. To je grécky termín na lenivosť, nečinnosť. Ak nemám v živote náplň, potom sa mi čas naozaj vlečie...

Ale ak si náplň nájdem, potom mi čas uteká. Hovoríš: „Ako sa len ten čas vlečie!“ Dokedy ho nenabiješ činom, myšlienkou, gestom... dovtedy bude nad tebou civieť prázdnota, ktorá bude nudná, otupná a budiaca odpor...

Prvé naše hodnotenie nášho uplynulého roku by teda malo byť zamerané presne na túto skutočnosť: ako mi prešiel rok: pomaly alebo rýchlo? Ak pomaly, prečo? Ak rýchlo, znova: prečo?

No moje skúmanie sa týmto ešte neskončí: To, že som sa nenudil, že mi rok prešiel rýchlo, pretože bol nabitý množstvom aktivít, ešte nie je víťazstvom. Otázka totiž znie: čo to bolo za aktivity? Lebo aj číre zabávanie sa, hriešne rozkoše vypĺňajú život a zaháňajú nudu. No otázkou bude: či ma tieto aktivity budovali? Nie som dnes ich zásluhou v rozklade?

Život je ako vedro – prázdne vedro. Treba ho napĺňať. Možno ho aj nenaplniť. No možno ho naplniť aj zapáchajúcim smradom.

No aj obdivuhodné aktivity môžu prispievať k rozkladu: totiž ak je môj život hektický – t.j. preplnený množstvom užitočných aktivít, no pritom ja sám nemám čas na odpočinok, na budovanie vzťahov a na rozvoj aj iných dimenzií môjho života, potom takéto aktivity nie sú totálne chvályhodné.

Čas dáva veciam pravosť. Veci ho potrebujú, bez neho sa nemôžu rozvíjať. Čo sa vytvára, bez času, je prázdne, nehodnotné. Ba môžeme ísť ešte ďalej: čas veci aj testuje: to, čo bolo vytvorené za jeho pomoci, potom schváli, prijme, otestuje...

Kultúra bez času (vytváraná narýchlo) je spiatočníctvom. Čnosť bez času (trpezlivého budovania) je obyčajnou maskou (nie je do mňa ešte vtlačená). Majstrovské dielo bez času (ktoré sa rodilo rýchlo) nemá hodnotu. Skončí v pivnici.

Čas ľahko a neúprosne zdemoluje všetko, čo bolo postavené bez neho.

Nech tieto myšlienky vytvoria v nás pocit zodpovednosti za čas, ktorý máme pred sebou (aj keď ten za nami bol nevyužitý).

motyl12·01.01.2016 13:15

...uplynulý rok nepatril k tým najlepším, bolo trochu viac smútku... uvidíme, čo prinesie tento... a zlepšovať je vždy čo ... snáď sa to s Božou pomocou podarí...všetko dobré...

lesanka333·01.01.2016 14:02

Moju tehotnu kamaratku dnes vzali do nemocnice kvoli porodu.Tak dufame,ze vsetko dobre dopadne a ze dnes uzrie svetlo sveta novy maly cloviecik Nech im Pan Boh pomaha

motyl12·01.01.2016 14:07

...tak to je ten najkrajší začiatok...

lesanka333·01.01.2016 17:00

Vdaka Bohu vsetko dobre dopadlo a svetlo sveta dnes uzrelo malinke dievcatko...Dostali krasny novorocny darcek

lesanka333·01.01.2016 17:04

Dakujem vsetkym za ich uprimne prispevky k blogu.
Dufajme,ze nam aj tento rok daruje Pan Boh silu zvladnut vsetko co nas caka...